Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Teplotné výkyvy postihli prevažne Trnavský, Nitriansky a Bratislavský kraj, v ktorých sa nachádzajú už tradične najväčšie plochy osiate touto jesennou plodinou.
Autor TASR
Šenkvice 16. augusta (TASR) - Žatva na juhu Slovenska je ukončená, pokračuje ešte na severe. Tohtoročná úroda hustosiatych obilnín bude medziročne nižšia, najmä pre dlhotrvajúce sucho, niekde aj pre jarné mrazy. Uviedol to dnes na poliach Poľnohospodárskeho družstva v Šenkviciach predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík, za účasti šéfov regionálnych pracovísk SPPK.
"So žatvou sme v závere. Momentálne môžeme hovoriť, že k pondelku (14.8.) máme pozberaných 93 % plôch pšenice, 92 % plôch jačmeňa a 96 % plôch repky. Plodiny ako ovos, tritikale a raž, tie sú pozberané zhruba na úrovni 73 %," priblížil Semančík.
"Hodnotiac výnosy z doteraz pozberaných plôch, sú nižšie približne o 20 %. Celková bilancia (úrody obilnín) oproti minulému roku vychádza tak na 2,5 milióna ton. Výpadok v produkcii očakávame na úrovni 600.000 ton," spresnil predseda SPPK.
Extrémne zmeny teplôt, teda aprílové a májové mrazy, horúčavy a minimum zrážok počas letných mesiacov sa podľa neho podpíšu aj pod zníženie úrod jesenných plodín. Veľmi negatívne ovplyvnia úrody kukurice. Teplotné výkyvy postihli prevažne Trnavský, Nitriansky a Bratislavský kraj, v ktorých sa nachádzajú už tradične najväčšie plochy osiate touto jesennou plodinou.
Aj úroda zemiakov bude v tomto roku medziročne nižšia, a to približne o 23 %, pričom oproti päťročnému priemeru poklesnú úrody asi o 16 %. "Priemerná produkcia zemiakov by mala byť na úrovni 18 až 20 ton z hektára (ha). Celkovú produkciu odhaduje Zemiakarsky zväz SR na maximálne 150.000 ton, päťročný priemer je na úrovni 175.000 ton," doplnil.
Takmer optimálne zrážkový rok 2016 pre repku olejnú sa podľa Semančíka v tomto roku neopakoval. Výrazný nedostatok zrážok v niektorých regiónoch spôsobil celoslovenský pokles hektárových úrod repky o 12 až 14 %. Produkcia v južných oblastiach SR vykazovala úrody na úrovni 2,2 až 2,6 tony z hektára, niekde aj nižšie, na rozdiel od severných oblastí, kde sa úrody pohybovali na úrovniach nad 3 tony/ha.
Nedostatok zrážok od začiatku vegetácie až doteraz podľa predsedu SPPK prudko brzdí vývoj cukrovej repy. Podľa Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska sa v optimálnych rokoch úrody pohybovali na úrovni 75 ton/ha, v suchých rokoch 57 ton/ha. "Ak bude v roku 2017 pokračovať rovnaký priebeh počasia ako doposiaľ, dá sa počítať s priemernou úrodou buliev na úrovni 50 ton/ha, čo je 80 % priemernej úrody rokov 2011 až 2015. V porovnaní s rokom 2016 by to bolo len 70 % priemernej úrody," upozornil.
Sucho podľa Semančíka spôsobuje problémy aj v živočíšnej výrobe, z dôvodu nižších úrod a zhoršenej kvality krmovín a zároveň teplotného stresu u hospodárskych zvierat. To pri zhoršenom zdraví vedie k ich nižšej produkcii.
Poľnohospodári podľa SPPK v súvislosti so suchom a čoraz častejšími výkyvmi počasia volajú po potrebe zriadenia Rizikového fondu, ktorý by poľnohospodárom pokrýval tzv. nepoistiteľné riziká. Do neho by mal prispievať štát, ako aj subjekty hospodáriace na pôde a komerčné poisťovne.
