Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Luboš Sirota z Republikovej únie zamestnávateľov povedal, že o pripravovanom sociálnom balíčku sa zamestnávatelia dozvedajú z médií.
Autor TASR
Bratislava 10. mája (TASR) – Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR a Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) majú vážne výhrady voči avizovanému balíčku návrhov vládnych strán na zmeny v pracovnej legislatíve. Vnímajú to ako populizmus a varujú pred dôsledkami týchto opatrení. Zároveň zvažujú svoju ďalšiu účasť na rokovaniach tripartity.
Ako zástupcovia zamestnávateľov uviedli na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave, dôvodom ich nespokojnosti nie je len aktuálny rodiaci sa sociálny balíček, ale dlhodobý stav sociálneho dialógu na Slovensku.
„My sa obávame, že dnes prijímame jedno opatrenie za druhým, ktoré zhoršuje podnikateľské prostredie a hlavne vytvára predpoklady na to, že ak sa slovenskej ekonomike nebude dariť tak, ako sa jej darí teraz, tak budeme mať veľký problém,“ povedal prvý viceprezident RÚZ Luboš Sirota.
Upozornil, že o pripravovanom sociálnom balíčku sa zamestnávatelia dozvedajú z médií, čo nepovažujú za štandardnú formu komunikácie vzhľadom na pravidelné zasadnutia tripartity. „Ak ide o také závažné veci, ktoré sú alfou a omegou každého sociálneho dialógu na Slovensku, a tým je napríklad otváranie Zákonníka práce, je absurdné, aby sme sa o tom dozvedeli z tribún,“ poznamenal Sirota.
Dlhodobo neúnosné je pre zamestnávateľské zväzy aj každoročné vyjednávanie o výške minimálnej mzdy, na ktoré podľa vlastných slov nemajú žiadny vplyv a dostávajú sa len do úlohy štatistov.
„Chceme vyslať signál, že nesúhlasíme a bránime sa voči tomu, aby sociálny dialóg na Slovensku prebiehal v kľúčových veciach tak formálne, ako je to doteraz,“ vyhlásil Sirota.
Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR podľa jej viceprezidenta Rastislava Machunku vyrušuje, že sa zhoršuje podnikateľské prostredie v čase, keď sa ekonomike darí. Zamestnanosť sa zvyšuje, rastú mzdy aj produktivita práce. „Rastú na základe prirodzených trhových nástrojov, nie na základe nejakých opatrení vlády alebo aktivity odborárov,“ zdôraznil.
Z nedávno prijatých opatrení zamestnávateľom prekáža, že sa môže rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa bez súhlasu oboch sociálnych partnerov, zvýšenie nákladov na prepis motorového vozidla či vyššie celkové daňové zaťaženie. Minimálna mzda sa zvýšila na 435 eur bez dofinancovania rezortu zdravotníctva.
Pripravovaný balíček opatrení zase zahŕňa rýchlejší nárast minimálnej mzdy, zvýšenie príplatku za nočnú prácu, povinný príplatok za prácu cez víkend a počas sviatku, zavedenie príspevku pri cestovaní za prácou či desať dní pracovného voľna pre otcov po narodení dieťaťa. Hovorí sa tiež o povinnom 13. plate.
„Budú firmy, ktoré budú mať zásadný problém s implementáciou zvýšených nákladov a premietne sa to do dennodenného života občanov. Niekomu pridáme, ale obyvatelia to pocítia zvýšenými cenami. Opatrenia sa premietnu niekde inde,“ upozornil Machunka.
Zamestnávatelia dávajú vláde posledný apel, že v takomto nastavení nechcú ďalej fungovať a ak z jej strany neuvidia vôľu niečo s tým urobiť, zvažujú prerušenie svojej účasti na zasadnutiach tripartity.
Ako zástupcovia zamestnávateľov uviedli na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave, dôvodom ich nespokojnosti nie je len aktuálny rodiaci sa sociálny balíček, ale dlhodobý stav sociálneho dialógu na Slovensku.
„My sa obávame, že dnes prijímame jedno opatrenie za druhým, ktoré zhoršuje podnikateľské prostredie a hlavne vytvára predpoklady na to, že ak sa slovenskej ekonomike nebude dariť tak, ako sa jej darí teraz, tak budeme mať veľký problém,“ povedal prvý viceprezident RÚZ Luboš Sirota.
Upozornil, že o pripravovanom sociálnom balíčku sa zamestnávatelia dozvedajú z médií, čo nepovažujú za štandardnú formu komunikácie vzhľadom na pravidelné zasadnutia tripartity. „Ak ide o také závažné veci, ktoré sú alfou a omegou každého sociálneho dialógu na Slovensku, a tým je napríklad otváranie Zákonníka práce, je absurdné, aby sme sa o tom dozvedeli z tribún,“ poznamenal Sirota.
Dlhodobo neúnosné je pre zamestnávateľské zväzy aj každoročné vyjednávanie o výške minimálnej mzdy, na ktoré podľa vlastných slov nemajú žiadny vplyv a dostávajú sa len do úlohy štatistov.
„Chceme vyslať signál, že nesúhlasíme a bránime sa voči tomu, aby sociálny dialóg na Slovensku prebiehal v kľúčových veciach tak formálne, ako je to doteraz,“ vyhlásil Sirota.
Asociáciu zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR podľa jej viceprezidenta Rastislava Machunku vyrušuje, že sa zhoršuje podnikateľské prostredie v čase, keď sa ekonomike darí. Zamestnanosť sa zvyšuje, rastú mzdy aj produktivita práce. „Rastú na základe prirodzených trhových nástrojov, nie na základe nejakých opatrení vlády alebo aktivity odborárov,“ zdôraznil.
Z nedávno prijatých opatrení zamestnávateľom prekáža, že sa môže rozšíriť záväznosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa bez súhlasu oboch sociálnych partnerov, zvýšenie nákladov na prepis motorového vozidla či vyššie celkové daňové zaťaženie. Minimálna mzda sa zvýšila na 435 eur bez dofinancovania rezortu zdravotníctva.
Pripravovaný balíček opatrení zase zahŕňa rýchlejší nárast minimálnej mzdy, zvýšenie príplatku za nočnú prácu, povinný príplatok za prácu cez víkend a počas sviatku, zavedenie príspevku pri cestovaní za prácou či desať dní pracovného voľna pre otcov po narodení dieťaťa. Hovorí sa tiež o povinnom 13. plate.
„Budú firmy, ktoré budú mať zásadný problém s implementáciou zvýšených nákladov a premietne sa to do dennodenného života občanov. Niekomu pridáme, ale obyvatelia to pocítia zvýšenými cenami. Opatrenia sa premietnu niekde inde,“ upozornil Machunka.
Zamestnávatelia dávajú vláde posledný apel, že v takomto nastavení nechcú ďalej fungovať a ak z jej strany neuvidia vôľu niečo s tým urobiť, zvažujú prerušenie svojej účasti na zasadnutiach tripartity.
