Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Po rokoch stagnácie a polemík o opodstatnenosti neformálneho zoskupenia známeho ako Vyšehradská skupina došlo v ostatných rokoch k výraznému zintenzívneniu aktivít na všetkých politických úrovniach
Autor TASR
,aktualizované Budapešť 19. júla (TASR) - Hosťom druhého summitu predsedov vlád v rámci aktuálneho maďarského predsedníctva vo Vyšehradskej štvorke (V4), ktorý sa začal dnes v Budapešti, bude izraelský premiér Benjamin Netanjahu.
Premiéri Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska - Bohuslav Sobotka Viktor Orbán, Beata Szydlová a Robert Fico - budú s Netanjahuom v tomto rozšírenom formáte rokovať o bezpečnostnej a ekonomickej spolupráci.
Predseda izraelskej vlády pricestoval na návštevu Maďarska v rámci európskeho turné v pondelok z Paríža. V utorok rokoval s Orbánom a stretol sa aj s prezidentom Jánosom Áderom.
Ministerskí predsedovia V4 budú najskôr diskutovať o konkrétnych oblastiach spolupráce v rámci tohto zoskupenia, o problematike dvojakej kvality produktov v Európskej únii a o ďalších dôležitých otázkach celoeurópskeho významu.
V rámci rozšírených formátov V4 sa v úvode maďarského predsedníctva 4. júla uskutočnilo v maďarskom hlavnom meste rokovanie s prezidentom Egypta Abdalom Fattáhom Sísím.
Maďarsko predsedá vyšehradskému zoskupeniu od 1. júla, rotujúce ročné predsedníctvo prevzalo od Poľska.
Po rokoch stagnácie a polemík o opodstatnenosti neformálneho zoskupenia štyroch stredoeurópskych postsocialistických štátov, známeho ako Vyšehradská skupina, resp. Vyšehradská štvorka, došlo v ostatných rokoch k výraznému zintenzívneniu aktivít na všetkých politických úrovniach, v rámci širokého spektra oblastí (bezpečnosť, cezhraničná spolupráca, migračná kríza, problematika Brexitu a pod.).
Pri zrode V4 v roku 1991 stáli prezident vtedajšej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václav Havel (po rozdelení federácie od 1. januára 1993 sú ČR a SR zastúpené samostatne), premiér Maďarskej republiky (MR) József Antal a prezident Poľskej republiky (PR) Lech Walesa. Tí v severomaďarskom meste Vyšehrad symbolicky nadviazali na historické stredoveké stretnutie troch kráľov v roku 1335: českého Jána Luxemburského, poľského Kazimíra III. Veľkého a uhorského Karola I. Róberta z Anjou.
Vytvorenie stredoeurópskeho formátu 15. februára 1991 bolo determinované snahou pomôcť v ňom zaangažovaným štátom pri ich transformácii z autoritatívnych režimov na liberálne demokracie a tiež pri ekonomickom prechode z plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku.
Jednou z prioritných otázok pri vzniku Vyšehradskej štvorky bola optimalizácia celoeurópskej spolupráce a podpora procesu postupnej európskej integrácie a snaha o vstup členských štátov V4 do Európskej únie. Ten sa nakoniec realizoval, po úspešných referendách v jednotlivých krajinách, 1. mája 2004.
Od roku 2014 sa realizuje nový, progresívnejší formát V4+, ktorý zachováva jedinečnosť Vyšehradskej skupiny a zároveň umožňuje budovať a rozvíjať aktivity s ďalšími štátmi.
28. apríla 2000 - V poľskom Hnezdne sa uskutočnilo rokovanie premiérov krajín V4 aj s nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom, výsledkom ktorého bola deklarácia o tom, že pri tvorení integrovanej Európy treba brať vážne hlasy národov strednej a východnej Európy.
4. mája 2000 - V maďarskej Budapešti sa konalo stretnutie premiérov V4 s predsedom francúzskej vlády Lionelom Jospinom, na ktorom dominovala problematika európskej integrácie.
5. decembra 2001 - V Luxemburgu sa konal samit predsedov vlád krajín V4 a Beneluxu, zaoberajúci sa procesom konštitucionalizácie EÚ. Poľsko zastupoval premiér Leszek Miller, za krajiny Beneluxu boli prítomní Jean-Claude Juncker (Luxembursko), Guy Verhofstadt (Belgicko) a Willem Kok (Holandsko).
