Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Žiada zlepšenie prístupu k preventívnym prostriedkom, ktoré sú účinné. Zároveň poukazuje na biologickú hrozbu - na rezistenciu na insekticídy, nové prostriedky používaných proti malárii.
Autor TASR/Tablet.TV
Ženeva/Londýn 25. apríla (TASR/TABLET.TV) - Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) pri príležitosti Svetového dňa malárie, ktorý pripadá na 25. apríla, sa v roku 2017 tematicky zamerala na prevenciu. Považuje ju za dôležitú stratégiu v rámci plánu znížiť dosah tohto ochorenia, na ktoré stále ročne zomiera vyše 400.000 ľudí.
Ako WHO ďalej informuje na svojej webovej stránke, žiada zlepšenie prístupu k preventívnym prostriedkom, ktoré preukázali svoju účinnosť. Zároveň poukazuje na biologickú hrozbu - na rezistenciu na insekticídy, nové prostriedky používaných proti malárii.
V roku 2015 bolo na svete zistených 212 miliónov nových prípadov malárie. Za roky 2010-2015 sa znížil počet prípadov o 21 percent, od roku 2010 sa úmrtnosť na maláriu znížila o 29 percent.
Jedným z cieľov Svetového dňa malárie je mobilizovať politikov, organizácie a zástupcov občianskej spoločnosti, popredných predstaviteľov súkromného aj verejného sektora i jednotlivcov, aby sa angažovali v boji proti tejto chorobe.
Svetový deň malárie sa pod týmto názvom slávil prvýkrát 25. apríla 2008. Rozhodli o tom účastníci 60. Svetového zdravotníckeho zhromaždenia zo 193 krajín v marci 2007 v Ženeve, čím nahradili dovtedajší Africký deň boja proti malárii. Ten sa v aprílovom termíne pripomínal od roku 2001. Vo vyhlásení z nigérijskej Abuje účastníci 44 krajín na africkom summite o malárii stanovili, že 25. apríl sa bude pripomínať ako Africký deň malárie.
Malária je známa aj pod názvom bahenná horúčka. Vyskytuje sa v subsaharskej Afrike, Ázii, Latinskej Amerike, na Blízkom východe a donedávna aj v niektorých častiach Európy.
Malária patrí medzi najzávažnejšie infekčné ochorenia spôsobené prvokom Plasmodium z kmeňa Apicomplexa. Prenášačom na človeka je komár rodu Anopheles. Existuje niekoľko druhov Plasmodií s odlišným priebehom životného cyklu, čo sa prejavuje aj na chorobe.
Priebeh malárie môže v niektorých prípadoch byť rýchly a dochádza k stavom ohrozenia života: zlyhávajú životne dôležité orgány, napríklad obličky či pečeň.
Klasickým príznakom choroby je zimnica a vysoká horúčka. Po jej prudkom poklese sa po dvoch až štyroch dňoch opäť objavuje.
Keď samička komára Anopheles infikovaná Plasmodiom poštípe človeka, prenesené prvoky sa uchytia v jeho pečeni a postupne preniknú do červených krviniek, kde sa ďalej množia a postupne sa uvoľňujú do krvného obehu.
Francúzsky vojenský lekár a špecialista na parazity Charles Louis Alphonse Laveran (1845-1922) v roku 1880 vo vojenskej nemocnici v Alžírsku prvýkrát zistil, že príčinou malárie môžu byť prvoky. V roku 1907 dostal Nobelovu cenu za medicínu v oblasti prác vo fyziológii a za objav chorôb spôsobených prvokmi.
Prevenciou pred maláriou v oblastiach jej výskytu je nosenie dlhých rukávov a nohavíc i používanie sieťok proti komárom. Na liečbu sa používa chinín a z neho odvodené látky.
Ako WHO ďalej informuje na svojej webovej stránke, žiada zlepšenie prístupu k preventívnym prostriedkom, ktoré preukázali svoju účinnosť. Zároveň poukazuje na biologickú hrozbu - na rezistenciu na insekticídy, nové prostriedky používaných proti malárii.
V roku 2015 bolo na svete zistených 212 miliónov nových prípadov malárie. Za roky 2010-2015 sa znížil počet prípadov o 21 percent, od roku 2010 sa úmrtnosť na maláriu znížila o 29 percent.
Jedným z cieľov Svetového dňa malárie je mobilizovať politikov, organizácie a zástupcov občianskej spoločnosti, popredných predstaviteľov súkromného aj verejného sektora i jednotlivcov, aby sa angažovali v boji proti tejto chorobe.
Svetový deň malárie sa pod týmto názvom slávil prvýkrát 25. apríla 2008. Rozhodli o tom účastníci 60. Svetového zdravotníckeho zhromaždenia zo 193 krajín v marci 2007 v Ženeve, čím nahradili dovtedajší Africký deň boja proti malárii. Ten sa v aprílovom termíne pripomínal od roku 2001. Vo vyhlásení z nigérijskej Abuje účastníci 44 krajín na africkom summite o malárii stanovili, že 25. apríl sa bude pripomínať ako Africký deň malárie.
Malária je známa aj pod názvom bahenná horúčka. Vyskytuje sa v subsaharskej Afrike, Ázii, Latinskej Amerike, na Blízkom východe a donedávna aj v niektorých častiach Európy.
Malária patrí medzi najzávažnejšie infekčné ochorenia spôsobené prvokom Plasmodium z kmeňa Apicomplexa. Prenášačom na človeka je komár rodu Anopheles. Existuje niekoľko druhov Plasmodií s odlišným priebehom životného cyklu, čo sa prejavuje aj na chorobe.
Priebeh malárie môže v niektorých prípadoch byť rýchly a dochádza k stavom ohrozenia života: zlyhávajú životne dôležité orgány, napríklad obličky či pečeň.
Klasickým príznakom choroby je zimnica a vysoká horúčka. Po jej prudkom poklese sa po dvoch až štyroch dňoch opäť objavuje.
Keď samička komára Anopheles infikovaná Plasmodiom poštípe človeka, prenesené prvoky sa uchytia v jeho pečeni a postupne preniknú do červených krviniek, kde sa ďalej množia a postupne sa uvoľňujú do krvného obehu.
Francúzsky vojenský lekár a špecialista na parazity Charles Louis Alphonse Laveran (1845-1922) v roku 1880 vo vojenskej nemocnici v Alžírsku prvýkrát zistil, že príčinou malárie môžu byť prvoky. V roku 1907 dostal Nobelovu cenu za medicínu v oblasti prác vo fyziológii a za objav chorôb spôsobených prvokmi.
Prevenciou pred maláriou v oblastiach jej výskytu je nosenie dlhých rukávov a nohavíc i používanie sieťok proti komárom. Na liečbu sa používa chinín a z neho odvodené látky.
