Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bratislavskí lekári ako prví u nás predlžujú deťom končatiny pomocou špeciálneho klinca. Prednosta ORK LFUK a DFNsP Bratislava Milan Kokavec hovorí aj o tom, že budúcnosť ortopédie nie je v kovoch.
Autor Tablet.TV
Bratislava 22. februára (TABLET.TV) – Klinec, ktorý dokáže predĺžiť nohu pacienta o tri až osem centimetrov, najskôr lekári z DFNsP Bratislava voperujú do dreňovej dutiny kosti. "Klinec je riadený magneticky, znamená to, že má schopnosť rásť," vysvetľuje Kokavec.
Pacient si magnet prikladá prvýkrát zhruba sedem dní od operácie. Takýmto klincom sa dá predlžovať aj noha dospelého, u nás ho ale ministerstvo zdravotníctva kategorizovalo pre deti do 19 rokov. Predlžovanie je, podľa lekára v podstate bezbolestné, pričom systém sa dá použiť na predĺženie dlhých kostí – stehnovej či ramennej kosti a píšťaly. Príčin, prečo majú deti nerovnako dlhé nohy, je hneď niekoľko.
"Jedna z nich je napríklad vrodená vada, vrodená chyba. Chýba napríklad časť ihlice a tým pádom je skrátená aj píšťala. Je to veľmi časté," vysvetľuje profesor Kokavec. V čakacej listine na voperovanie špeciálneho klinca je aktuálne u nás päť detských pacientov.
S profesorov Kokavcom sa v štúdiu TABLET.TV redaktorka Karolína Lacová rozpráva aj o estetickom predlžovaní končatín. To sa ale u nás v súčasnosti nerobí. "Ja si myslím, že ľudia majú právo byť pekní a vysokí, takže ja nevylučujem, že niečo také by sa mohlo realizovať aj u nás," hovorí profesor Kokavec.
Je možné, že budúcnosť ortopédie nebude na operačných sálach, ale v dôkladnej práci v laboratóriách. "Máme kolegu, ktorý sa venuje 3D tlači. To je tlač rôznych modelov, ktoré nám zatiaľ pomáhajú, aby sme sa zorientovali, určili správny postup operácie a zvolili si správne fixačné materiály atď.," hovorí profesor.
Podľa neho je v dohľadnom čase možné, že biotlačiareň vytlačí kus kosti, "ktorý bude osídlený chondrocytmi, čiže bunkami, ktoré vytvárajú vlastnú kosť. My si podľa určitého vzoru predpripravíme túto kosť, ktorú by sme chceli do pacienta implantovať".
Filozofia ortopédov, ktorí sa venujú hlavne deťom, je podľa lekára nekŕmiť deti a vôbec populáciu kovom, železom, skrutkami. "Snažíme sa nájsť bio materiály, snažíme sa nájsť také materiály, ktoré sa v tele rozpustia a ktoré by boli čo najbližšie k vlastnému organizmu. Aby sa nehovorilo o ortopédii, že je to odbor 'zandávací a vyndávací'," upresňuje Kokavec. Ak by lekári mali k dispozícii niečo podobné ľudskému tkanivu, nemusel by byť pacient viackrát operovaný a mohol by mať plnohodnotný život hneď po prvej operácii.
Pozrite si reláciu ZDRAVIE s moderátorkou Karolínou Lacovou.
Pacient si magnet prikladá prvýkrát zhruba sedem dní od operácie. Takýmto klincom sa dá predlžovať aj noha dospelého, u nás ho ale ministerstvo zdravotníctva kategorizovalo pre deti do 19 rokov. Predlžovanie je, podľa lekára v podstate bezbolestné, pričom systém sa dá použiť na predĺženie dlhých kostí – stehnovej či ramennej kosti a píšťaly. Príčin, prečo majú deti nerovnako dlhé nohy, je hneď niekoľko.
"Jedna z nich je napríklad vrodená vada, vrodená chyba. Chýba napríklad časť ihlice a tým pádom je skrátená aj píšťala. Je to veľmi časté," vysvetľuje profesor Kokavec. V čakacej listine na voperovanie špeciálneho klinca je aktuálne u nás päť detských pacientov.
S profesorov Kokavcom sa v štúdiu TABLET.TV redaktorka Karolína Lacová rozpráva aj o estetickom predlžovaní končatín. To sa ale u nás v súčasnosti nerobí. "Ja si myslím, že ľudia majú právo byť pekní a vysokí, takže ja nevylučujem, že niečo také by sa mohlo realizovať aj u nás," hovorí profesor Kokavec.
Je možné, že budúcnosť ortopédie nebude na operačných sálach, ale v dôkladnej práci v laboratóriách. "Máme kolegu, ktorý sa venuje 3D tlači. To je tlač rôznych modelov, ktoré nám zatiaľ pomáhajú, aby sme sa zorientovali, určili správny postup operácie a zvolili si správne fixačné materiály atď.," hovorí profesor.
Podľa neho je v dohľadnom čase možné, že biotlačiareň vytlačí kus kosti, "ktorý bude osídlený chondrocytmi, čiže bunkami, ktoré vytvárajú vlastnú kosť. My si podľa určitého vzoru predpripravíme túto kosť, ktorú by sme chceli do pacienta implantovať".
Filozofia ortopédov, ktorí sa venujú hlavne deťom, je podľa lekára nekŕmiť deti a vôbec populáciu kovom, železom, skrutkami. "Snažíme sa nájsť bio materiály, snažíme sa nájsť také materiály, ktoré sa v tele rozpustia a ktoré by boli čo najbližšie k vlastnému organizmu. Aby sa nehovorilo o ortopédii, že je to odbor 'zandávací a vyndávací'," upresňuje Kokavec. Ak by lekári mali k dispozícii niečo podobné ľudskému tkanivu, nemusel by byť pacient viackrát operovaný a mohol by mať plnohodnotný život hneď po prvej operácii.
Pozrite si reláciu ZDRAVIE s moderátorkou Karolínou Lacovou.
