Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 24. november 2024Meniny má Emília
< sekcia Video

VIDEO: Slovensko sa rozlúčilo s profesorom Štefanom Nosáľom

Z poslednej rozlúčky s choreografom a umeleckým vedúcim súboru Lúčnica profesorom Štefanom Nosáľom v historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave 28. júla 2017. Foto: FOTO TASR - Pavol Zachar

Profesor Štefan Nosáľ zomrel v sobotu večer v Bratislave vo veku 90 rokov. Jeho život je spätý prakticky s celou históriou umeleckého súboru Lúčnica.

Bratislava 28. júla (TASR) – V smútočných farbách zahalenej historickej budove Slovenského národného divadla v Bratislave dnes na poslednú cestu odprevadili profesora Štefana Nosáľa. Na poslednej rozlúčke s umeleckým vedúcim a choreografom Lúčnice sa okrem rodinných príslušníkov, spolupracovníkov a predstaviteľov politického a kultúrneho života zišla aj široká verejnosť.



Práve bežní ľudia spolu s členmi širokej rodiny lúčničiarov mohli už od pravého poludnia prejaviť priamo na mieste svoje kondolencie. V priebehu samotnej poslednej rozlúčky, na ktorej sa zúčastnil i prezident SR Andrej Kiska, vystúpili s príhovorom generálny riaditeľ umeleckého súboru Lúčnica Marián Turner a taktiež člen lúčničiarskej rodiny, scenárista, scénograf a režisér Viliam J. Gruska.



Národná rada Slovenskej republiky si dnes položením vencov Čestnou strážou počas oficiálnej rozlúčky uctila pamiatku umeleckého šéfa a choreografa súboru Lúčnica Štefana Nosáľa. "Jeho umelecké žezlo ostalo pre nás ako spomienka na pokorného a múdreho človeka. Nebude vôbec ľahké rozvíjať profesorove zasiate posolstvo v takomto veľkolepom formáte. Síce nás opustil, ale jeho duša všade ostáva. Môžeme sa aspoň pokúsiť pokračovať vo zveľaďovaní národného kultúrneho povedomia formou folklóru," uviedol predseda parlamentu a Slovenskej národnej strany Andrej Danko.



Turner poukázal na široký záber aktivít, ktorým sa Štefan Nosáľ v umeleckej i pedagogickej činnosti venoval. Pripomenul jeho profesionálne i osobné prepojenie so súborom Lúčnica a zvýraznil hodnotu, ktorú svojím vkladom prostredníctvom Lúčnice, doma i vo svete, vytváral. "Na všetkých obývaných kontinentoch tejto planéty svojím umením predstavil Slovensko a jeho originálnu kultúru tak, ako to nedokázal žiadny iný umelec pred ním," povedal Turner.



Dodal, že život i dielo Štefana Nosáľa odrážajú jeho charakter, morálnu autoritu i postoj, ktorým si vedel získať obdiv i rešpekt druhých. "Bol príkladom skromnosti, húževnatosti, pracovitosti, profesionalizmu," spomenul Turner. Podčiarkol aj Nosáľov nadhľad a zmysel pre humor, ktorým sa so šarmom vedel vynájsť.

A toto všetko podľa Turnera robí z poslednej rozlúčky, hoci naplnenej veľkým smútkom, i memento chvály človeka, akých nie je veľa. "Málokto prežil tak naplnený, bohatý a zmysluplný život, ako pán profesor Štefan Nosáľ," zdôraznil generálny riaditeľ Lúčnice.

