Vranov nad Topľou 27. októbra (TASR) - Zamestnanosť na úrovni kraja by sa mohla znižovať vytvorením spoločností či organizácií, ktoré by boli v správe vyššieho územného celku (VÚC). Vranovčan Jozef Mihalčin, ktorý je kandidátom za stranu ĽS Naše Slovensko na post predsedu a poslanca Prešovského samosprávneho kraja (PSK), to zároveň považuje za jednu z možností riešenia rómskej otázky.

Prečo ste sa opätovne rozhodli kandidovať na post predsedu, ako aj poslanca Prešovského samosprávneho kraja?

Považujem sa za odborníka v oblasti energetiky, ktorej sa venujem od ukončenia vysokej školy. Vyhodnocujem napr. spotrebu energií, kontrolujem ich zdroje, zaoberám sa tiež jej cenou a hodnotou, či zodpovedá tomu, koľko naozaj stojí. Chcel by som obyvateľom východu ukázať, že tie ceny nie sú adekvátne. Pokiaľ to bude v mojej právomoci, spolu s ďalšími kolegami budeme tlačiť na vládu SR, aby tie energie neboli také, že budeme likvidovať svojich vlastných občanov. Ďalšou z vecí, prečo som sa opätovne rozhodol pre kandidatúru, je celkový stav Prešovského kraja. Ja si ho pamätám inak, čo sa týka správania sa ľudí. Chcem im ukázať, že veci verejné sa dajú spravovať inak.

Do volieb idete za stranu ĽS Naše Slovensko. Aká je vaša politická orientácia?

Neriešim ani pravú, ani ľavú stranu a ani stred. Pre mňa je dôležité, aby každý človek, ktorý sa narodí na Slovensku a chce normálne žiť, mal právo a zo zákona aj povinnosť ukončiť základnú školskú dochádzku. Tiež príležitosť na prácu, aby nemusel utekať do zahraničia, rovnako právo na zdravotnú starostlivosť. Každý, kto urobil niečo pre túto spoločnosť, by mal mať aj právo na strechu nad hlavou. Naša spoločnosť má totiž momentálne niekoľko politických zriadení a niekoľko prúdov. Napr. socializmus, ten stále pretrváva v našich osadách. Ľudia v nich majú všetko podľa svojich požiadaviek a potrieb, a pritom nemusia pracovať. Keď hovoríme o feudalizme, resp. kapitalizme, tak tí ľudia musia pracovať a nemajú to, čo si môžu dovoliť tí, ktorí nepracujú. Tento stav je absurdný.

Aké sú vaše priority, ktorými chcete osloviť voličov?

Prvá, ktorá trápi voličov na východe, na ktorú síce nemá priamy dosah VÚC, je riešenie rómskej otázky. Problémy so zamestnanosťou by sme v tejto súvislosti vedeli riešiť na úrovni kraja, ostatné záležitosti v spolupráci so štátom. Ďalej chcem zabezpečiť to, aby na území Prešovského kraja boli zriadené inštitúcie, obchodné alebo výrobné spoločnosti, ktoré dokážu zabezpečiť pracovné príležitosti pre tunajších ľudí.

Jednou z mojich priorít je zdravotníctvo a sociálne služby. Odchádzajú odtiaľ lekári, ľudia stoja pred ambulanciami, ktoré sú roztrúsené po mestách. Čakajú pred nimi od rána, aby sa mohli zapísať do poradovníka, no aj tak nie sú ošetrení. Dostupnosť zdravotníckej starostlivosti nie je taká, ako bola v minulosti. Poukazujem na kedysi strediskové obce, v ktorých bola poskytovaná základná zdravotná starostlivosť. V súčasnosti to nie je reálne ani v menších mestečkách. Nedostupnosť súvisí tiež so zrušením viacerých autobusových či vlakových liniek z okrajových dedín.

