Jeho filmy pojednávajú o vojne, jej nezmyselnosti a krutosti aj o nádejach ľudí na lepší život.
Autor TASR
Rím/Bratislava 3. júna (TASR) - Taliansky filmový režisér a scenárista Roberto Rossellini bol predstaviteľom talianskeho filmového neorealizmu. Dnes uplynulo 40 rokov od úmrtia režiséra a scenáristu.
Taliansky neorealizmus sa zaradil k najvýraznejším smerom v dejinách kinematografie. Nový smer ako symbolická renesancia filmu po druhej svetovej vojne sa stal výrazným protikladom nablýskaného sveta Hollywoodu a propagandistických filmov. Medzi ťažiskové postavy tohto smeru patril Roberto Rossellini, ktorého filmy pojednávajú o vojne, jej nezmyselnosti a krutosti aj o nádejach ľudí na lepší život.
Roberto Rossellini sa narodil 8. mája 1906 v Ríme do rodiny významného architekta. Vo filmovom priemysle pôsobil ako hudobný skladateľ aj jeho brat Renzo Rossellini, ktorý zložil hudbu k viac ako 90 filmom vrátane diel svojho brata. Budúci režisér sa už ako študent technickej vysokej školy zaujímal o film. Strieborné plátno ho uchvátilo aj v rodnom meste. Voľné vstupy do kina dostal od otca, ktorý v metropole Talianska ako architekt kino naprojektoval.
Svoje prvé krátkometrážne snímky natočil pred vypuknutím druhej svetovej vojny a už v počiatkoch kariéry bol považovaný za mimoriadne talentovaného režiséra. Počas vojny sa Roberto Rossellini ocitol v ťažkej pozícii, keďže na jednej strane nakrúcal propagandistické filmy pre taliansky fašistický režim a na strane druhej zachytával dokumentárne zábery pre antifašistický odboj.
Filmový neorealizmus v najčistejšej podobe ponúkol Rossellini vo vojnovej dráme Roma, citta aperta (Rím, otvorené mesto, 1945), za ktorú si z filmového festivalu v Cannes v roku 1946 odniesol Veľkú cenu (Grand Prize of the Festival). Tento míľnik talianskeho neorealizmu sa stal v tom čase jedným z najväčšmi hodnotených filmov. Nasledovalo ďalšie priekopnícke dielo neorealistickej školy s názvom Paisa (1946), vykresľujúce v šiestich epizódach oslobodzovacie boje v rôznych oblastiach Talianska. Za pôvodný scenár k tomuto filmu boli jeho tvorcovia Alfred Hayes, Federico Fellini, Marcello Pagliero, Sergio Amidei a Roberto Rossellini nominovaní na Oscara (1950).
V roku 1950 sa Roberto Rossellini oženil so slávnou švédskou herečkou Ingrid Bergmanovou, s ktorou spolupracoval napríklad na oceňovaných filmoch Stromboli (1950), Europa '51 (1952) alebo Viaggio in Italia (Cesta do Talianska, 1954). Jeho filmografiu dopĺňajú snímky Germania anno zero (Nemecko v roku nula, 1948), L' Amore (Láska, 1948), Era notte a Roma (Bola noc v Ríme, 1960) alebo Il Generale della Rovere (Generál della Rovere, 1959), v ktorom si hlavnú úlohu zahral ďalší významný taliansky režisér a herec Vittorio De Sica.
Uznávaný neorealistický filmový tvorca Roberto Rossellini zomrel 3. júna 1977 v Ríme vo veku 71 rokov. Jednou z troch detí, ktoré mal s Ingrid Bergmanovou, je známa herečka Isabella Rosselliniová.
Taliansky neorealizmus sa zaradil k najvýraznejším smerom v dejinách kinematografie. Nový smer ako symbolická renesancia filmu po druhej svetovej vojne sa stal výrazným protikladom nablýskaného sveta Hollywoodu a propagandistických filmov. Medzi ťažiskové postavy tohto smeru patril Roberto Rossellini, ktorého filmy pojednávajú o vojne, jej nezmyselnosti a krutosti aj o nádejach ľudí na lepší život.
Roberto Rossellini sa narodil 8. mája 1906 v Ríme do rodiny významného architekta. Vo filmovom priemysle pôsobil ako hudobný skladateľ aj jeho brat Renzo Rossellini, ktorý zložil hudbu k viac ako 90 filmom vrátane diel svojho brata. Budúci režisér sa už ako študent technickej vysokej školy zaujímal o film. Strieborné plátno ho uchvátilo aj v rodnom meste. Voľné vstupy do kina dostal od otca, ktorý v metropole Talianska ako architekt kino naprojektoval.
Svoje prvé krátkometrážne snímky natočil pred vypuknutím druhej svetovej vojny a už v počiatkoch kariéry bol považovaný za mimoriadne talentovaného režiséra. Počas vojny sa Roberto Rossellini ocitol v ťažkej pozícii, keďže na jednej strane nakrúcal propagandistické filmy pre taliansky fašistický režim a na strane druhej zachytával dokumentárne zábery pre antifašistický odboj.
Filmový neorealizmus v najčistejšej podobe ponúkol Rossellini vo vojnovej dráme Roma, citta aperta (Rím, otvorené mesto, 1945), za ktorú si z filmového festivalu v Cannes v roku 1946 odniesol Veľkú cenu (Grand Prize of the Festival). Tento míľnik talianskeho neorealizmu sa stal v tom čase jedným z najväčšmi hodnotených filmov. Nasledovalo ďalšie priekopnícke dielo neorealistickej školy s názvom Paisa (1946), vykresľujúce v šiestich epizódach oslobodzovacie boje v rôznych oblastiach Talianska. Za pôvodný scenár k tomuto filmu boli jeho tvorcovia Alfred Hayes, Federico Fellini, Marcello Pagliero, Sergio Amidei a Roberto Rossellini nominovaní na Oscara (1950).
V roku 1950 sa Roberto Rossellini oženil so slávnou švédskou herečkou Ingrid Bergmanovou, s ktorou spolupracoval napríklad na oceňovaných filmoch Stromboli (1950), Europa '51 (1952) alebo Viaggio in Italia (Cesta do Talianska, 1954). Jeho filmografiu dopĺňajú snímky Germania anno zero (Nemecko v roku nula, 1948), L' Amore (Láska, 1948), Era notte a Roma (Bola noc v Ríme, 1960) alebo Il Generale della Rovere (Generál della Rovere, 1959), v ktorom si hlavnú úlohu zahral ďalší významný taliansky režisér a herec Vittorio De Sica.
Uznávaný neorealistický filmový tvorca Roberto Rossellini zomrel 3. júna 1977 v Ríme vo veku 71 rokov. Jednou z troch detí, ktoré mal s Ingrid Bergmanovou, je známa herečka Isabella Rosselliniová.