24. júna 2003 - Dvojdňového samitu v rekreačnom stredisku Tále v Nízkych Tatrách sa okrem premiérov V4 zúčastnil ako hosť aj ukrajinský premiér Viktor Janukovyč. Neprítomného maďarského premiéra zastupoval maďarský minister zahraničných vecí László Kovács.
6. marca 2013 - Kľúčové stretnutie Vyšehradskej skupiny sa uskutočnilo v poľskej Varšave, kedy boli rokovania premiérov rozšírené aj o účasť nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda.
16. júna 2013 - Premiéri V4 na rozšírenom summite venovanom spolupráci s Japonskom v poľskej Varšave spoločne vyjadrili podporu dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a touto krajinou. Priestor na posilnenie vzťahov videl japonský premiér Šinzó Abe najmä v oblasti energetickej politiky.
9. decembra 2014 - V rámci predsedníctva SR vo Vyšehradskej skupine sa zišli v Bratislave predsedovia vlád krajín V4 a prezident Švajčiarskej konfederácie Didier Burkhalter.
19. - 21. júna 2015 - Na poprednom bezpečnostnom fóre v strednej Európe GLOBSEC sa v Bratislave zišli všetci premiéri V4 aj v prítomnosti francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda. Predsedovia vlád Robert Fico (SR), Ewa Kopaczová (Poľsko), Bohuslav Sobotka (ČR) a Viktor Orbán (Maďarsko) sa zapojili do diskusií na konferencii.
3. decembra 2015 - Aktuálna migračná situácia a boj proti terorizmu boli hlavnými témami rozhovorov premiérov V4, ktorí sa zišli v českej Prahe. V liste adresovanom predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi, zoskupenie žiadalo plné rešpektovanie pravidiel Energetickej únie a tým odmietnutie plánovaného rozšírenia plynovodu Nord Stream. Zasadnutie premiérov bolo rozšírené o stretnutie s juhokórejskou prezidentkou Pak Kun-hje.
15. februára 2016 – Na mimoriadny summit V4 v Prahe boli prizvané Macedónsko aj Bulharsko.
26. augusta 2016 - Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa v rámci svojho turné po európskych krajinách zastavila v poľskej Varšave, kde sa stretla s predsedami vlád V4. Slovensko na schôdzke zastupoval premiér Robert Fico, Maďarsko Viktor Orbán, Poľsko premiérka Beata Szydlová a Česko Bohuslav Sobotka. Témou stretnutia bolo okrem iného budúcnosť Európskej únie po vystúpení Spojeného kráľovstva. Merkelová s premiérmi V4 prerokovala témy súvisiace s pripravovaným neformálnym summitom EÚ v Bratislave, pričom iniciatívu na jeho usporiadanie ocenila.
6. septembra 2016 – Krajiny V4 podporujú európske integračné ambície Ukrajiny. Zhodli sa na tom na stretnutí v juhopoľskom meste Krynica premiéri jednotlivých krajín V4 - Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska. Hostiteľkou bola poľská premiérka Beata Szydlová, Maďarsko zastupoval Viktor Orbán a Česko Bohuslav Sobotka. Na rozšírenom rokovaní počas Ekonomického fóra diskutovali aj s ukrajinským premiérom Volodymyrom Hrojsmanom.
19. júna 2017 - Témy ako budúcnosť Európskej únie, brexit, migrácia, vzťahy s Ruskom či fungovanie spoločného trhu dominovali stretnutiu lídrov V4 a Beneluxu vo Varšave. Aj keď premiéri Poľska, Maďarska, Česka, Holandska, Belgicka a Luxemburska - Beata Szydlová, Viktor Orbán, Bohuslav Sobotka, Mark Rutte, Charles Michel a Xavier Bettel nemali na všetko rovnaké názory, zhodli sa na viacerých záveroch, a to aj v prípade migrácie s výnimkou povinných kvót.
23. júna 2017 - Stretnutie predsedov vlád krajín V4 s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom na okraji summitu EÚ v Bruseli ukázalo, že sú potrebné stretnutia lídrov aj v menšom formáte, aby sa navzájom lepšie počúvali a chápali. Vyhlásil to slovenský premiér Robert Fico po skončení summitu EÚ v Bruseli. Stretnutie - podobne ako to v Brne (22.6.) za prítomnosti rakúskeho kancelára či predtým rokovania premiérov V4 a Beneluxu - podľa Fica ukázalo, že lídri EÚ sa až tak dobre nepoznajú.
