Jastrabá 24. apríla (TASR) - Základná škola s materskou školou Jastrabá (okres Žiar nad Hronom) oslávi tento rok 50. výročie svojho založenia. Slávnostný deň bude pre školu 20. mája, kedy si na školu prídu zaspomínať bývalí žiaci, ale aj učitelia. Počiatky školy a jej bývalých žiakov by mala podľa riaditeľa Nikola Nižníka pripomenúť aj výstava fotografií.

Škola sídli v pôvodnej budove pozostávajúcej z piatich pavilónov, ktorú miestni stavali v akcii Z. "Bola stavaná a dimenzovaná v úplne inej dobe. Dnes už napríklad normy nespĺňa kotolňa," podotkol riaditeľ s tým, že najakútnejším problémom školy je práve kúrenie. Vymenená bola časť okien, opravená časť striech, no problémom ostávajú aj nezrekonštruované prechodové chodby do jednotlivých pavilónov.

Do Jastrabej dochádzajú za vzdelávaním okrem miestnych detí aj deti zo susedných obcí Ihráč a Bartošova Lehôtka. V súčasnosti má škola 129 žiakov, z toho 41 žiakov má schválené individuálne vzdelávanie. V triedach je približne od sedem do 13 detí, vďaka čomu majú podľa Nižníka učitelia k deťom individuálny prístup. Nižší počet žiakov však robí riaditeľovi vrásky na tvári najmä z dôvodu financovania, zachovať školu v obci sa však snaží aj napriek tomu.

V materskej škole sa vzdeláva 14 detí, jej kapacita je však väčšia. "Materskú školu sme po 50 rokoch prerobili. Od minulého leta funguje v zrekonštruovaných priestoroch," priblížil Nižník. Kým v minulosti mali škôlkari triedu a spálňu na jednom poschodí a sociálne zariadenia na druhom, v súčasnosti už majú všetko pokope.



Pred štyrmi rokmi sa vedeniu školy podarilo dotiahnuť do obce učiteľov Základnej umeleckej školy J. L. Bellu v Kremnici. "Spočiatku sem dochádzali šiesti, postupne sa však tento počet znížil a v súčasnosti sem dochádza už iba jedna učiteľka," podotkol Nižník, že udržať pobočku sa tak ukázalo ako problém. Za myšlienkou vytvoriť pri miestnej škole pobočku ZUŠ bolo najmä komplikované a nekomfortné dochádzanie detí do desať kilometrov vzdialenej Kremnice. Naopak vyvstali tak logistické nároky na samotných učiteľov.

Atmosféru miestnej školy vystihuje podľa Nižníka pohoda. Škola si zakladá na rodinnom prístupe, nakoľko sa to len dá. Snahou je, aby sa deti a učitelia do školy tešili a nemali nechuť prísť na vyučovanie či do práce. Výhodou oproti mestským školám je aj prostredie, v ktorom sa nachádza. "My za prírodou nemusíme chodiť, máme ju okolo seba," podotkol Nižník s tým, že okolie školy očarí väčšinou rodičov s deťmi, ktorí sem prídu pre individuálne vzdelávanie z okolia Bratislavy.

Nemusia sa učiť v triedach, pod oknami je ekoučebňa

Vymeniť počas vyučovania klasickú triedu za altánok v záhrade, nemusí byť pre učiteľov a žiakov Základnej školy v Jastrabej (okres Žiar nad Hronom) iba prianím, ale naopak realitou. Miestna škola totiž realizuje projekt Moderná škola - moderný učiteľ, ktorý je zameraný na vzdelávanie učiteľov v oblasti projektového vyučovania v školských záhradách. Učitelia v spolupráci s deťmi a ich rodičmi budujú školskú záhradu, ktorá bude miestnym školákom slúžiť ako prírodná učebňa, tzv. ekoučebňa.

"Chceli sme sa trochu odlíšiť od okolitých škôl. V dnešnej konkurencii a tiež, aby sme si získali deti, sme hľadali nejakú alternatívu, ktorá by nás odlíšila," uviedla zástupkyňa riaditeľa školy Ivana Mališová o dôvodoch, prečo sa škola do projektu zapojila.

Súčasťou projektu, na ktorý získala škola prostriedky z fondov Európske únie a programu Erasmus, je vybudovanie prírodnej učebne v záhrade školy a tiež vzdelávanie učiteľov. Tí sa zúčastnili na medzinárodnej mobilite zamestnancov v Českej republike - Chaloupky, kde vzdelávanie v prírode zažili na vlastnej koži. Podľa Mališovej bola návšteva u našich západných susedov veľmi inšpiratívna aj pre tých učiteľov, ktorí v prvom momente myšlienku prírodnej učebne odmietli.

