Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Podobné je to v prípade podpory výroby elektriky z domáceho uhlia, ktorá je garantovaná do roku 2030. Tieto náklady sa prenášajú kompletne do účtov za elektrinu cez tarifu za prevádzkovanie systému.
Autor TASR
Bratislava 9. februára (TASR) - Aj po návrate na úroveň roku 2016 budú patriť ceny elektrickej energie na Slovensku k najvyšším v EÚ. Vysoké ceny v slovenskej energetike nespôsobuje len regulácia, ale najmä zle nastavený systém podpory obnoviteľných zdrojov. V diskusnej relácii EKONOMIKA Tu a Teraz na TABLET.TV to povedal partner spoločnosti Capitol Legal Group Rastislav Hanulák.
„To, čo spôsobuje vysoké ceny elektrickej energie u nás, na ktoré sa sťažuje priemysel, nie je len regulácia. Sú to najmä rôzne poplatky a tarify. Kým cena komodity, teda samotnej elektrickej energie, od krízy klesla, tak tarifa za prevádzku systému od roku 2010 stúpla z 6,30 na dnešných 26,20 eura za MWH bez DPH,“ upozornil Hanulák.
Dôvodom je podpora obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktorá je nastavená tak, že distribučné spoločnosti sú povinné túto energiu odkupovať. Podobné je to v prípade podpory výroby elektrickej energie z domáceho uhlia, ktorá je garantovaná do roku 2030. Tieto náklady sa prenášajú kompletne do účtov za elektrinu cez tarifu za prevádzkovanie systému.
„Podpora obnoviteľných zdrojov je nespochybniteľný záväzok. SR sa zaviazala do roku 2020 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej výrobe elektrickej energie a tepla až na 14 %. Dnes sme na úrovni asi 10-11 %. SR podporuje obnoviteľné zdroje formou zvýšených výkupných cien počas obdobia 15 rokov. Na mieste je otázka, či tie ceny boli nastavené férovo. Aj tu mala platiť zásada, že cena má pokrývať náklady a primeraný zisk,“ konštatoval Hanulák s tým, že veľká väčšina ekonomických parametrov sa považuje za obchodné tajomstvo, takže do cenotvorby nevidno. „Odborná verejnosť nevie posúdiť, či tie ceny boli nastavené správne a férovo. Nedá sa vylúčiť, že boli nastavené príliš vysoko,“ dodal.
Podľa Hanuláka odchod šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozefa Holjenčíka z funkcie môže spustiť potrebné zmeny v regulácii energetiky. „Za 10 rokov sa udiali v energetike obrovské zmeny a na ne by mal vedieť reagovať aj regulátor. V cenotvorbe na Slovensku je veľký podiel regulovanej zložky, a preto je pre dodávateľov hra s maržou veľmi obmedzená. Celkovo možno povedať, že trh veľmi zaspal, a to sa musí zmeniť,“ zdôraznil Hanulák s tým, že k zmenám musí prísť aj vo vedení regulátora, kde je potrebné sa vrátiť k oddeleniu funkcie šéfa ÚRSO a Regulačnej rady.
„Regulačná rada má dôležitú úlohu, tvorí regulačnú politiku, kontroluje ju a je zároveň aj odvolací orgán. Prax zo zahraničia ukazuje, že to výkonné vedenie regulátora by malo byť širšie a nie ako u nás, keď ho tvorí jeden človek. Vedenie by malo byť kolektívne, lebo dnes má na starosti obrovskú agendu. Nejde len o kontrolu energetických monopolov, ale aj o európsku agendu a ochranu spotrebiteľa. Odvolací orgán by mal byť absolútne nezávislý a zložený z odborníkov,“ uzavrel Hanulák.
„To, čo spôsobuje vysoké ceny elektrickej energie u nás, na ktoré sa sťažuje priemysel, nie je len regulácia. Sú to najmä rôzne poplatky a tarify. Kým cena komodity, teda samotnej elektrickej energie, od krízy klesla, tak tarifa za prevádzku systému od roku 2010 stúpla z 6,30 na dnešných 26,20 eura za MWH bez DPH,“ upozornil Hanulák.
Dôvodom je podpora obnoviteľných zdrojov a vysoko účinnej kombinovanej výroby, ktorá je nastavená tak, že distribučné spoločnosti sú povinné túto energiu odkupovať. Podobné je to v prípade podpory výroby elektrickej energie z domáceho uhlia, ktorá je garantovaná do roku 2030. Tieto náklady sa prenášajú kompletne do účtov za elektrinu cez tarifu za prevádzkovanie systému.
„Podpora obnoviteľných zdrojov je nespochybniteľný záväzok. SR sa zaviazala do roku 2020 zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na celkovej výrobe elektrickej energie a tepla až na 14 %. Dnes sme na úrovni asi 10-11 %. SR podporuje obnoviteľné zdroje formou zvýšených výkupných cien počas obdobia 15 rokov. Na mieste je otázka, či tie ceny boli nastavené férovo. Aj tu mala platiť zásada, že cena má pokrývať náklady a primeraný zisk,“ konštatoval Hanulák s tým, že veľká väčšina ekonomických parametrov sa považuje za obchodné tajomstvo, takže do cenotvorby nevidno. „Odborná verejnosť nevie posúdiť, či tie ceny boli nastavené správne a férovo. Nedá sa vylúčiť, že boli nastavené príliš vysoko,“ dodal.
Podľa Hanuláka odchod šéfa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) Jozefa Holjenčíka z funkcie môže spustiť potrebné zmeny v regulácii energetiky. „Za 10 rokov sa udiali v energetike obrovské zmeny a na ne by mal vedieť reagovať aj regulátor. V cenotvorbe na Slovensku je veľký podiel regulovanej zložky, a preto je pre dodávateľov hra s maržou veľmi obmedzená. Celkovo možno povedať, že trh veľmi zaspal, a to sa musí zmeniť,“ zdôraznil Hanulák s tým, že k zmenám musí prísť aj vo vedení regulátora, kde je potrebné sa vrátiť k oddeleniu funkcie šéfa ÚRSO a Regulačnej rady.
„Regulačná rada má dôležitú úlohu, tvorí regulačnú politiku, kontroluje ju a je zároveň aj odvolací orgán. Prax zo zahraničia ukazuje, že to výkonné vedenie regulátora by malo byť širšie a nie ako u nás, keď ho tvorí jeden človek. Vedenie by malo byť kolektívne, lebo dnes má na starosti obrovskú agendu. Nejde len o kontrolu energetických monopolov, ale aj o európsku agendu a ochranu spotrebiteľa. Odvolací orgán by mal byť absolútne nezávislý a zložený z odborníkov,“ uzavrel Hanulák.