Viliam J. Gruska vyzdvihol umeleckú hodnotu Nosáľovho diela pre minulosť i budúcnosť slovenského ľudového umenia. Nosáľovu choreografiu v tejto súvislosti označil za vlajkovú loď i usmerňujúci fenomén v slovenskom folklóre. "Bolo toho veľa, čo sa vďaka vám a vašej tvorbe stalo ikonické, verím, že toho bude ešte mnoho, čo sa v interpretácii ďalších generácií lúčničiarov bude z vašich diel šíriť a mnoho, čo vznikne ako nové v intenciách vašej tvorby a jej vplyvu," uviedol. Nosáľove dielo označil za neoddeliteľnú súčasť kultúrneho dedičstva Slovenska. Rovnako vníma i spojenie Nosáľovej osobnosti a Lúčnice. "Ostávate s nami a v nás," povedal za všetky generácie lúčničiarov.

Na poslednej rozlúčke odzneli i piesne z Podpoľania – rodného kraja Štefana Nosáľa. Báseň Milana Rúfusa, rodinného priateľa Nosáľovcov, zarecitoval Štefan Bučko.

Folklórna únia na Slovensku vyhlásila dnešok za Národný deň smútku slovenského folklóru. Okrem minúty ticha na pamiatku profesora Štefana Nosáľa na začiatku poslednej rozlúčky únia vyzvala, aby bol úvod folklórnych vystúpení či spoločenských stretnutí venovaný spomienke na túto osobnosť.

Od 12.00 do 14.00 h budú prebiehať kondolencie lúčničiarov a širokej verejnosti, o 14.30 h sa očakáva príchod pozvaných hostí. Posledná rozlúčka sa začne o 15.00 h, verejnosť ju bude môcť sledovať na obrazovke pred budovou alebo v priamom prenose RTVS.

Správu o úmrtí profesora Nosáľa prijali s pohnutím aj najvyšší predstavitelia štátu. Prezident SR Andrej Kiska pripomenul, že Štefan Nosáľ spravil z folklóru dôležitú značku našej krajiny, ktorú právom obdivujú aj v zahraničí. Premiér Robert Fico (Smer-SD) skonštatoval, že odišla nezabudnuteľná postava slovenského folklóru s obrovským osobným prínosom. Predseda parlamentu Andrej Danko (SNS) v reakcii na správu o Nosáľovom úmrtí povedal, že slovenská kultúra stratila vzácneho človeka. Uznanie nad Nosáľovým dielom vyjadril i minister kultúry Marek Maďarič (Smer-SD), ktorý poukázal na to, že Štefana Nosáľa charakterizoval výnimočný talent, súčasťou ktorého bola usilovnosť, pokora a múdrosť.


Profesor Štefan Nosáľ zomrel v sobotu (22.7.) večer v Bratislave vo veku 90 rokov. Jeho život je spätý prakticky s celou históriou umeleckého súboru Lúčnica. Od roku 1949 v Lúčnici pôsobil ako tanečník, v roku 1951 sa stal umeleckým vedúcim a hlavným choreografom súboru Lúčnica. Vytvoril viac ako 100 choreografií a celovečerných programov. Jeho takmer 70-ročné kontinuálne umelecké vedenie Lúčnice, ktorá sa ako reprezentačné teleso interpretujúce originálnu národnú kultúru zaraďuje medzi najlepšie svetové súbory vo svojom odbore, je odborníkmi i širokou verejnosťou považované za svetový unikát. Okrem Lúčnice pôsobil Nosáľ desiatky rokov aj na pôde Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave. Ako jej absolvent začal v roku 1963 na VŠMU aj svoju pedagogickú kariéru, od roku 1982 s akademickým titulom profesor.