4. júla 2017 - Na summit premiérov V4 pozvali aj egyptského prezidenta Abdala Fattáha Sísího. Rokovaní sa zúčastnili premiéri Česka, Maďarska Poľska a Slovenska - Bohuslav Sobotka, Viktor Orbán, Beata Szydlová a Robert Fico.
Premiéri Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska - Bohuslav Sobotka Viktor Orbán, Beata Szydlová a Robert Fico - budú s Netanjahuom v tomto rozšírenom formáte rokovať o bezpečnostnej a ekonomickej spolupráci.
Predseda izraelskej vlády pricestoval na návštevu Maďarska v rámci európskeho turné v pondelok z Paríža. V utorok rokoval s Orbánom a stretol sa aj s prezidentom Jánosom Áderom.
Ministerskí predsedovia V4 budú najskôr diskutovať o konkrétnych oblastiach spolupráce v rámci tohto zoskupenia, o problematike dvojakej kvality produktov v Európskej únii a o ďalších dôležitých otázkach celoeurópskeho významu.
V rámci rozšírených formátov V4 sa v úvode maďarského predsedníctva 4. júla uskutočnilo v maďarskom hlavnom meste rokovanie s prezidentom Egypta Abdalom Fattáhom Sísím.
Maďarsko predsedá vyšehradskému zoskupeniu od 1. júla, rotujúce ročné predsedníctvo prevzalo od Poľska.
Po rokoch stagnácie a polemík o opodstatnenosti neformálneho zoskupenia štyroch stredoeurópskych postsocialistických štátov, známeho ako Vyšehradská skupina, resp. Vyšehradská štvorka, došlo v ostatných rokoch k výraznému zintenzívneniu aktivít na všetkých politických úrovniach, v rámci širokého spektra oblastí (bezpečnosť, cezhraničná spolupráca, migračná kríza, problematika Brexitu a pod.).
Pri zrode V4 v roku 1991 stáli prezident vtedajšej Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) Václav Havel (po rozdelení federácie od 1. januára 1993 sú ČR a SR zastúpené samostatne), premiér Maďarskej republiky (MR) József Antal a prezident Poľskej republiky (PR) Lech Walesa. Tí v severomaďarskom meste Vyšehrad symbolicky nadviazali na historické stredoveké stretnutie troch kráľov v roku 1335: českého Jána Luxemburského, poľského Kazimíra III. Veľkého a uhorského Karola I. Róberta z Anjou.
Vytvorenie stredoeurópskeho formátu 15. februára 1991 bolo determinované snahou pomôcť v ňom zaangažovaným štátom pri ich transformácii z autoritatívnych režimov na liberálne demokracie a tiež pri ekonomickom prechode z plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku.
Jednou z prioritných otázok pri vzniku Vyšehradskej štvorky bola optimalizácia celoeurópskej spolupráce a podpora procesu postupnej európskej integrácie a snaha o vstup členských štátov V4 do Európskej únie. Ten sa nakoniec realizoval, po úspešných referendách v jednotlivých krajinách, 1. mája 2004.
Od roku 2014 sa realizuje nový, progresívnejší formát V4+, ktorý zachováva jedinečnosť Vyšehradskej skupiny a zároveň umožňuje budovať a rozvíjať aktivity s ďalšími štátmi.
Toto sú kľúčové stretnutia premiérov V4 so zahraničnými štátnikmi:
28. apríla 2000 - V poľskom Hnezdne sa uskutočnilo rokovanie premiérov krajín V4 aj s nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom, výsledkom ktorého bola deklarácia o tom, že pri tvorení integrovanej Európy treba brať vážne hlasy národov strednej a východnej Európy.
4. mája 2000 - V maďarskej Budapešti sa konalo stretnutie premiérov V4 s predsedom francúzskej vlády Lionelom Jospinom, na ktorom dominovala problematika európskej integrácie.
5. decembra 2001 - V Luxemburgu sa konal samit predsedov vlád krajín V4 a Beneluxu, zaoberajúci sa procesom konštitucionalizácie EÚ. Poľsko zastupoval premiér Leszek Miller, za krajiny Beneluxu boli prítomní Jean-Claude Juncker (Luxembursko), Guy Verhofstadt (Belgicko) a Willem Kok (Holandsko).
24. júna 2003 - Dvojdňového samitu v rekreačnom stredisku Tále v Nízkych Tatrách sa okrem premiérov V4 zúčastnil ako hosť aj ukrajinský premiér Viktor Janukovyč. Neprítomného maďarského premiéra zastupoval maďarský minister zahraničných vecí László Kovács.
