Bratislava 17. mája (TASR) - Slovensko by malo poslať do Iraku svojich špecialistov, ktorí budú cvičiť príslušníkov tamojšej armády. Pôjde o výcvik v oblasti odmínovania, údržby pozemnej techniky či špeciálnych operácií. Vyslanie vojakov dnes schválila vláda. Ak návrh akceptujú partneri, do regiónu by malo odísť v štvrtom štvrťroku do 47 slovenských vojakov.

Ide o príspevok Slovenska k boju proti terorizmu. "Sme súčasťou NATO a ako koaličný partner budeme súčasťou globálnej koalície v boji proti Islamskému štátu," vysvetlil po rokovaní kabinetu minister obrany Peter Gajdoš (nominant SNS). Zdôraznil, že nejde o bojovú, ale výcvikovú misiu. Slovensko by malo svoj príspevok ponúknuť spojencom na májovom minisummite NATO v Bruseli.

"Náš príspevok bude zameraný výhradne na plnenie výcvikových úloh, poskytovanie poradenstva a asistenciu pri budovaní kapacít irackých síl na území Irackej republiky. Neplánujeme vyslať žiadne bojové jednotky,“ vysvetlil Gajdoš. Tento príspevok by mal trvať maximálne dve šesťmesačné rotácie.

Príslušníci Ozbrojených síl SR, ktorí budú mať na starosti výcvik odmínovania, budú školiť operátorov a inštruktorov irackých ozbrojených síl, a vydávať oprávnenia na používanie odmínovacieho kompletu BOŽENA 4. Výcvikový tím na školenie špecialistov údržby a opráv pozemnej techniky budú cvičiť príslušníkov irackých ozbrojených síl na vykonávanie údržby a bežných vojskových opráv techniky sovietskej výroby T-72 a podvozkov BVP.

Slovenskí vojenskí policajti zas budú cvičiť príslušníkov irackej federálnej a lokálnej polície a slovenskí vojaci pre špeciálne operácie budú vykonávať vojenskú asistenciu pri výcviku príslušníkov irackých špeciálnych síl v požadovaných zručnostiach do stupňa prápor. Súčasťou príspevku budú aj vojaci, ktorí budú mať na starosti podporu.



Celkový odhad nákladov na vyslanie slovenských vojakov v prípade jednej rotácie je 5.759.200 eur a v prípade dvoch rotácií je 8.856.000 eur. Slovenskí vojaci sa nebudú podieľať na plánovaní, príprave, organizácii a realizácii vojenských operácií.

Bezpečnostná situácia v Irackej republike a schopnosť irackej vlády vlastnými prostriedkami zabezpečiť mierové podmienky pre život svojho obyvateľstva, je považovaná za jednu z podstatných podmienok pre stabilizáciu v regióne a jedným z kľúčov k úspechu úsilia medzinárodného spoločenstva poraziť a eliminovať hrozbu terorizmu. S cieľom podpory irackých síl v boji proti teroristickým skupinám (najmä ISIS) pôsobí v Irackej republike Globálna koalícia proti ISIS a NATO, ktorých členom je aj Slovenská republika.

Vzhľadom na dôležitý prínos výcvikovej aktivity v Irackej republike sa na minisummite hláv štátov a vlád členských krajín NATO 25. mája v Bruseli očakáva deklarovanie príspevkov zo strany členských štátov NATO, ako prejavu schopnosti čeliť významnej časti hrozby terorizmu. Ak partneri akceptujú slovenský návrh, konkrétny materiál na schválenie bude ešte predložený Bezpečnostnej rade, vláde a Národnej rade SR.

Slovenskí vojaci budú v rámci NATO pôsobiť v Pobaltí aj v budúcom roku

Slovenskí vojaci budú v Pobaltských krajinách pôsobiť aj v budúcom roku. A to v rámci posilnenej predsunutej prítomnosti (Enhanced Forward Presence) Severoatlantickej aliancie (NATO) v tomto regióne. Vyslanie vojakov dnes schválila vláda. Slovensko v súčasnosti pôsobí v regióne v rámci výcvikovej misie krajín Vyšehradskej štvorky (V4). V Lotyšsku sa od apríla do júna nachádza 149 slovenských vojakov.



V rámci predsunutej prítomnosti chce ministerstvo obrany poslať do regiónu jednu mechanizovanú rotu, t. j. do 152 príslušníkov Ozbrojených síl Slovenskej republiky (OSSR). Pôsobiť tu budú jeden rok. Príspevok sa bude skladať z dvoch styčných dôstojníkov, samotnej mechanizovanej roty v počte do 118 vojakov, z čaty opráv a prevádzky v počte do 16 vojakov, piatich zdravotníkov a 11 vojakov v rámci velenia. „Nasadenie príspevku Slovenskej republiky sa v prípade styčných dôstojníkov navrhuje v priebehu roka 2017. Nasadenie ďalších častí príspevku sa navrhuje od júna 2018 v trvaní dvoch šesťmesačných rotácií,“ uvádza ministerstvo obrany.

Slovenský vojaci by mali prioritne smerovať opäť do Lotyšska a pôsobiť v sektore, ktorému velí Kanada. Celkový odhad nákladov je 7.720.000 eur bez zahrnutia dodatočných mzdových nákladov.

Hlavným nositeľom zmien aliančnej obrany a politiky odstrašenia je Akčný plán pripravenosti (RAP) schválený na summite NATO vo Walese v roku 2014. Jeho cieľom bolo zaistiť pripravenosť NATO reagovať rýchlo a účinne na nové bezpečnostné hrozby z východu, ako aj z juhu. Ide o najvýznamnejšie posilnenie kolektívnej obrany NATO od konca studenej vojny. Na základe RAP bola následne počas summitu NATO vo Varšave v júli 2016 schválená posilnená zostava obrany a odstrašenia. Spojenci prijali balík opatrení na posilnenie kolektívnej obrany, predovšetkým na vonkajšej hranici NATO na jej východnom krídle.

Najzásadnejším rozhodnutím v oblasti posilnenia kolektívnej obrany bolo práve schválenie posilnenej predsunutej prítomnosti NATO v Poľsku, Litve, Lotyšsku a Estónsku rozmiestnením jednej mnohopráporovej skupiny v každom z uvedených členských štátov. Každú z týchto práporových skupín vedie jedna tzv. rámcová krajina. Kontingent NATO v Poľsku pôsobí pod americkým velením, v Estónsku pod britským, v Lotyšsku pod kanadským a v Litve pod nemeckým. Viaceré členské štáty už na summite vo Varšave ohlásili svoje konkrétne príspevky do jednotlivých práporových skupín, pričom ohlásenie príspevku sa očakáva od všetkých členských krajín NATO.