Paríž 31. júla (TASR) - Vo veku 89 rokov zomrela v noci nadnes v Paríži významná francúzska filmová herečka Jeanne Moreau, ktorá bola označovaná za jednu z legiend francúzskej kinematografie.

Moreau bola ako herečka známa svojím charakteristickým hlasom a počas svojej vyše 50-ročnej kariéry účinkovala vo viac ako 120 filmových snímkach. Niektoré z nich sa zapísali do dejín kinematografie, ako napríklad kriminálny film Výťah na popravisko z roku 1957, ktorý bol pre túto rodáčku z Paríža prelomovým dielom. O päť rokov neskôr získala medzinárodné uznanie, keď stvárnila úlohu v romantickej dráme Jules a Jim.

Moreau patrila medzi pravidelných hostí veľkých filmových festivalov vrátane podujatí v Cannes a Berlíne. Bola tiež držiteľkou početných divadelných a filmových ocenení.

Jeanne Moreau sa narodila a vyrastala v Paríži, kde v mladosti objavovala svet literatúry a divadla. Na divadelných doskách sa prvýkrát objavila už ako študentka konzervatória v roku 1947 na divadelnom festivale v Avignone. Krátko potom sa ako dvadsaťročná stala najmladšou členkou prestížnej Comédie-Francaise, kde pôsobila štyri roky. V roku 1951 ju však opúšťa, aby sa zaradila medzi členov významného divadla Theatre Nationale Populaire.

Už v tomto období začala filmovať, najprv však hrala v nie príliš výrazných postavách. Objavil ju až režisér Louis Malle a obsadil do filmu Výťah na popravisko (1958), ktorý bol pre mladú herečku prelomový.

V nasledujúcich rokoch bola už Moreau hviezdou na filmových plátnach. Jeden z jej kolegov, Ginette Vinceendeau raz výstižne poznamenal: "Ak Brigitte Bardot predstavuje sex a Catherine Deneuve eleganciu, tak Moreau znamená intelektuálnu ženskosť."



Vo filme Nebezpečné známosti (1959) režiséra Rogera Vadima hrala po boku Gerarda Philippa a stvárnila markízu de Merteuil. S režisérom Francoisom Truffautom hrala v Jules a Jim (1962), spolupracovala s Michelangelom Antonionim a ďalšími známymi režisérmi.

Za úlohu vo filme Moderato Cantabile, ktorý natočila s režisérom Petrom Brooksom jej udelili v roku 1960 cenu za najlepší ženský herecký výkon na festivale v Cannes. V roku 1964 získala ďalšiu cenu za najlepší herecký výkon vo filme Denník komornej, tentoraz na MFF v Karlových Varoch.

Malú, ale kľúčovú rolu prijala vo filme Milenec (1992), kde prepožičala svoj charakteristický hlas vyprávačovi príbehu. V roku 1995 hrala s Marcellom Mastroiannim vo filme Za oblaky a v roku 1998 v hollywoodskom projekte Večný príbeh.

Objavovala sa aj v televíznych filmoch, napríklad Bedári (1999), Balzac (1999), Zajdina pomsta (2001).

Jeanne Moreau skúsila uplatniť svoj talent aj na opačnej strane kamery, keď režírovala filmy Svetlo (1976) a Adolescentka (1979). Dvakrát (1975 a 1995) bola prezidentkou poroty MFF v Cannes a získala tiež niekoľko ocenení, napríklad Zlatého leva za celoživotné dielo a prínos svetovej kinematografii na filmovom festivale v Benátkach (1992) a Európsku filmovú cenu (1997) takisto za celoživotné dielo.

V čase jej najväčšej slávy ju spájali s mnohými, vtedy úspešnými a významnými mužmi. Krátko bola vydatá za režiséra Williama Friedkina a má syna Jeroma.

Jeanne Moreau sa naposledy objavila na filmovom plátne v roku 2015, a to v komédii Talent mojich priateľov.