6. marca 2013 - Kľúčové stretnutie Vyšehradskej skupiny sa uskutočnilo v poľskej Varšave, kedy boli rokovania premiérov rozšírené aj o účasť nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda.
16. júna 2013 - Premiéri V4 na rozšírenom summite venovanom spolupráci s Japonskom v poľskej Varšave spoločne vyjadrili podporu dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a touto krajinou. Priestor na posilnenie vzťahov videl japonský premiér Šinzó Abe najmä v oblasti energetickej politiky.
9. decembra 2014 - V rámci predsedníctva SR vo Vyšehradskej skupine sa zišli v Bratislave predsedovia vlád krajín V4 a prezident Švajčiarskej konfederácie Didier Burkhalter.
19. - 21. júna 2015 - Na poprednom bezpečnostnom fóre v strednej Európe GLOBSEC sa v Bratislave zišli všetci premiéri V4 aj v prítomnosti francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda. Predsedovia vlád Robert Fico (SR), Ewa Kopaczová (Poľsko), Bohuslav Sobotka (ČR) a Viktor Orbán (Maďarsko) sa zapojili do diskusií na konferencii.
3. decembra 2015 - Aktuálna migračná situácia a boj proti terorizmu boli hlavnými témami rozhovorov premiérov V4, ktorí sa zišli v českej Prahe. V liste adresovanom predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi, zoskupenie žiadalo plné rešpektovanie pravidiel Energetickej únie a tým odmietnutie plánovaného rozšírenia plynovodu Nord Stream. Zasadnutie premiérov bolo rozšírené o stretnutie s juhokórejskou prezidentkou Pak Kun-hje.
15. februára 2016 – Na mimoriadny summit V4 v Prahe boli prizvané Macedónsko aj Bulharsko.
26. augusta 2016 - Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa v rámci svojho turné po európskych krajinách zastavila v poľskej Varšave, kde sa stretla s predsedami vlád V4. Slovensko na schôdzke zastupoval premiér Robert Fico, Maďarsko Viktor Orbán, Poľsko premiérka Beata Szydlová a Česko Bohuslav Sobotka. Témou stretnutia bolo okrem iného budúcnosť Európskej únie po vystúpení Spojeného kráľovstva. Merkelová s premiérmi V4 prerokovala témy súvisiace s pripravovaným neformálnym summitom EÚ v Bratislave, pričom iniciatívu na jeho usporiadanie ocenila.
6. septembra 2016 – Krajiny V4 podporujú európske integračné ambície Ukrajiny. Zhodli sa na tom na stretnutí v juhopoľskom meste Krynica premiéri jednotlivých krajín V4 - Česka, Maďarska, Poľska a Slovenska. Hostiteľkou bola poľská premiérka Beata Szydlová, Maďarsko zastupoval Viktor Orbán a Česko Bohuslav Sobotka. Na rozšírenom rokovaní počas Ekonomického fóra diskutovali aj s ukrajinským premiérom Volodymyrom Hrojsmanom.
19. júna 2017 - Témy ako budúcnosť Európskej únie, brexit, migrácia, vzťahy s Ruskom či fungovanie spoločného trhu dominovali stretnutiu lídrov V4 a Beneluxu vo Varšave. Aj keď premiéri Poľska, Maďarska, Česka, Holandska, Belgicka a Luxemburska - Beata Szydlová, Viktor Orbán, Bohuslav Sobotka, Mark Rutte, Charles Michel a Xavier Bettel nemali na všetko rovnaké názory, zhodli sa na viacerých záveroch, a to aj v prípade migrácie s výnimkou povinných kvót.
23. júna 2017 - Stretnutie predsedov vlád krajín V4 s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom na okraji summitu EÚ v Bruseli ukázalo, že sú potrebné stretnutia lídrov aj v menšom formáte, aby sa navzájom lepšie počúvali a chápali. Vyhlásil to slovenský premiér Robert Fico po skončení summitu EÚ v Bruseli. Stretnutie - podobne ako to v Brne (22.6.) za prítomnosti rakúskeho kancelára či predtým rokovania premiérov V4 a Beneluxu - podľa Fica ukázalo, že lídri EÚ sa až tak dobre nepoznajú.
4. júla 2017 - Na summit premiérov V4 pozvali aj egyptského prezidenta Abdala Fattáha Sísího. Rokovaní sa zúčastnili premiéri Česka, Maďarska Poľska a Slovenska - Bohuslav Sobotka, Viktor Orbán, Beata Szydlová a Robert Fico.
