< sekcia VŠETKY SPRÁVY: Voľby do VÚC 2017
J. GARAJ: Chcem zmeniť riadenie Úradu PSK a odstrániť klientelizmus
Ján Garaj kandiduje na predsedu Prešovského samosprávneho kraja ako nezávislý.
Autor TASR
Prešov 26. októbra (TASR) - Advokát Ján Garaj kandiduje na funkciu predsedu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) ako nezávislý. Rodák zo Štrby zakotvil v Prešove po absolvovaní Právnickej fakulty Karlovej univerzity. Za základné piliere svojho programu považuje zmenu riadenia Úradu PSK, odstránenie klientelizmu, dynamiku kraja chce posilniť presídlením niektorého z ústredných orgánov štátnej správy do Prešovského kraja.
Prečo ste sa rozhodli kandidovať za predsedu PSK a v prípade vášho zvolenia, aké by boli vaše prvé kroky?
Dôvodom mojej kandidatúry je odhodlanie zabojovať o post predsedu PSK, pričom mojím cieľom je zmena spôsobu riadenia tak, aby sa ľuďom žilo lepšie. Moja advokátska prax, osobné skúsenosti, spoločenská angažovanosť, celoživotné vzdelávanie ma primäli k tomuto rozhodnutiu, lebo ako advokát v reálnom výkone povolania vidím aj do zákulisia súkromno-právnych, ale aj verejno-právnych vzťahov. Chcem zvýrazniť, že nosný problém PSK je klientelizmus, ktorý tu vládne. Mojou snahou bude v spolupráci so slušnými a pracovitými ľuďmi vytvárať také vzory chovania a správania, ktoré prinavrátia vieru v poctivé spravovanie vecí verejných.
Ako prvé by som vykonal komplexný audit Úradu PSK a organizácií naňho právne naviazaných. Pokiaľ budem zvolený, tak končí akékoľvek delenie na pravicu a ľavicu. Zmenu riadenia úradu vidím v tom, že by som postupne obmenil jeho zamestnancov a to tak, že jednu tretinu z ich celkového počtu by som obsadil svojimi ľuďmi, druhú tretinu by vybral poslanecký zbor a na tretiu tretinu by boli vyhlásené transparentné výberové konania s tým, že by sa do nich mohli prihlásiť aj súčasní zamestnanci. Mám za to, že takýto spôsob riadenia doposiaľ v rámci slovenských pomerov neexistoval a je to najtransparentnejšia forma, aby sa úrad priblížil všetkým obyvateľom kraja.
Aké sú vaše priority v oblasti školstva?
Ako najdôležitejšiu úlohu župana v tejto oblasti vidím zmeniť legislatívny rámec stredného školstva, aby sa prestalo brať ako hlavný dôraz financovanie na žiaka. A musí sa zvýšiť dôveryhodnosť, vážnosť, dôležitosť stredoškolského vzdelania, aby maturitné vysvedčenie malo podstatne väčšiu dôležitosť pre získanie ďalšieho vzdelania, ako je tomu teraz.
Vo vzťahu k existujúcim problémom školstva považujem za najdôležitejší krok audit škôl. Aby sme buď spájali jednotlivé odbory, ale hlavne aby sme vytvárali také školy, ktoré pokrývajú potreby lokálneho hospodárstva v danom regióne. Na základe auditu plánujem urobiť štúdiu, ktorá bude zahrňovať, ktoré odvetvia priemyslu sú tu najviac zastúpené a ktoré by sa mali rozvíjať. Podľa toho sa budeme snažiť tieto odbory preferovať a robiť osvetu medzi rodičmi a žiakmi.
Čo budete presadzovať v oblasti dopravy?
Hneď po nástupe na Úrad PSK by som dal odborníkom vypracovať dopravnú štúdiu, na základe jej výsledkov by som chcel postupovať. V krátkodobých plánoch sa chcem spojiť s dopravným inšpektorátom, s ministerstvom dopravy a začať plánovať zvýšenie vlakových spojov. Napríklad smerom na Lipany a Plaveč, čo by nám výrazne znížilo zaťaženosť dopravy na cestách. Ďalej je mojím plánom zvýšiť osvetu vo vzťahu cestovania osobnými automobilmi, kde chcem v súčinnosti s Políciou SR a dopravnými inšpektorátmi robiť dopravné akcie, ktoré budú smerovať k tomu, aby do práce začali chodiť minimálne dvaja ľudia v jednom aute. Pri bežných prepočtoch by nám to znížilo dopravnú zaťaženosť až o 30 percent.
