Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Priekopníkom v novom bývaní všedného dňa bol Jan Vaněk, ktorý spolupracoval s umelcami z celého sveta. Jeho dielam sa venuje výstava Civilizované bývanie pre každého.
Autor TASR/Tablet.TV
,aktualizované Bratislava 5. októbra (TASR/Tablet.TV) – Výber z uzavretej tvorby významného českého dizajnéra Jana Vaněka (1891 – 1962) je na výstave v Harmincovej sieni Slovenského národného múzea (SNM) v Bratislave pod názvom Civilizované bývanie pre každého. Exponáty sú z 20. a 30. rokov minulého storočia.
"Bolo to obdobie, kedy sa menila kultúra bývania. Priekopníkom v novom bývaní všedného dňa bol Jan Vaněk, ktorý spolupracoval s umelcami z celého sveta. Navrhoval a vyrábal nábytkové veci, mnohé z nich by mohli byť v mojom byte," na utorkovej (4. 10.) vernisáži ocenila kvalitu a nadčasovosť autorovej tvorby námestníčka generálneho riaditeľa SNM Gabriela Podušelová.
V oblasti životného štýlu sa vtedy do popredia dostávali požiadavky hygieny a účelovosti. Nastalo obdobie zmien v myslení a koncepcii interiérovej tvorby. Nábytok prestal byť architektúrou v malom, stáva sa nástrojom bývania čo najúčelnejším a najprimeranejším vo vzťahu k interiéru. Potvrdzujú to vybrané celky i samostatné diela: pánska a dámska izba, jedáleň, spálňa, rôzne kreslá, stolíky, taburety, skrinky, knižnica, stojanová lampa a ďalšie interiérové vybavenie bytu.
Vo vitríne ich dopĺňajú modely nábytku, časopisy o bytovej kultúre, plagáty aj umelecké diela jeho spolupracovníkov. Napríklad veľkoplošný závesný gobelín Hrala si má milá s holubičkou od Antonína Kybala a obraz Kompozícia, ktorý namaľovala známa výtvarníčka Toyen (Marie Čermínová).
"Vzácnym exponátom je lavica z vily Tugendhat od Ludwiga Mies van der Rohe. Táto aj iné spolupráce so zahraničnými umelcami ho zaradili do svetového povedomia. Nebola to náhoda, lebo k nábytku mal vzťah už ako chlapec. Po štúdiách tento třebíčsky rodák prevzal od otca a zveľadil rodinný podnik, ktorý sa v roku 1921 stal základom Spojených uměleckoprůmyslových závodů, neskôr najväčšej nábytkovej firmy v Československu a nositeľky najprogresívnejších trendov vo výrobe. Tu Vaněk realizoval svoje návrhy základných prvkov pristavovacieho nábytku, počiatku neskorších slávnych variabilných nábytkových zostáv," predstavil autora kurátor výstavy Jindřich Chatrný z Múzea mesta Brna.
Neskôr Vaněk v Brne a od roku 1934 v Prahe založil vlastné podniky spojené s bytovým dizajnom: SBS. Brno = Standard bytová společnost Brno, PMB Praha = Poradna moderního bydlení, DDZ Praha = Dílny pro dům a zahradu. Vydávanie jeho periodika Bytová kultura je dodnes považované za jeden z najpokrokovejších počinov v presadzovaní moderných smerov v interiérovej tvorbe.
Spolupracoval s množstvom domácich a zahraničných osobností: Le Corbusier, Bruno Paul, Amédée Ozenfant, Walter Gropius, Bohuslav Fuchs, Jan Kotěra, Jaroslav Grunt či Adolf Loos. Realizoval vzorové malometrážne domy v Čiernej Hore (1925), Brne (1925 – 1926), obytnú kolóniu v Rybitví (1939 – 1941). Navrhol adaptáciu a prístavbu objektov detského liečebného ústavu Zdravá generace v Choceradoch (1934 – 1935), s Ferdinandom Fenclom sa podieľal na projekte Masarykovo sanatorium Dobříš.
Bol autorom urbanistickej štúdie, komplexu výrobných prevádzok a správnej budovy Spolku pro chemickou a hutní výrobu v Prahe (Východočeské chemické závody, dnes firma Synthesia, a. s.) v Rybitví (1938 – 1941). Prednášal na Škole umenia v Zlíne (1939 – 1944), riešil architektonické poňatie a koncepcie výstavných projektov pre pražské Uměleckoprůmyslové museum (1937 – 1941) a Baťovu zlínsku školu (1940 – 1944). Po vojne sa zúčastňoval na formovaní novej koncepcie rozvoja a výroby podnikov drevospracujúceho priemyslu.