Prírodnú učebňu si školáci budujú priamo v záhrade pred budovou školy. "Chceli sme, aby sme bol vchod do školy pekný a nechceli sme ju situovať medzi pavilóny, kde by bola zašitá. Naopak, nemáme čo skrývať," podotkol riaditeľ školy Nikola Nižník. Okrem školákov môžu záhradu využívať aj miestne mamičky s malými deťmi, keďže v obci podobný areál chýba. Žiaci budú areál využívať počas všetkých predmetov, podľa Mališovej sa tu dá vyučovať aj slovenský či anglický jazyk.

V záhrade nepracujú len učitelia, ale aj samotní žiaci, ktorí si k nej aj takýmto spôsobom budujú vzťah. "Deti sme zapojili do veľa vecí, aby si záhradu vytvorili sami. Aj keď možno nebude tip-top, tak ako by ju urobili dospelí, ale urobia si to sami a o to viac sa im to páči a o to radšej tam chodia," podotkla Mališová. V záhrade sa napríklad nachádza altánok z vŕbového prútia, pod ktorým bude počas letných mesiacov prebiehať vyučovanie, jazierko, záhony so zeleninou, skalka, hotel pre hmyz či pocitový chodník.

ZŠ v Jastrabej hľadajú pre domáce vzdelávanie rodičia z celej SR

Približne tretina žiakov Základnej školy s materskou školou v Jastrabej (okres Žiar nad Hronom) si nemusí robiť starosti s dennodenným dochádzaním na školské vyučovanie. V radoch miestnych školákov je totiž aktuálne 41 žiakov, ktorí majú schválené individuálne vzdelávanie.

O tzv. domáce vzdelávanie majú podľa riaditeľa školy Nikola Nižníka záujem rodičia z celého Slovenska, približne štvrtina týchto detí má individuálne vzdelávanie pre zdravotné problémy.

Ako vysvetlil, na zápis do prvého ročníka musia prísť aj tie deti, ktoré majú záujem o domáce vyučovanie. Po ňom rodičia požiadajú o schválenie individuálneho vzdelávania. Dieťa sa potom vzdeláva doma a do školy chodí iba na polročné a koncoročné preskúšanie. "Učivo sa dieťa podľa svojich možností a potrieb učí doma. Na polroka a konci roka chodí na komisionálne skúšky," priblížil riaditeľ.

Rolu učiteľa preberá v týchto prípadoch podľa Nižníka väčšinou matka s pedagogickým vzdelaním, niektoré rodiny najímajú deťom súkromných učiteľov. Často sa podľa jeho slov stáva, že v rodinách, ktoré sa pre domáce vzdelávanie rozhodli, je matka na materskej dovolenke kvôli mladším súrodencom. "To má dobrý vplyv aj na tie, lebo sú súčasťou nejakého diania v domácnosti a veľmi rýchlo sa učia," zhodnotil.

Foto: TASR - Jana Vodnáková

Deti učiace sa v domácom prostredí bývajú podľa Nižníka veľmi dobre pripravené, neporovnateľne lepšie podľa jeho názoru čítajú. "Väčšinou sú tie mamy doma a je vidieť, že rodičia sa deťom naozaj venujú a majú na ne čas," podotkol s tým, že domáce vzdelávanie je však veľkou obetou rodiča. Individuálne vzdelávanie je možné len na prvom stupni, vo vyšších ročníkoch sa dieťa musí začleniť do klasického vzdelávania, čo podľa riaditeľa pre deti nebýva problémom. Podľa Nižníka však mnohé deti neskôr študujú v zahraničí.

V budúcom školskom roku bude mať škola na domácom vzdelávaní 50 prvákov a na dennom vzdelávaní 12 žiakov. Tento zvýšený záujem prekvapil aj samotného riaditeľa, vysvetľuje si to tým, že rodičia hľadajú pre svoje ratolesti alternatívu. "Myslím si, že je to preto, lebo ľudia sú nespokojní so systémom, tak hľadajú inú cestu," podotkol.

Nižník priznáva, že individuálne vzdelávanie je pre školu náročné na čas, čo môže byť dôvodom, prečo ho niektoré školy neschvaľujú. Tunajšia základná škola však má podľa jeho slov na takýto spôsob vzdelávania čas aj kapacitu. S rodinami týchto detí sa škola snaží byť neustále v kontakte. V januári tohto roka riaditeľ navštívil všetkých 35 rodín z celého Slovenska, ktoré majú pre svoje deti povolené domáce vzdelávanie. "Minimálne hodinu som s každým tým rodičom bol, ak nie aj viac. Bolo to také turné po Slovensku," dodal Nižník.