V rámci poskytovania sociálnej starostlivosti pre seniorov, ktorí majú veľmi nízke príjmy, chcem zabezpečiť dôstojnú starobu. Tie zariadenia, ktoré tu fungujú, totiž nemôžu byť v takom stave, aby ľudia nemali na prežitie v nich. Problémom sú aj čakacie lehoty. Za sociálnu starostlivosť považujem aj starostlivosť o ľudí, ktorí stratia prácu a dostanú sa do problémov. Je obrovské množstvo bezdomovcov a my sme na nich zabudli. Budeme musieť nájsť cestu, ako sa o nich postarať.

Ktoré problémy v oblasti dopravy a školstva považujete za kľúčové?

Čo sa týka dopravy, jednou z priorít je zabezpečiť spoje aj do tých najvzdialenejších oblastí Prešovského kraja. Viac špecifikovať potrebu jednotlivých ciest, kde je veľká záťaž, tam sa tomu treba viac venovať a viac investovať, ale transparentne.

K otázke školstva. To je u nás na Slovensku veľmi zdeformované. Systém a spôsob financovania nemôže fungovať na základe počtu študentov v jednotlivých školách, lebo tie potom berú všetko, čo príde. Nájdu si také študijné smery, ktoré nie sú potrebné na našom trhu, a to stredné školstvo potom produkuje študentov pre zahraničie. A to nemôžeme dovoliť, lebo tí študenti nás niečo stoja a zároveň sa nám tak vytrácajú aj občania z kraja. Musíme zadefinovať, aké oblasti sú pre východ dôležité. Keď tu je raz potenciál pre poľnohospodársku oblasť a pre produkciu, tak skúsme to. Poukazujem tým napr. na školu v Čaklove (okres Vranov nad Topľou), ktorá je momentálne v dezolátnom stave. To je tiež majetok VÚC, tak musíme nájsť spôsob, ako ho udržať. O výbere povolania je nutné rozhodovať už na základnej škole. Rodičia musia rešpektovať rozhodnutie pedagogického zboru a kolektívu, ktorý tomu rozumie. Pokiaľ študent nemá na to, aby chodil na gymnázium, tak ho tam nemôžeme tlačiť. Zdeformovali sme školstvo tým, že dávame možnosť na škole sa vzdelávať tým, ktorí to nechcú a tí, ktorí sú šikovní a stoja o to, ale nemajú na to finančné možnosti, sú na okraji. Treba preto zmenu financovania školstva a formu získavania študentov.

Ako chcete z pozície predsedu kraja ovplyvniť zamestnanosť?

VÚC si môže vytvoriť a zriadiť vlastné organizácie, ktoré môžu podnikať. Zo začiatku by sme ich dotovali tak, ako nadnárodné monopoly, ktoré sa k nám dostali. Išlo by napr. o obchody, výrobné firmy alebo poskytovanie služieb. VÚC by si tak vytvoril organizáciu na údržbu svojich sociálnych zariadení, školských objektov či organizáciu na obrábanie pôdy a pestovanie plodín, pre ktoré sú v tomto regióne vhodné klimatické podmienky.

Vrátim sa v tejto súvislosti k riešeniu rómskej otázky. Aj toto by bola jedna z možností, ktorá by bola v kompetencii VÚC. Rómovia by mohli pracovať v zriadených organizáciách. My sme tu na to, aby každý, kto chce mať peniaze, si ich odpracoval. Neexistuje forma, aby niekto zadarmo dostával peniaze a normálne žil, a niekto nemá možnosť pracovať, a potrebuje peniaze, a my mu tú možnosť nedáme. Som presvedčený o tom, lebo roky podnikám, že všetko sa dá, ak sa chce.

Aké priority vidíte v cezhraničnej spolupráci a využívaní eurofondov?

Problematika cezhraničnej spolupráce je aktuálna najmä z dôvodu hľadania nových možností spolupráce a zlepšovania kvality života v prihraničných regiónoch. Významná je podpora malých a stredných podnikov, tiež cestovného ruchu a kultúry. V neposlednom rade podpora zamestnanosti a rovnosti príležitostí na miestnej úrovni.