Výstavu, ktorá potrvá do 2. apríla 2017, dopĺňa filmový dokument Životná a tvorčia cesta Jana Vaňka v premenách času. Jeho autor scenárista, režisér a kameraman Tomáš Řehořek ním približuje život a dielo tohto dizajnéra, architekta, teoretika, publicistu, vydavateľa, pedagóga a podnikateľa.
"Bolo to obdobie, kedy sa menila kultúra bývania. Priekopníkom v novom bývaní všedného dňa bol Jan Vaněk, ktorý spolupracoval s umelcami z celého sveta. Navrhoval a vyrábal nábytkové veci, mnohé z nich by mohli byť v mojom byte," na utorkovej (4. 10.) vernisáži ocenila kvalitu a nadčasovosť autorovej tvorby námestníčka generálneho riaditeľa SNM Gabriela Podušelová.
V oblasti životného štýlu sa vtedy do popredia dostávali požiadavky hygieny a účelovosti. Nastalo obdobie zmien v myslení a koncepcii interiérovej tvorby. Nábytok prestal byť architektúrou v malom, stáva sa nástrojom bývania čo najúčelnejším a najprimeranejším vo vzťahu k interiéru. Potvrdzujú to vybrané celky i samostatné diela: pánska a dámska izba, jedáleň, spálňa, rôzne kreslá, stolíky, taburety, skrinky, knižnica, stojanová lampa a ďalšie interiérové vybavenie bytu.
Vo vitríne ich dopĺňajú modely nábytku, časopisy o bytovej kultúre, plagáty aj umelecké diela jeho spolupracovníkov. Napríklad veľkoplošný závesný gobelín Hrala si má milá s holubičkou od Antonína Kybala a obraz Kompozícia, ktorý namaľovala známa výtvarníčka Toyen (Marie Čermínová).
"Vzácnym exponátom je lavica z vily Tugendhat od Ludwiga Mies van der Rohe. Táto aj iné spolupráce so zahraničnými umelcami ho zaradili do svetového povedomia. Nebola to náhoda, lebo k nábytku mal vzťah už ako chlapec. Po štúdiách tento třebíčsky rodák prevzal od otca a zveľadil rodinný podnik, ktorý sa v roku 1921 stal základom Spojených uměleckoprůmyslových závodů, neskôr najväčšej nábytkovej firmy v Československu a nositeľky najprogresívnejších trendov vo výrobe. Tu Vaněk realizoval svoje návrhy základných prvkov pristavovacieho nábytku, počiatku neskorších slávnych variabilných nábytkových zostáv," predstavil autora kurátor výstavy Jindřich Chatrný z Múzea mesta Brna.
Neskôr Vaněk v Brne a od roku 1934 v Prahe založil vlastné podniky spojené s bytovým dizajnom: SBS. Brno = Standard bytová společnost Brno, PMB Praha = Poradna moderního bydlení, DDZ Praha = Dílny pro dům a zahradu. Vydávanie jeho periodika Bytová kultura je dodnes považované za jeden z najpokrokovejších počinov v presadzovaní moderných smerov v interiérovej tvorbe.
Spolupracoval s množstvom domácich a zahraničných osobností: Le Corbusier, Bruno Paul, Amédée Ozenfant, Walter Gropius, Bohuslav Fuchs, Jan Kotěra, Jaroslav Grunt či Adolf Loos. Realizoval vzorové malometrážne domy v Čiernej Hore (1925), Brne (1925 – 1926), obytnú kolóniu v Rybitví (1939 – 1941). Navrhol adaptáciu a prístavbu objektov detského liečebného ústavu Zdravá generace v Choceradoch (1934 – 1935), s Ferdinandom Fenclom sa podieľal na projekte Masarykovo sanatorium Dobříš.
Bol autorom urbanistickej štúdie, komplexu výrobných prevádzok a správnej budovy Spolku pro chemickou a hutní výrobu v Prahe (Východočeské chemické závody, dnes firma Synthesia, a. s.) v Rybitví (1938 – 1941). Prednášal na Škole umenia v Zlíne (1939 – 1944), riešil architektonické poňatie a koncepcie výstavných projektov pre pražské Uměleckoprůmyslové museum (1937 – 1941) a Baťovu zlínsku školu (1940 – 1944). Po vojne sa zúčastňoval na formovaní novej koncepcie rozvoja a výroby podnikov drevospracujúceho priemyslu.
Výstavu, ktorá potrvá do 2. apríla 2017, dopĺňa filmový dokument Životná a tvorčia cesta Jana Vaňka v premenách času. Jeho autor scenárista, režisér a kameraman Tomáš Řehořek ním približuje život a dielo tohto dizajnéra, architekta, teoretika, publicistu, vydavateľa, pedagóga a podnikateľa.