Na archívnej snímke Štefan Nosáľ po slávnostnom galaprograme Lúčnice, ktorý sa konal pri príležitosti jeho životného jubilea.
Foto: TASR - Michal Svítok


Umeleckým vedúcim a choreografom súboru Lúčnica, ktorý už roky plným priehrštím rozdáva neopakovateľné plody bohatej slovenskej tradície publiku doma i v zahraničí, sa Štefan Nosáľ stal v roku 1951. Na tomto poste ovplyvnil umelecké smerovanie Lúčnice, vytvoril svojský štýl prekomponovávania pôvodných ľudových tancov a ich umeleckej javiskovej štylizácie. Pod jeho vedením tancovali stovky tanečníkov a vychoval viac ako tridsať profesionálnych choreografov. Jeho choreografie patria k najvýznamnejším umeleckým výtvorom v oblasti scénickej štylizácie ľudového tanca. Vyznačujú sa rešpektovaním autentickosti folklórneho materiálu pri umeleckej štylizácii tanca, výraznou priestorovou kresbou, výtvarným cítením a vyváženou diferenciáciou sólistov a zboru.

Tanečník, choreograf, dlhoročný umelecký vedúci súboru Lúčnica a profesor Vysokej školy múzických umení (VŠMU) v Bratislave Štefan Nosáľ (na archívnej snímke vľavo) sa dožíva 90 rokov. V Bratislave 20. januára 2017.
Foto: TASR/Andrej Galica


Z tanečných choreografií, ktoré vytvoril prof. Ing. Štefan Nosáľ sú známe: Zbojnícky tanec (1950), Detvianska veselica (1952), Stretnutie mladosti (1954), Radvanský jarmok (1955), Jarná voda (1956), Zbojnícka rozprávka (1956), Pod naším Kriváňom (1957), Romano čapašik (1958), Na Liptove (1959), Cepíkový tanec (1961), Goralská ľúbosť (1962), Na obnôcke (1964), Do šóru (1965), Hôrni chlapci (1966), Na detvianskych lazoch (1967), Sviatok na Zemplíne (1968), Širákový (1970), Kresaný (1971), Palicový (1972), Romanes (1972), Ej, husári (1973), Hry (1974), Marmuriena (1975), Pozdišovskí hrnčiari (1978), Hrnčiarsky čardáš (1978), Po valasky od zeme (1978), Priadky (1978), Svadba (1978), Hra a práca (1978), Pieseň a práca (1983), To je Lúčnica (1988). Medzi posledné patria 50 rokov krásy (1998), Pieseň a hra (2001) a 55. výročie (2003).

Na archívnej snímke Štefan Nosáľ.
Foto: TASR - Pavel Neubauer
Choreograficky spolupracoval aj so Slovenským národným divadlom (SND), Národným divadlom v Prahe alebo Belgickou kráľovskou operou v Antverpách. Legendárne Na skle maľované, na ktorom sa autorsky spolupodieľal, malo v SND 640 repríz, čo je absolútny rekord v slovenskom divadle. Spolupracoval tiež na filmoch Rodná zem (1953) a Rok na dedine (1967). Režíroval programy folklórnych festivalov v Strážnici, vo Východnej či v Detve. Bol autorom publikácií Na ceste k súčasnej choreografii (1962), Choreografia ľudového tanca (1984), Môj život Lúčnica (2000) a Čarodejník Lúčnice (2007, spoluautor D. Machala).

Štefan Nosáľ bol nositeľom titulu Zaslúžilý umelec (1968) a titulu Národný umelec (1989). Vo februári 1997 mu prezident SR udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy. V roku 2001 dostal Krištáľové krídlo v kategórii hudba. V januári 2007 sa stal laureátom Pribinovho kríža I. triedy za významné zásluhy o kultúrny rozvoj SR. V roku 2010 si prevzal Cenu Pavla Straussa za trvalý prínos v oblasti kultúry a umenia. Nie je náhoda, že manželka profesora Nosáľa je lúčničiarka, tak ako nie je náhoda, že práve z dielne speváka Joža Ráža pochádza hit Tanečnice z Lúčnice, roker je jeho zaťom.

V tomto roku si 2. februára profesor Štefan Nosáľ prevzal z rúk ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka Zlatú plaketu pri príležitosti významného životného jubilea 90 rokov.

Profesor Štefan Nosáľ zomrel v sobotu 22. júla v Bratislave vo veku 90 rokov.