Podľa povereného riaditeľa Považského múzea Michala Jureckého Budatínsky rínok sústreďuje na jednom mieste dobré jedlo, ľudových remeselníkov a kultúrny program.
Autor TASR
Žilina 21. októbra (TASR) – Tradičné remeslá a muziku predstavil v sobotu Budatínsky rínok, ktorý je erbovým podujatím Považského múzea v Žiline a má vrátiť život do areálu Budatínskeho hradu. Počas podujatia to povedal predseda Žilinského samosprávneho kraja (ŽSK) Juraj Blanár.
"Je to siedmy ročník a pevne verím, že Budatínsky hrad s jeho parkom bude najnavštevovanejším miestom v krajskom meste Žilina. A bude určite ašpirovať aj na pozíciu najnavštevovanejšieho hradu na Slovensku. Pretože máme jeden, ktorý už takýto titul má. Je to Oravský hrad a myslím si, že Budatínsky hrad má rovnako túto ambíciu," povedal Blanár.
Podľa povereného riaditeľa Považského múzea Michala Jureckého Budatínsky rínok sústreďuje na jednom mieste dobré jedlo, ľudových remeselníkov a kultúrny program. "Má širokej verejnosti ukázať, že máme skutočne šikovných remeselníkov. Pozvali sme aj hostí z Poľska, takže remeselníci to veľmi dôstojne zaplnili. Kultúrny program je postavený tak, aby si tam každý niečo našiel. A v rámci občerstvenia je raritou, že pečieme býka priamo na ražni," uviedol Jurecký.
Predseda ŽSK pripomenul, že Budatínsky hrad je národnou kultúrnou pamiatkou a samosprávny kraj investoval do jeho rekonštrukcie už päť miliónov eur. "Ostávajú nám už len posledné dve etapy. Vo vnútri hradu na prízemí a potom potrebujeme zrekonštruovať hospodársku budovu. Hospodárska budova bude priestorom pre drotársku výstavu, jedinečnú svojho druhu na svete. Môžeme naozaj so sebavedomím povedať, že to bude najväčšia výstava drotárstva na svete. Na čo môžeme byť právom hrdí, pretože drotárstvo malo v našom kraji hlboké korene a zaslúži si takúto výstavu," dodal Blanár.
Na podujatí zároveň uviedli do života publikáciu Ako znejú..., ktorá predstavuje 11 výrobcov ľudových hudobných nástrojov z rôznych regiónov Žilinského kraja a s rôznym zameraním práce. Podľa Michaely Kolárikovej z oddelenia práce s verejnosťou Považského múzea je publikácia ďalším výstupom projektu Ako znejú..., ktorý múzeum odštartovalo v roku 2015. Autormi projektu sú Roman Bienik a Katarína Kendrová, ktorá zostavila aj rovnomennú publikáciu. Z verejných zdrojov ju podporil Fond na podporu umenia a bola spolufinancovaná z prostriedkov ŽSK.
"Je to siedmy ročník a pevne verím, že Budatínsky hrad s jeho parkom bude najnavštevovanejším miestom v krajskom meste Žilina. A bude určite ašpirovať aj na pozíciu najnavštevovanejšieho hradu na Slovensku. Pretože máme jeden, ktorý už takýto titul má. Je to Oravský hrad a myslím si, že Budatínsky hrad má rovnako túto ambíciu," povedal Blanár.
Podľa povereného riaditeľa Považského múzea Michala Jureckého Budatínsky rínok sústreďuje na jednom mieste dobré jedlo, ľudových remeselníkov a kultúrny program. "Má širokej verejnosti ukázať, že máme skutočne šikovných remeselníkov. Pozvali sme aj hostí z Poľska, takže remeselníci to veľmi dôstojne zaplnili. Kultúrny program je postavený tak, aby si tam každý niečo našiel. A v rámci občerstvenia je raritou, že pečieme býka priamo na ražni," uviedol Jurecký.
Predseda ŽSK pripomenul, že Budatínsky hrad je národnou kultúrnou pamiatkou a samosprávny kraj investoval do jeho rekonštrukcie už päť miliónov eur. "Ostávajú nám už len posledné dve etapy. Vo vnútri hradu na prízemí a potom potrebujeme zrekonštruovať hospodársku budovu. Hospodárska budova bude priestorom pre drotársku výstavu, jedinečnú svojho druhu na svete. Môžeme naozaj so sebavedomím povedať, že to bude najväčšia výstava drotárstva na svete. Na čo môžeme byť právom hrdí, pretože drotárstvo malo v našom kraji hlboké korene a zaslúži si takúto výstavu," dodal Blanár.
Na podujatí zároveň uviedli do života publikáciu Ako znejú..., ktorá predstavuje 11 výrobcov ľudových hudobných nástrojov z rôznych regiónov Žilinského kraja a s rôznym zameraním práce. Podľa Michaely Kolárikovej z oddelenia práce s verejnosťou Považského múzea je publikácia ďalším výstupom projektu Ako znejú..., ktorý múzeum odštartovalo v roku 2015. Autormi projektu sú Roman Bienik a Katarína Kendrová, ktorá zostavila aj rovnomennú publikáciu. Z verejných zdrojov ju podporil Fond na podporu umenia a bola spolufinancovaná z prostriedkov ŽSK.