Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Celkovo vlani navštívilo slovenské kúpele 154.000 klientov.
Autor TASR
Bratislava 29. novembra (TASR) – Slovensko nedostatočne využíva potenciál svojho kúpeľníctva, ktoré je najmenej nákladnou zdravotnou starostlivosťou. Presvedčená je o tom Asociácia slovenských kúpeľov (ASK), podľa ktorej sa znižuje počet návrhov na liečbu schválených zdravotnými poisťovňami. Rokovaniami so štátom chce dosiahnuť daňové zvýhodnenia pre kúpeľníctvo.
Asociácia poukázala na to, že Slovensko je krajinou s výnimočným bohatstvom v podobe prírodných liečivých vôd a klimatických podmienok vhodných na liečenie. Index počtu rokov prežitých v zdraví (HLY) ho však spolu s Lotyšskom radí na posledné miesta v Európe. Zatiaľ čo očakávaná doba dožitia bez zdravotného obmedzenia je v rámci EÚ v priemere 61,8 roka u žien a 61,4 roka u mužov, slovenský ukazovateľ hovorí o 54,6 roka v prípade žien a 55,5 roka v prípade mužov. Česi sú pritom na tom o 10 rokov lepšie.
„Slovenské kúpeľníctvo robí prevenciu a hlavne liečime chronické civilizačné ochorenia, ktoré nám ničia Európanov. Aby sme nielen politicky vykrikovali, že nemá tu kto robiť, ale aby sme k tomu aj aktívne prispeli. My sme bohatí na prírodné liečivé zdroje. Ak ich teraz nevyužijeme, tak sme zmeškali vlak. Personálne vybavenie slovenských kúpeľov je na veľmi dobrej úrovni,“ uviedol podpredseda ASK Ján Šimko na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.
Zástupcovia asociácie zároveň upozornili, že na liečenie pomocou liekov dáva Slovensko 27 % všetkých výdavkov na zdravotníctvo, európsky priemer predstavuje 16 %. „Na kúpeľnú starostlivosť nejde ani jedno celé percento. Chceme šetriť na kúpeľnej starostlivosti, keď tam ide 0,8 % všetkých výdavkov na zdravotníctvo? Stačilo by 1 % zobrať z výdavkov na farmakoterapiu a môžeme poskytnúť kúpeľnú starostlivosť o polovicu viac našim občanom,“ zdôraznila jej predsedníčka Janka Zálešáková.
Ročne absolvuje kúpeľnú liečbu v priemere 120.000 občanov Slovenska. V roku 1996 ich bolo 117.683 a v minulom roku 119.424. Kým však pred 20 rokmi zdravotné poisťovne hradili 100 % nákladov na kúpeľnú liečbu, vlani už len 51 %. V roku 1996 boli pritom príjmy zdravotných poisťovní na úrovni 1,14 miliardy eur a v roku 2015 predstavoval výber poistenia 4,23 miliardy eur.
Celkovo vlani navštívilo slovenské kúpele 154.000 klientov. Tí zahraniční prichádzajú najčastejšie z Nemecka, Česka, Poľska či Ruska. Naopak, záujem o ne nemajú Francúzi, Portugalci alebo Španieli.
V slovenských kúpeľoch sa podľa Zálešákovej na zdravotnú starostlivosť využíva len asi 60 % kapacity lôžok. O konkrétnych opatreniach rokuje asociácia aj s poisťovňami. „Vyjadrili sme nespokojnosť s tým, že revízni lekári, ktorí majú schvaľovať návrhy na kúpeľnú starostlivosť, robia obštrukcie, ktoré sú podľa nás nad rámec zákona,“ priblížila.
Podpora rozvoja slovenského kúpeľníctva je súčasťou programového vyhlásenia súčasnej vlády. Asociácia jej plánuje predložiť viacero návrhov, ktorými chce dosiahnuť zmeny najmä daňových zákonov. Presadzuje napríklad možnosť odpočtu DPH pri investíciách do rozvoja kúpeľov či zníženie sadzby dane z príjmu pre segment kúpeľníctva na úroveň 10 %.
Asociácia poukázala na to, že Slovensko je krajinou s výnimočným bohatstvom v podobe prírodných liečivých vôd a klimatických podmienok vhodných na liečenie. Index počtu rokov prežitých v zdraví (HLY) ho však spolu s Lotyšskom radí na posledné miesta v Európe. Zatiaľ čo očakávaná doba dožitia bez zdravotného obmedzenia je v rámci EÚ v priemere 61,8 roka u žien a 61,4 roka u mužov, slovenský ukazovateľ hovorí o 54,6 roka v prípade žien a 55,5 roka v prípade mužov. Česi sú pritom na tom o 10 rokov lepšie.
„Slovenské kúpeľníctvo robí prevenciu a hlavne liečime chronické civilizačné ochorenia, ktoré nám ničia Európanov. Aby sme nielen politicky vykrikovali, že nemá tu kto robiť, ale aby sme k tomu aj aktívne prispeli. My sme bohatí na prírodné liečivé zdroje. Ak ich teraz nevyužijeme, tak sme zmeškali vlak. Personálne vybavenie slovenských kúpeľov je na veľmi dobrej úrovni,“ uviedol podpredseda ASK Ján Šimko na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.
Zástupcovia asociácie zároveň upozornili, že na liečenie pomocou liekov dáva Slovensko 27 % všetkých výdavkov na zdravotníctvo, európsky priemer predstavuje 16 %. „Na kúpeľnú starostlivosť nejde ani jedno celé percento. Chceme šetriť na kúpeľnej starostlivosti, keď tam ide 0,8 % všetkých výdavkov na zdravotníctvo? Stačilo by 1 % zobrať z výdavkov na farmakoterapiu a môžeme poskytnúť kúpeľnú starostlivosť o polovicu viac našim občanom,“ zdôraznila jej predsedníčka Janka Zálešáková.
Ročne absolvuje kúpeľnú liečbu v priemere 120.000 občanov Slovenska. V roku 1996 ich bolo 117.683 a v minulom roku 119.424. Kým však pred 20 rokmi zdravotné poisťovne hradili 100 % nákladov na kúpeľnú liečbu, vlani už len 51 %. V roku 1996 boli pritom príjmy zdravotných poisťovní na úrovni 1,14 miliardy eur a v roku 2015 predstavoval výber poistenia 4,23 miliardy eur.
Celkovo vlani navštívilo slovenské kúpele 154.000 klientov. Tí zahraniční prichádzajú najčastejšie z Nemecka, Česka, Poľska či Ruska. Naopak, záujem o ne nemajú Francúzi, Portugalci alebo Španieli.
V slovenských kúpeľoch sa podľa Zálešákovej na zdravotnú starostlivosť využíva len asi 60 % kapacity lôžok. O konkrétnych opatreniach rokuje asociácia aj s poisťovňami. „Vyjadrili sme nespokojnosť s tým, že revízni lekári, ktorí majú schvaľovať návrhy na kúpeľnú starostlivosť, robia obštrukcie, ktoré sú podľa nás nad rámec zákona,“ priblížila.
Podpora rozvoja slovenského kúpeľníctva je súčasťou programového vyhlásenia súčasnej vlády. Asociácia jej plánuje predložiť viacero návrhov, ktorými chce dosiahnuť zmeny najmä daňových zákonov. Presadzuje napríklad možnosť odpočtu DPH pri investíciách do rozvoja kúpeľov či zníženie sadzby dane z príjmu pre segment kúpeľníctva na úroveň 10 %.
