Bratislava 30. októbra (TASR) - Bratislavský samosprávny kraj (BSK) v mnohých oblastiach stojí na mieste a po ôsmich rokoch potrebuje zmenu. V rozhovore pre TASR to uviedol nezávislý kandidát na predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK) Milan Ftáčnik.

Kraj podľa vás dlhodobo stagnuje. Ako ho chcete posunúť vpred a dosiahnuť, aby sa z Bratislavského kraja stala Veľká Bratislava ako metropolitný región? Neskrýva sa za tým len rozvoj Bratislavy na úkor zvyšných častí kraja?

Práve naopak. Veľká Bratislava je pre mňa signálom, že prepojenie medzi mestom a jeho zázemím je veľmi silné. Pre mňa ten pojem signalizuje spoločný pohľad na problémy, ktoré ovplyvňujú mesto a jeho priľahlé územie a rozmýšľanie o spoločnom postupe k ich riešeniu.

Na hľadanie spoločného pohľadu chcem vytvoriť priestor pre odborníkov, ktorí budú skúmať vzťahy medzi jednotlivými obcami a Bratislavou, ako silným gravitačným centrom. Podobne treba preskúmať, aké väzby majú Malacky, Pezinok a Senec so svojím okolím, lebo aj ony sú istými centrami. A my potrebujeme, aby sme týmto vzťahom rozumeli odborne, aby sme mali údaje napr. o dochádzke za prácou, dochádzke do školy a mohli na základe týchto údajov hľadať riešenia, napríklad na dopravné zápchy na vstupoch do mesta, lebo to pomôže obom stranám.

Dnes sa kompetencie mesta končia na jeho hraniciach, ale mesto si nemôže nevšímať, čo sa deje za jeho hranicami, pretože aj to ho ovplyvňuje. Preto by sme mali riešiť veci spoločne a mal by to začať kraj. Mala by byť aktívnejšia spolupráca medzi krajom, mestami a obcami, hlavným mestom a jeho mestskými časťami. Aktívny kontakt kraja so starostami a primátormi je veľmi dôležitý, pretože oni sú prví predstavitelia samosprávy, na ktorých sa obyvatelia obracajú a ktorí najlepšie poznajú svoje územie.

Koncept Veľkej Bratislavy je podporený aj prístupom Európskej únie, ktorá zdôrazňuje, že mesto nemá mať len politiky, ktoré sa týkajú iba jeho územia. Má sa pozerať aj na tzv. funkčné územie, čiže zázemie mesta, ktoré u nás predstavuje prakticky celý kraj.




Takúto vzájomnú spoluprácu a súčinnosť navrhujete napríklad aj v doprave, ktorá je jedným z najväčších problémov v kraji. V prvom rade chcete ale preskúmať dopravné potreby ľudí...

Ale nie bežným dopravným prieskumom. Navrhujem podobný projekt, ktorý sa uskutočnil v Berlíne či Prahe, kde skúmali pohyb mobilných telefónov. Tak sa zistilo, ako sa ľudia reálne po kraji pohybujú. Samozrejme, dáta boli anonymizované. A na základe toho mohli pri riešení dopravy vychádzať z reálnych dopravných potrieb ľudí.

Ako by mala teda vyzerať doprava do piatich rokoch?

Budeme vidieť väčší dôraz na vlakovú a električkovú dopravu, ako nosnej formy dopravy, pretože na koľajniciach nestojíte v zápche. Autobusy budú viac smerované k tomu, aby vás doviezli na vlakovú stanicu. Integrovaná doprava bude lepšie fungovať, budú kratšie prestupové časy a viac spojov. Vlakom sa odvezieme aj vo vnútri Bratislavy, lebo vlak bude mať hustejšie zastávky a pribudnú nové prestupové terminály, aby sme vedeli šikovne prestúpiť z vlaku na iný druh verejnej dopravy a naopak.

Kraj, ktorý je dráhovým úradom, bude tiež nápomocný pri rozširovaní električkových tratí. Bude dokončená električková trať v Petržalke až po Janíkov dvor a možno aj nová trať v rámci verejno-súkromného partnerstva. Bude sa pripravovať predĺženie električky do Vajnôr a nová električková radiála do Podunajských Biskupíc, ale ich výstavbu do piatich rokov nepovažujem za reálnu.

Znížiť automobilovú dopravu môže tiež cyklodoprava, takže budeme mať lepšie prepojené cyklotrasy. A to nielen pre cykloturistiku, ale hlavne ako spôsob dopravy za prácou. A hoci je elektromobilita dnes u nás ešte len na začiatku, budeme viac uprednostňovať a podporovať aj ekologickú dopravu.