Tranzitná nákladná doprava je ťažko riešiteľný problém. Jediná šanca je snažiť sa vytvoriť tlak na dopravcov.
Pri riešení dopravy vo verejnom záujme sa musia spojiť župani z Prešova a Košíc s obcou Kysak aj s ministerstvom dopravy a zmodernizovať dopravný uzol v Kysaku, ktorý slúži obyvateľom celého severovýchodného Slovenska. Potrebujeme rozšíriť vlakovú stanicu, aby zodpovedala požiadavkám 21. storočia. Je nemysliteľné, že cestujúci z okresov Svidník a Stropkov, kde nevedie železnica, nemajú z Kysaku priamy autobusový spoj domov. Mám tiež záujem, aby rýchlikové spoje začali chodiť až do Plavča. Na toto všetko by som si chcel dať urobiť dopravnú štúdiu, aby sme mali čo najefektívnejšiu dopravu.
Cyklotrasy nepovažujem z pohľadu VÚC za hlavnú povinnosť kraja. Podľa mňa ich prepojenie patrí skôr miestnej samospráve – obciam a mestám.
Čo považujete za nevyhnuté urobiť v oblasti zdravotníctva?
Hlavný problém zdravotníctva v našom kraji je zosieťovanie hlavne špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Nikto zatiaľ verejne nepovedal, že dnešná zdravotná starostlivosť je v područí finančných skupín, ktoré vlastnia zdravotné poisťovne. A akékoľvek miesto špecialistu podlieha schváleniu nielen ministerstvom a VÚC, ale predovšetkým zdravotným poisťovniam. Ako predseda PSK by som chcel vyvinúť maximálny tlak vypísaním referenda, čo je prirodzený tlak na poisťovne, aby sa tu zvýšila koncentrácia špeciálnej zdravotnej starostlivosti. To znamená vytváranie nových ambulancií. My žiadnym spôsobom nezvýšime efektivitu čakania na ošetrenie u špecialistov, jedine tak, že tých lekárov bude podstatne viac.
Zdravotníctvo je dnes odbor podnikania a zdravotné poisťovne majú záujem len na tom, aby vytvárali zisk. Avšak ja si myslím, že zdravotníctvo je problematika verejného záujmu a musíme urobiť všetko pre obyvateľov, aby sme zvýšili ich pohodlie, aby sme sa dostali do priemeru Bratislavského kraj. Lebo koncovú zdravotnú starostlivosť máme v poriadku v rámci prešovskej nemocnice, ale máme veľmi málo ambulancií, chýbajú nám všeobecní lekári a špecialisti. Pokiaľ človek nemá známych v nemocnici, tak musí podstúpiť obrovské čakacie lehoty na vyšetrenia.
Musíme sa pozerať aj na lokálne nemocnice. Hrozí obrovská kríza v okresoch Svidník a Stropkov, lebo nemocnicu vo Svidníku vyškrtli od budúceho roka zo zoznamu poskytovateľov komplexnej urgentnej zdravotnej starostlivosti, čo znamená jej postupný zánik. Prvú vec, ktorú plánujem urobiť, je zriadiť normálnu zdravotnú pohotovosť nielen v Prešove, ale vo všetkých okresoch. Je to komplexný súbor opatrení, ale župan musí byť natoľko silná autorita, že sa nebude báť zatlačiť jednak na lekárov, ale hlavne na zdravotné poisťovne.
Kam by sa mala uberať oblasť kultúry?
Kultúra je pomerne silno poddimenzovaná, čo je spôsobené mimoriadne nízkou znalosťou súčasného vedenia PSK o bohatstve kultúrnej minulosti kraja. Žili a pôsobili tu významní výtvarníci, sochári, architekti. V Jarovniciach je pochovaný výnimočný maliar svetového mena Pál Szinyei Merse. Mali sme vynikajúcich muzikológov, po ktorých sú pomenované ulice. O týchto skvostoch musíme dať vedieť svetu. Mojim cieľom je významným spôsobom ich spropagovať a pomôcť kultúrnej turistike. Časť kultúrnych zariadení patrí štátu, časť spravuje VÚC. Chcem urobiť integrovaný kultúrny systém, ktorý ich zahrnie do spoločnej kultúrnej trasy spolu so sakrálnymi pamiatkami.
