Tacen 2. júna (TASR) - Slovenský slalom na divokej vode na ME v slovinskom Tacene zatiaľ len márne čaká na medailu. Po piatkových pretekoch tímov nezískal v piatich pokusoch ani jednu, keď v každej kategórii sa nahromadilo veľmi veľa chýb.

S polhodinovým oneskorením sa po lejaku nad kanálom spustili na vodu hliadky singlistov. Pre slovenskú vznikla posledná nádej napraviť tímovú bilanciu. V zložení Michal Martikán, Alexander Slafkovský, Matej Beňuš sa snažili pripísať si na svoje historické konto tretie víťazstvo za sebou, no nepodarilo sa a skončili na 6. mieste. V histórii ME zostali štvrtýkrát bez medaily a zbierku 11-2-1 nerozmnožili. Nezvládli úvod, na 5. a 6. bránke nazbierali až 8 trestných sekúnd, úplne si rozhodili poradie lodí, ďalšie dve sekundy penalizácie pridali na 12-ke.

Neúspech vysvetľoval Michal Martikán: "Bolo to v úvode dosť rýchle, z celého si pamätám, že som sa stačil vyhnúť Sašovi Slafkovskému, aby som ho nezranil. Na tomto úseku sme si to celé pokazili, potom to už nešlo. Voda tam bola taká, aká je, z taktického hľadiska sme mali mať väčšie odstupy. Dúfam, že sme si pred individuálnymi pretekmi splatili daň."

Alexander Slafkovský popísal kritický okamih: "Aspoň bolo vidieť, že nič nie je zadarmo, medaily sa nezbierajú ľahko. Bola to rozhodujúca kombinácia, v štvorke sme urobil striedanie, Michal bol už skoro v päťke, ja som spravil výjazd a nabral takú rýchlosť, že som preletel popod neho. Maťo šiel pre istotu vrchom a zapichlo ho. Vodu sme si asi pohnevali, treba si ju udobriť, aby nám v nedeľu individuálne preteky vyšli."

Matej Beňuš spomenul aj štatistiku: "Obhajovali sme titul, chceli sme tretíkrát vyhrať za sebou a opäť sa nám to nepodarilo. V kombinácii štvorky a päťky sme mali všetci príšernú vodu a rad radom sme to pokazili, čo sa nám nikdy nestalo."

Vo finálovej jazde tímov pôsobili aj slovenskí deblisti ako dokonale rozladený orchester. Obhajcovia titulu, ktorí trikrát za sebou na ME v predchádzajúcich rokoch zvíťazili, tentoraz v rovnakom zložení s Hochschornerovcami, Škantárovcami a Kučerom s Bátikom obsadili až štvrté miesto. Z piatich štartujúcich zdolali len jednu hliadku a za bronzom zaostali o 7,72 sekundy. Doteraz v histórii ME nazbierali deväť medailí, na tú jubilejnú desiatu však zatiaľ nedosiahli.

Z Tacenu sa hneď po jazde pobrali domov trojnásobní olympijskí víťazi bratia Hochschornerovci v dosť rozladenom stave. V hliadkach sa tesne po štarte vykúpali v perejách rieky Sáva, navyše sa na nich i Kučeru s Bátikom nabalili ďalšie chyby. Na šampionát nebudú mať príjemné spomienky, v individuálnej kategórii vypadli v kvalifikácii a najradšej by všetko hneď vymazali z pamäti. "Ani netreba k tejto jazde nič hovoriť," rozčarovane skonštatoval po dojazde tímovej hliadky Pavol Hochschorner. "Problém bol u nás celý týždeň, čo sme tu, asi sme veľa trénovali a dostavila sa únava. Ja som bol aj zranený, so seknutým krkom a nedalo sa mi poriadne pádlovať. Zbytočne sme tu boli dlho a v pretekoch nám nezostala sila, určite by nám prospela aspoň deň pauza."

Čo čaká na Hochschornerovcov v najbližších dňoch a týždňoch je otázne. "Uvidíme," dodal tajuplne Pavol. "My už kariéru máme za sebou a zaujímajú nás iné veci. Na nejaké Svetové poháre pôjdeme, no keď sa budeme trápiť, nemá zmysel v nich pokračovať. A môže sa stať, že aj úplne ukončíme kariéru, uvidíme tiež, či vôbec pôjdeme na majstrovstvá sveta."

Deblisti podľa všetkého vypadnú z olympijského programu. "Myslím si, že je to už definitívne," dodal Peter Hochschorner. "Videli sme, že Angličania sem vôbec neposlali C2-ky, ani Rusi i ďalšie krajiny. Angličania sú v tejto diplomacii najsilnejší a určite vedia, prečo ich sem nevyslali. Jazdiť sa síce deblovky budú, no prejaví sa to na kvalite. Živiť túto nákladnú kategóriu, s dvoma v lodi, stojí dosť peňazí a je otázne, kto túto kategóriu podrží. Aj nás rozhodnutie o vyradení deblistov z olympiády dosť ovplyvnilo a bolo to vidieť aj na našom jazdení. To akoby vám povedali v robote, že končíte a nepovedali kedy. Je to o akomsi prežívaní a trápení celých päť rokov."

Oveľa menšie šance ako deblistom sa prisudzovali v tímoch slovenským singlistkám. Ich 7. miesto medzi deviatimi hliadkami vzniklo po jazde s mnohými dotykmi bránok, až 30-sekundová penalizácia im výraznejší výsledok nemohla priniesť.

Kajakári v konkurencii 15 tímov si bremeno chyby hneď v úvodnej časti preniesli na celú trať a keď im rozhodcovia pripísali 50 trestných sekúnd za vynechanie štvrtej bránky a navyše do piatej sa musel Jakub Grigar vracať, bolo po nádejach. Vo výsledkoch sa zaradili až na 12. priečku. "Nezačali sme ideálne, urobili sme chyby, ja na štvorke, z toho následne mal Jakub problémy v päťke. Vraveli sme si, ako to chceme ísť, no z malej chyby vyplynula veľká. Nemali sme veľké ambície, len ísť dobrú jazdu," uviedol Martin Halčin.

Slovenské kajakárky napodobnili kajakárov, dokonca vynechali až dve bránky a skončili na poslednom 10. mieste. Dvakrát päťdesiatsekundovú penalizáciu nabrali na 15. a 24. bránke. Počas ich jazdy sa spustil obrovský dážď, postupne prerástol do búrky s krúpami a preteky museli prerušiť.