Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Sonda Voyager 2 putuje vo vesmíre už 40 rokov. Vedci z NASA pri jej štarte vyjadrili očakávania, že Voyagery by pri svojej púti mimo slnečnej sústavy mohli naraziť aj na známky mimozemského života.
Autor TASR/TERAZ.sk
Mys Canaveral/Bratislava 19. augusta (TASR/Teraz.sk) - Americká kozmická sonda Voyager 2 odštartovala pred 40 rokmi 20. augusta 1977 z Mysu Canaveral na Floride v Spojených štátoch amerických (USA). O niekoľko dní, presne 5. septembra 1977, vypustili z Mysu Canaveral aj jej identické dvojča - Voyager 1.
Vedci z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (National Aeronautics and Space Administration - NASA) vtedy vyjadrili očakávania, že Voyagery by pri svojej púti mimo slnečnej sústavy mohli naraziť aj na známky mimozemského života. Pre potenciálnych predstaviteľov inteligentnej formy života je určená kovová platňa s obrazom človeka - muža i ženy, ktorá obsahuje okrem iného informácie v dvojkovej sústave o polohe Zeme a slnečnej sústavy v priestore našej Galaxie. V posolstve sú aj zvukové záznamy vrátane skladby Johnny B. Goode od Chucka Berryho, Mozartovej Čarovnej flauty, uspávanky, akú na Zemi matky spievajú deťom v kolíske, či zvuk vody, vetra a bozku.
Voyager 1 putuje rýchlosťou 17 kilometrov za sekundu, kým Voyager 2 dosahuje rýchlosť 15 kilometrov za sekundu. V rámci NASA ich vybudovalo Jet Propulsion Laboratory, ktoré zabezpečuje aj ich prevádzku.
Podľa pôvodných plánov mali misie sond Voyager 1 a Voyager 2 trvať len štyri roky. Ich misia však pokračuje až do týchto dní. Oba Voyagery poslali na Zem množstvo údajov a fotografií, ktoré urobili revolúciu v dovtedajšom nazeraní pozemšťanov na slnečnú sústavu.
Na ceste slnečnou sústavou obe jednotonové sondy v roku 1979 navštívili planétu Jupiter a jeho suseda Saturn dosiahli v rokoch 1980 a 1981. Pri Saturne sa cesty "dvojičiek" rozdelili.
Voyager 1 bol vyvrhnutý nahor z orbitálnej plochy, kde sa sústreďujú obežné dráhy všetkých deviatich planét slnečnej sústavy.
Voyager 2 pokračoval na svojej ceste k planétam Urán a Neptún, ktoré predtým ešte nezhliadlo žiadne ľudské oko. Kým ho kozmické sily nevyvrhli von z orbitálnej plochy podobne ako jeho dvojičku, stal sa Voyager 2 prvou ľudskou sondou pri týchto dvoch planétach.
K významným objavom, ku ktorým dospeli vedci na základe informácií pochádzajúcich z Voyagerov, je napríklad veľká červená škvrna na Jupiteri, ktorá je obrovským hurikánom alebo šesť malých mesiacov Saturnu aj búrlivá atmosféra na ňom.
Voyager 1 sa v súčasnosti nachádza v medzihviezdnom priestore a Voyager 2 putuje v najvzdialenejšich oblastiach slnečnej sústavy.
Vedci z amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (National Aeronautics and Space Administration - NASA) vtedy vyjadrili očakávania, že Voyagery by pri svojej púti mimo slnečnej sústavy mohli naraziť aj na známky mimozemského života. Pre potenciálnych predstaviteľov inteligentnej formy života je určená kovová platňa s obrazom človeka - muža i ženy, ktorá obsahuje okrem iného informácie v dvojkovej sústave o polohe Zeme a slnečnej sústavy v priestore našej Galaxie. V posolstve sú aj zvukové záznamy vrátane skladby Johnny B. Goode od Chucka Berryho, Mozartovej Čarovnej flauty, uspávanky, akú na Zemi matky spievajú deťom v kolíske, či zvuk vody, vetra a bozku.
Voyager 1 putuje rýchlosťou 17 kilometrov za sekundu, kým Voyager 2 dosahuje rýchlosť 15 kilometrov za sekundu. V rámci NASA ich vybudovalo Jet Propulsion Laboratory, ktoré zabezpečuje aj ich prevádzku.
Podľa pôvodných plánov mali misie sond Voyager 1 a Voyager 2 trvať len štyri roky. Ich misia však pokračuje až do týchto dní. Oba Voyagery poslali na Zem množstvo údajov a fotografií, ktoré urobili revolúciu v dovtedajšom nazeraní pozemšťanov na slnečnú sústavu.
Na ceste slnečnou sústavou obe jednotonové sondy v roku 1979 navštívili planétu Jupiter a jeho suseda Saturn dosiahli v rokoch 1980 a 1981. Pri Saturne sa cesty "dvojičiek" rozdelili.
Voyager 1 bol vyvrhnutý nahor z orbitálnej plochy, kde sa sústreďujú obežné dráhy všetkých deviatich planét slnečnej sústavy.
Voyager 2 pokračoval na svojej ceste k planétam Urán a Neptún, ktoré predtým ešte nezhliadlo žiadne ľudské oko. Kým ho kozmické sily nevyvrhli von z orbitálnej plochy podobne ako jeho dvojičku, stal sa Voyager 2 prvou ľudskou sondou pri týchto dvoch planétach.
K významným objavom, ku ktorým dospeli vedci na základe informácií pochádzajúcich z Voyagerov, je napríklad veľká červená škvrna na Jupiteri, ktorá je obrovským hurikánom alebo šesť malých mesiacov Saturnu aj búrlivá atmosféra na ňom.
Voyager 1 sa v súčasnosti nachádza v medzihviezdnom priestore a Voyager 2 putuje v najvzdialenejšich oblastiach slnečnej sústavy.