Ako by mal kraj podporovať šport?
Šport je v područí logiky zisku, čo je spôsobené vágnym legislatívnym rámcom najmä vo vzťahu k reklame. Podporujú sa viac- menej iba niektoré druhy športov, najmä futbal a hokej. Vo vzťahu k futbalu, ako k najobľúbenejšiemu športu, by sme mali výrazným spôsobom vstúpiť do 1. FC Tatran, ktorý je najstarším futbalovým klubom na Slovensku. V rámci právneho auditu skúmať aj zmluvy o prevode pozemkov a nehnuteľností, lebo je to vlastnícky roztrieštené. Musíme získať, či už je to mesto Prešov alebo PSK, právnu kontrolu nad všetkými nehnuteľnosťami, ktoré sú dôležité pre 1. FC Tatran Prešov. Súčasný stav je dedičstvom minulosti.
Čo sa týka dotácií, na základe mojich informácií od ľudí, ktorí sa športom zaoberajú, jednotlivé odvetvia športu vnímajú silnú diskrimináciu v tejto oblasti. Hlavne tie menej populárne, ktoré sú však veľmi dôležité pre vývoj telesnej a duchovnej kultúry, ako je gymnastika, atletika ale aj šach. To znamená, že treba rovnomerne rozdeliť finančné prostriedky na podporu všetkých športov. Aby neslúžili na pranie špinavých peňazí alebo na daňovú optimalizáciu, ale na duchovný a telesný vývoj jednotlivcov. To je podstata športu.
Na čo by ste sa chceli zamerať pri cezhraničných projektoch a eurofondoch?
Mám za to, že vedenie kraja musí byť veľmi úzko prepojené s okolitými regiónmi. V súčasnej dobe vidím obrovský potenciál spolupráce PSK s Ukrajinou a Poľskom. Kontakty by sa mali týkať hlavne kultúry a obchodnej oblasti.
Kultúrna spolupráca má veľmi silný základ v minulosti. Južné Poľsko má obrovské množstvo kultúrnych pamiatok podobných s našimi. Máme obrovské zastúpenie zahraničných Slovákov jednak v južnom Poľsku i v prihraničných častiach Ukrajiny. Je to dobrý potenciál na výmenné pobyty detí aj vzájomné poznávanie našich spoločných kultúrnych koreňov.
V ktorej oblasti by sa mal kraj v budúcom volebnom období dynamickejšie rozvíjať?
Dynamiku vidím hlavne vo vzťahu k vytvoreniu určitej súťaživosti medzi jednotlivými krajmi, ktorú chcem podporiť presídlením niektorého z ústredných orgánov štátnej správy alebo iného vyššieho orgánu z Bratislavy do PSK. Tento bod programu má silný protikorupčný a protiklientsky prvok, nakoľko drvivá väčšina všetkých ústredných orgánov štátnej správy sa nachádza v územnej pôsobnosti hlavného mesta. Zabezpečil by sa tým tlak na štát vo vzťahu k dobudovaniu infraštruktúry a je to tiež silný investičný prvok.
Máte predstavu, ktorý orgán by to mal byť?
Mohla by to byť napr. Slovenská akadémia vied, ktorá by si zaslúžila byť v PSK. Prípadne zriadenie nového ústredného orgánu. Vážne sa uvažuje o vytvorení najvyššieho správneho súdu, ktorý je takmer vo všetkých vyspelých štátoch EÚ. Podľa môjho názoru, mohol by sídliť v Prešove. Úplne inú vážnosť má Košický samosprávny kraj, pokiaľ počujeme, že z Košíc vyšlo rozhodnutie pre celé Slovensko. Ústredný orgán prináša so sebou silnú reprezentatívnu úlohu, pretože prichádzajú do jeho sídla zahraničné návštevy.
Najväčší dôraz však kladiem v rámci svojho programu na vytvorenie krajského poľnohospodárskeho a lesníckeho podniku. Aby sa kraj začal zaujímať o potravinovú sebestačnosť obyvateľov. Zákon priamo uvádza, že VÚC môže vstupovať svojou investičnou činnosťou do podnikateľskej činnosti a vytvárať aj súkromné podniky. Vidím tu obrovský priestor, aby vstupoval do zabehnutých poľnohospodárskych a lesníckych podnikov, aby sme začali budovať potravinovú sebestačnosť. Aby sme zvýšili motiváciu miestnych obyvateľov kupovať domáce produkty. Potraviny dovážame z celého sveta a miestne nepreferujeme. Mám za to, že je to otázka národnej hrdosti, hygienickej aj potravinovej bezpečnosti aj otázka zdravia nás a našich detí.
