Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Súčasťou sprievodného programu sú rezbári, ktorí pred budovou radnice vyrezávajú drevené sochy. Ako uviedol primátor, pôjde o betlehem, ktorý mestu zostane.
Autor TASR
Levoča 18. júla (TASR) – Celý rok je v Levoči venovaný 500. výročiu inštalácie oltára Majstra Pavla, ktorý sa nachádza v miestnej Bazilike sv. Jakuba. Pred vyvrcholením osláv, ktoré sa uskutoční v sobotu 22. júla, sa námestie pred radnicou premenilo na rezbárky plenér. Šestica rezbárov vyrezáva drevený betlehem.
"Ľudia z celého sveta musia vedieť, že sa tu nachádza najvyšší gotický oltár na svete. Oslavy sme začali uvedením pamätnej mince a tento týždeň sa uskutočnia centrálne kultúrne podujatia s názvom Dni Majstra Pavla v Levoči," povedal primátor Levoče Milan Majerský. Koncom októbra bude pri príležitosti 500. výročia diela uvedená aj poštová známka. "Levoča bola v minulosti bohatým mestom. Dnes už možno nie je bohatá na financie, ale na kultúrne tradície a pamiatky," povedal primátor.
Súčasťou sprievodného programu sú rezbári, ktorí pred budovou radnice vyrezávajú drevené sochy. Ako uviedol primátor, pôjde o betlehem, ktorý mestu zostane. "Sochy robíme úplne inak ako Majster Pavol, on ich robil s dlátami a ručne, my už máme motorové píly, s ktorými urobíme 90 - 95 percent sochy," povedal rezbár Adam Bakoš. V historickom meste sa v priebehu týždňa predstavia aj ďalší umelci, pôjde o maliarov, spevákov či hercov. V meste budú okrem iného aj živé sochy či rytierska cesta pre deti.
Majster Pavol bol podľa slov viceprimátora Levoče Jozefa Cvoligu tajomnou postavou. "Jeho podstatou je to, že nevieme, ani ako vyzeral, kedy prišiel a kedy odišiel. Sú nejaké záznamy, že v roku 1537 bol v Levoči," poznamenal Cvoliga. Podľa jeho ďalších slov nie je ani presne určené, kde sa nachádza jeho hrob. "Archeológovia tvrdia, že je možno pochovaný v hlavnej krypte Baziliky sv. Jakuba," doplnil s tým, že Majster Pavol nezbohatol len vyrezávaním oltárov, ale aj predajom vín z Tokajskej oblasti.
Podľa Cvoligu je Majster Pavol známy v susediacich štátoch, ale v nemecky hovoriacich krajinách už nie. Naopak, známy je zas za oceánom. V minulosti prišli do Levoče rôzne ponuky na odkúpenie oltára, najmä z USA a Kanady. "Levočania ich však odmietli. Išlo o taký veľký obnos peňazí, že by sa z neho dokázal obnoviť celý hradobný systém," uzavrel Cvoliga.
"Ľudia z celého sveta musia vedieť, že sa tu nachádza najvyšší gotický oltár na svete. Oslavy sme začali uvedením pamätnej mince a tento týždeň sa uskutočnia centrálne kultúrne podujatia s názvom Dni Majstra Pavla v Levoči," povedal primátor Levoče Milan Majerský. Koncom októbra bude pri príležitosti 500. výročia diela uvedená aj poštová známka. "Levoča bola v minulosti bohatým mestom. Dnes už možno nie je bohatá na financie, ale na kultúrne tradície a pamiatky," povedal primátor.
Súčasťou sprievodného programu sú rezbári, ktorí pred budovou radnice vyrezávajú drevené sochy. Ako uviedol primátor, pôjde o betlehem, ktorý mestu zostane. "Sochy robíme úplne inak ako Majster Pavol, on ich robil s dlátami a ručne, my už máme motorové píly, s ktorými urobíme 90 - 95 percent sochy," povedal rezbár Adam Bakoš. V historickom meste sa v priebehu týždňa predstavia aj ďalší umelci, pôjde o maliarov, spevákov či hercov. V meste budú okrem iného aj živé sochy či rytierska cesta pre deti.
Majster Pavol bol podľa slov viceprimátora Levoče Jozefa Cvoligu tajomnou postavou. "Jeho podstatou je to, že nevieme, ani ako vyzeral, kedy prišiel a kedy odišiel. Sú nejaké záznamy, že v roku 1537 bol v Levoči," poznamenal Cvoliga. Podľa jeho ďalších slov nie je ani presne určené, kde sa nachádza jeho hrob. "Archeológovia tvrdia, že je možno pochovaný v hlavnej krypte Baziliky sv. Jakuba," doplnil s tým, že Majster Pavol nezbohatol len vyrezávaním oltárov, ale aj predajom vín z Tokajskej oblasti.
Podľa Cvoligu je Majster Pavol známy v susediacich štátoch, ale v nemecky hovoriacich krajinách už nie. Naopak, známy je zas za oceánom. V minulosti prišli do Levoče rôzne ponuky na odkúpenie oltára, najmä z USA a Kanady. "Levočania ich však odmietli. Išlo o taký veľký obnos peňazí, že by sa z neho dokázal obnoviť celý hradobný systém," uzavrel Cvoliga.