Nevyhnutnosťou do budúcnosti v súvislosti so suchami bude podľa SPPK aj štátna podpora výstavby zavlažovacích zariadení. "Z približne 320.000 ha vybudovanej siete zavlažovacích zariadení je v súčasnosti totiž výmera funkčnej závlahovej siete na úrovni približne 60.000 ha aj menej," doplnila agrokomora.
"So žatvou sme v závere. Momentálne môžeme hovoriť, že k pondelku (14.8.) máme pozberaných 93 % plôch pšenice, 92 % plôch jačmeňa a 96 % plôch repky. Plodiny ako ovos, tritikale a raž, tie sú pozberané zhruba na úrovni 73 %," priblížil Semančík.
"Hodnotiac výnosy z doteraz pozberaných plôch, sú nižšie približne o 20 %. Celková bilancia (úrody obilnín) oproti minulému roku vychádza tak na 2,5 milióna ton. Výpadok v produkcii očakávame na úrovni 600.000 ton," spresnil predseda SPPK.
Extrémne zmeny teplôt, teda aprílové a májové mrazy, horúčavy a minimum zrážok počas letných mesiacov sa podľa neho podpíšu aj pod zníženie úrod jesenných plodín. Veľmi negatívne ovplyvnia úrody kukurice. Teplotné výkyvy postihli prevažne Trnavský, Nitriansky a Bratislavský kraj, v ktorých sa nachádzajú už tradične najväčšie plochy osiate touto jesennou plodinou.
Aj úroda zemiakov bude v tomto roku medziročne nižšia, a to približne o 23 %, pričom oproti päťročnému priemeru poklesnú úrody asi o 16 %. "Priemerná produkcia zemiakov by mala byť na úrovni 18 až 20 ton z hektára (ha). Celkovú produkciu odhaduje Zemiakarsky zväz SR na maximálne 150.000 ton, päťročný priemer je na úrovni 175.000 ton," doplnil.
Takmer optimálne zrážkový rok 2016 pre repku olejnú sa podľa Semančíka v tomto roku neopakoval. Výrazný nedostatok zrážok v niektorých regiónoch spôsobil celoslovenský pokles hektárových úrod repky o 12 až 14 %. Produkcia v južných oblastiach SR vykazovala úrody na úrovni 2,2 až 2,6 tony z hektára, niekde aj nižšie, na rozdiel od severných oblastí, kde sa úrody pohybovali na úrovniach nad 3 tony/ha.
Nedostatok zrážok od začiatku vegetácie až doteraz podľa predsedu SPPK prudko brzdí vývoj cukrovej repy. Podľa Zväzu pestovateľov cukrovej repy Slovenska sa v optimálnych rokoch úrody pohybovali na úrovni 75 ton/ha, v suchých rokoch 57 ton/ha. "Ak bude v roku 2017 pokračovať rovnaký priebeh počasia ako doposiaľ, dá sa počítať s priemernou úrodou buliev na úrovni 50 ton/ha, čo je 80 % priemernej úrody rokov 2011 až 2015. V porovnaní s rokom 2016 by to bolo len 70 % priemernej úrody," upozornil.
Sucho podľa Semančíka spôsobuje problémy aj v živočíšnej výrobe, z dôvodu nižších úrod a zhoršenej kvality krmovín a zároveň teplotného stresu u hospodárskych zvierat. To pri zhoršenom zdraví vedie k ich nižšej produkcii.
Poľnohospodári podľa SPPK v súvislosti so suchom a čoraz častejšími výkyvmi počasia volajú po potrebe zriadenia Rizikového fondu, ktorý by poľnohospodárom pokrýval tzv. nepoistiteľné riziká. Do neho by mal prispievať štát, ako aj subjekty hospodáriace na pôde a komerčné poisťovne.
Nevyhnutnosťou do budúcnosti v súvislosti so suchami bude podľa SPPK aj štátna podpora výstavby zavlažovacích zariadení. "Z približne 320.000 ha vybudovanej siete zavlažovacích zariadení je v súčasnosti totiž výmera funkčnej závlahovej siete na úrovni približne 60.000 ha aj menej," doplnila agrokomora.