Prečo ste sa rozhodli kandidovať za predsedu PSK a v prípade vášho zvolenia, aké by boli vaše prvé kroky?
Dôvodom mojej kandidatúry je odhodlanie zabojovať o post predsedu PSK, pričom mojím cieľom je zmena spôsobu riadenia tak, aby sa ľuďom žilo lepšie. Moja advokátska prax, osobné skúsenosti, spoločenská angažovanosť, celoživotné vzdelávanie ma primäli k tomuto rozhodnutiu, lebo ako advokát v reálnom výkone povolania vidím aj do zákulisia súkromno-právnych, ale aj verejno-právnych vzťahov. Chcem zvýrazniť, že nosný problém PSK je klientelizmus, ktorý tu vládne. Mojou snahou bude v spolupráci so slušnými a pracovitými ľuďmi vytvárať také vzory chovania a správania, ktoré prinavrátia vieru v poctivé spravovanie vecí verejných.
Ako prvé by som vykonal komplexný audit Úradu PSK a organizácií naňho právne naviazaných. Pokiaľ budem zvolený, tak končí akékoľvek delenie na pravicu a ľavicu. Zmenu riadenia úradu vidím v tom, že by som postupne obmenil jeho zamestnancov a to tak, že jednu tretinu z ich celkového počtu by som obsadil svojimi ľuďmi, druhú tretinu by vybral poslanecký zbor a na tretiu tretinu by boli vyhlásené transparentné výberové konania s tým, že by sa do nich mohli prihlásiť aj súčasní zamestnanci. Mám za to, že takýto spôsob riadenia doposiaľ v rámci slovenských pomerov neexistoval a je to najtransparentnejšia forma, aby sa úrad priblížil všetkým obyvateľom kraja.
Aké sú vaše priority v oblasti školstva?
Ako najdôležitejšiu úlohu župana v tejto oblasti vidím zmeniť legislatívny rámec stredného školstva, aby sa prestalo brať ako hlavný dôraz financovanie na žiaka. A musí sa zvýšiť dôveryhodnosť, vážnosť, dôležitosť stredoškolského vzdelania, aby maturitné vysvedčenie malo podstatne väčšiu dôležitosť pre získanie ďalšieho vzdelania, ako je tomu teraz.
Vo vzťahu k existujúcim problémom školstva považujem za najdôležitejší krok audit škôl. Aby sme buď spájali jednotlivé odbory, ale hlavne aby sme vytvárali také školy, ktoré pokrývajú potreby lokálneho hospodárstva v danom regióne. Na základe auditu plánujem urobiť štúdiu, ktorá bude zahrňovať, ktoré odvetvia priemyslu sú tu najviac zastúpené a ktoré by sa mali rozvíjať. Podľa toho sa budeme snažiť tieto odbory preferovať a robiť osvetu medzi rodičmi a žiakmi.
Čo budete presadzovať v oblasti dopravy?
Hneď po nástupe na Úrad PSK by som dal odborníkom vypracovať dopravnú štúdiu, na základe jej výsledkov by som chcel postupovať. V krátkodobých plánoch sa chcem spojiť s dopravným inšpektorátom, s ministerstvom dopravy a začať plánovať zvýšenie vlakových spojov. Napríklad smerom na Lipany a Plaveč, čo by nám výrazne znížilo zaťaženosť dopravy na cestách. Ďalej je mojím plánom zvýšiť osvetu vo vzťahu cestovania osobnými automobilmi, kde chcem v súčinnosti s Políciou SR a dopravnými inšpektorátmi robiť dopravné akcie, ktoré budú smerovať k tomu, aby do práce začali chodiť minimálne dvaja ľudia v jednom aute. Pri bežných prepočtoch by nám to znížilo dopravnú zaťaženosť až o 30 percent.
Tranzitná nákladná doprava je ťažko riešiteľný problém. Jediná šanca je snažiť sa vytvoriť tlak na dopravcov.
Pri riešení dopravy vo verejnom záujme sa musia spojiť župani z Prešova a Košíc s obcou Kysak aj s ministerstvom dopravy a zmodernizovať dopravný uzol v Kysaku, ktorý slúži obyvateľom celého severovýchodného Slovenska. Potrebujeme rozšíriť vlakovú stanicu, aby zodpovedala požiadavkám 21. storočia. Je nemysliteľné, že cestujúci z okresov Svidník a Stropkov, kde nevedie železnica, nemajú z Kysaku priamy autobusový spoj domov. Mám tiež záujem, aby rýchlikové spoje začali chodiť až do Plavča. Na toto všetko by som si chcel dať urobiť dopravnú štúdiu, aby sme mali čo najefektívnejšiu dopravu.
Cyklotrasy nepovažujem z pohľadu VÚC za hlavnú povinnosť kraja. Podľa mňa ich prepojenie patrí skôr miestnej samospráve – obciam a mestám.
Čo považujete za nevyhnuté urobiť v oblasti zdravotníctva?
Hlavný problém zdravotníctva v našom kraji je zosieťovanie hlavne špecializovanej zdravotnej starostlivosti. Nikto zatiaľ verejne nepovedal, že dnešná zdravotná starostlivosť je v područí finančných skupín, ktoré vlastnia zdravotné poisťovne. A akékoľvek miesto špecialistu podlieha schváleniu nielen ministerstvom a VÚC, ale predovšetkým zdravotným poisťovniam. Ako predseda PSK by som chcel vyvinúť maximálny tlak vypísaním referenda, čo je prirodzený tlak na poisťovne, aby sa tu zvýšila koncentrácia špeciálnej zdravotnej starostlivosti. To znamená vytváranie nových ambulancií. My žiadnym spôsobom nezvýšime efektivitu čakania na ošetrenie u špecialistov, jedine tak, že tých lekárov bude podstatne viac.
Zdravotníctvo je dnes odbor podnikania a zdravotné poisťovne majú záujem len na tom, aby vytvárali zisk. Avšak ja si myslím, že zdravotníctvo je problematika verejného záujmu a musíme urobiť všetko pre obyvateľov, aby sme zvýšili ich pohodlie, aby sme sa dostali do priemeru Bratislavského kraj. Lebo koncovú zdravotnú starostlivosť máme v poriadku v rámci prešovskej nemocnice, ale máme veľmi málo ambulancií, chýbajú nám všeobecní lekári a špecialisti. Pokiaľ človek nemá známych v nemocnici, tak musí podstúpiť obrovské čakacie lehoty na vyšetrenia.
Musíme sa pozerať aj na lokálne nemocnice. Hrozí obrovská kríza v okresoch Svidník a Stropkov, lebo nemocnicu vo Svidníku vyškrtli od budúceho roka zo zoznamu poskytovateľov komplexnej urgentnej zdravotnej starostlivosti, čo znamená jej postupný zánik. Prvú vec, ktorú plánujem urobiť, je zriadiť normálnu zdravotnú pohotovosť nielen v Prešove, ale vo všetkých okresoch. Je to komplexný súbor opatrení, ale župan musí byť natoľko silná autorita, že sa nebude báť zatlačiť jednak na lekárov, ale hlavne na zdravotné poisťovne.
Kam by sa mala uberať oblasť kultúry?
Kultúra je pomerne silno poddimenzovaná, čo je spôsobené mimoriadne nízkou znalosťou súčasného vedenia PSK o bohatstve kultúrnej minulosti kraja. Žili a pôsobili tu významní výtvarníci, sochári, architekti. V Jarovniciach je pochovaný výnimočný maliar svetového mena Pál Szinyei Merse. Mali sme vynikajúcich muzikológov, po ktorých sú pomenované ulice. O týchto skvostoch musíme dať vedieť svetu. Mojim cieľom je významným spôsobom ich spropagovať a pomôcť kultúrnej turistike. Časť kultúrnych zariadení patrí štátu, časť spravuje VÚC. Chcem urobiť integrovaný kultúrny systém, ktorý ich zahrnie do spoločnej kultúrnej trasy spolu so sakrálnymi pamiatkami.
Ako by mal kraj podporovať šport?
Šport je v područí logiky zisku, čo je spôsobené vágnym legislatívnym rámcom najmä vo vzťahu k reklame. Podporujú sa viac- menej iba niektoré druhy športov, najmä futbal a hokej. Vo vzťahu k futbalu, ako k najobľúbenejšiemu športu, by sme mali výrazným spôsobom vstúpiť do 1. FC Tatran, ktorý je najstarším futbalovým klubom na Slovensku. V rámci právneho auditu skúmať aj zmluvy o prevode pozemkov a nehnuteľností, lebo je to vlastnícky roztrieštené. Musíme získať, či už je to mesto Prešov alebo PSK, právnu kontrolu nad všetkými nehnuteľnosťami, ktoré sú dôležité pre 1. FC Tatran Prešov. Súčasný stav je dedičstvom minulosti.
Čo sa týka dotácií, na základe mojich informácií od ľudí, ktorí sa športom zaoberajú, jednotlivé odvetvia športu vnímajú silnú diskrimináciu v tejto oblasti. Hlavne tie menej populárne, ktoré sú však veľmi dôležité pre vývoj telesnej a duchovnej kultúry, ako je gymnastika, atletika ale aj šach. To znamená, že treba rovnomerne rozdeliť finančné prostriedky na podporu všetkých športov. Aby neslúžili na pranie špinavých peňazí alebo na daňovú optimalizáciu, ale na duchovný a telesný vývoj jednotlivcov. To je podstata športu.
Na čo by ste sa chceli zamerať pri cezhraničných projektoch a eurofondoch?
Mám za to, že vedenie kraja musí byť veľmi úzko prepojené s okolitými regiónmi. V súčasnej dobe vidím obrovský potenciál spolupráce PSK s Ukrajinou a Poľskom. Kontakty by sa mali týkať hlavne kultúry a obchodnej oblasti.
Kultúrna spolupráca má veľmi silný základ v minulosti. Južné Poľsko má obrovské množstvo kultúrnych pamiatok podobných s našimi. Máme obrovské zastúpenie zahraničných Slovákov jednak v južnom Poľsku i v prihraničných častiach Ukrajiny. Je to dobrý potenciál na výmenné pobyty detí aj vzájomné poznávanie našich spoločných kultúrnych koreňov.
V ktorej oblasti by sa mal kraj v budúcom volebnom období dynamickejšie rozvíjať?
Dynamiku vidím hlavne vo vzťahu k vytvoreniu určitej súťaživosti medzi jednotlivými krajmi, ktorú chcem podporiť presídlením niektorého z ústredných orgánov štátnej správy alebo iného vyššieho orgánu z Bratislavy do PSK. Tento bod programu má silný protikorupčný a protiklientsky prvok, nakoľko drvivá väčšina všetkých ústredných orgánov štátnej správy sa nachádza v územnej pôsobnosti hlavného mesta. Zabezpečil by sa tým tlak na štát vo vzťahu k dobudovaniu infraštruktúry a je to tiež silný investičný prvok.
Máte predstavu, ktorý orgán by to mal byť?
Mohla by to byť napr. Slovenská akadémia vied, ktorá by si zaslúžila byť v PSK. Prípadne zriadenie nového ústredného orgánu. Vážne sa uvažuje o vytvorení najvyššieho správneho súdu, ktorý je takmer vo všetkých vyspelých štátoch EÚ. Podľa môjho názoru, mohol by sídliť v Prešove. Úplne inú vážnosť má Košický samosprávny kraj, pokiaľ počujeme, že z Košíc vyšlo rozhodnutie pre celé Slovensko. Ústredný orgán prináša so sebou silnú reprezentatívnu úlohu, pretože prichádzajú do jeho sídla zahraničné návštevy.
Najväčší dôraz však kladiem v rámci svojho programu na vytvorenie krajského poľnohospodárskeho a lesníckeho podniku. Aby sa kraj začal zaujímať o potravinovú sebestačnosť obyvateľov. Zákon priamo uvádza, že VÚC môže vstupovať svojou investičnou činnosťou do podnikateľskej činnosti a vytvárať aj súkromné podniky. Vidím tu obrovský priestor, aby vstupoval do zabehnutých poľnohospodárskych a lesníckych podnikov, aby sme začali budovať potravinovú sebestačnosť. Aby sme zvýšili motiváciu miestnych obyvateľov kupovať domáce produkty. Potraviny dovážame z celého sveta a miestne nepreferujeme. Mám za to, že je to otázka národnej hrdosti, hygienickej aj potravinovej bezpečnosti aj otázka zdravia nás a našich detí.