V neposlednom rade pribudnú záchytné parkoviská, najmä pri vlakových staniciach v obciach. Pre budovanie ďalších budú využité pozemky železníc, pozemkového fondu alebo iných majiteľov. A záchytné parkoviská konečne pribudnú aj na okraji Bratislavy, v spolupráci kraja a mesta.

Upozorňujete ale, že doprava sa určite nevyrieši kompletne do piatich rokov...

Áno, je totiž pravda, že kraj musí zároveň za tých päť rokov pripraviť povolenia pre projekty, ktoré sa postavia a dokončia v ďalšom volebnom období. Hoci je to štátna cesta, poviem to na príklade rozšírenia Seneckej cesty, ktoré je dôležité nielen pre Senec, ale aj obce ako Ivanka pri Dunaji, Bernolákovo či Veľký Biel. Odborníci hovoria, že to sa nedá stihnúť povoliť aj postaviť za päť rokov. Ale čo sa musí urobiť, je projektová dokumentácia, posúdenie vplyvov na životné prostredie, získať územné rozhodnutie, vysporiadať pozemky a získať stavebné povolenie. Kraj musí tlačiť, aby toto všetko štát urobil, lebo inak rozšírenie nebude ani o desať rokov.

Do piatich rokov tiež uvidíte, že kraj naprojektoval, získal povolenia a začal aj stavať prvú etapu obchvatu Pezinka. Pezinok je totiž tretí najzaťaženejší úsek kraja z hľadiska dopravy. Pavol Frešo sľuboval obchvat osem rokov, a to, že ešte nie je ani projekt, považujem za hanebný krok vo vzťahu k obyvateľom Pezinka, ktorí situáciu nemôžu riešiť sami a potrebujú pomoc kraja.

Ak sa do piatich rokov zrealizuje obchvat Bratislavy výstavbou južnej časti diaľnice D4, bude treba pripraviť severnú časť tunelom cez Karpaty. Je v záujme kraja, aby to štát urobil čo najskôr. Podobne, ako sa na obchvat Senca využila prestavba mosta Blatné, ktorý po dokončení v novembri umožní znížiť nákladnú dopravu a prejazdy kamiónov cez centrum mesta, tak treba pripraviť obchvat Malaciek s využitím nového nájazdu na diaľnicu D2 Studienka.

Kraj má vo svojej kompetencii aj školstvo, konkrétne stredné školy. Okrem odborného školstva chcete zároveň pomôcť pri rozvoji materských a základných škôl.

Chcem, aby sa v kraji lepšie prispôsobila sieť stredných škôl potrebám zamestnávateľov. Zamestnávatelia intenzívne signalizujú, že nám chýbajú remeselníci a ďalší absolventi odborných škôl. Takže spolu s podporou kvalitného gymnaziálneho vzdelávania budeme rozvíjať odborné školstvo, pretože v našom kraji dvojnásobne platí, že remeslo má zlaté dno.

Kraj však musí pomôcť riešiť aj problémy s kapacitou materských a základných škôl. V Bratislavskom kraji je silná výstavba a pribúdajú v ňom obyvatelia. Lenže pre nich nemáme dosť miest napr. v materskej škole, tak musia za touto službou cestovať, čím sa zvyšujú nároky na dopravu. Preto chcem presadiť zmenu v územnom pláne kraja, ktorá bude vyžadovať, že na istý počet obyvateľov musí developer alebo obec postaviť škôlku a ďalšiu občiansku vybavenosť. V niektorých obciach bude treba postaviť aj novú školu. To ale nemôže zvládnuť samospráva vlastnými zdrojmi, preto chcem presvedčiť vládu, že ak tento problém rieši v Prešovskom kraji, mala by jednorazovú pomoc na postavenie zariadenia poskytnúť aj v Bratislavskom kraji. O prevádzku školy sa už samospráva postará. Rovnako chcem postupovať aj pri získavaní zdrojov na dobudovanie kanalizácie, ktorá v niektorých obciach stále chýba.

A čo zdravotníctvo?

Je to delená kompetencia medzi štátom a samosprávou. Musíme rešpektovať, že Bratislava je centrom, kde sú hlavne štátne nemocnice, ktoré poskytujú najvážnejšie a najdôležitejšie výkony a kde máme špičkové celoslovenské ústavy. Ale máme tu aj regionálne zariadenia a istú pôsobnosť kraja na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Práve zdravotné stredisko v obci je prvým kontaktom s lekárom, až potom je na rade poliklinika alebo nemocnica. Kraj by mal pomôcť obciam získať chýbajúcich lekárov, či to je všeobecný lekár, detský lekár alebo stomatológ. Čaká nás teda úloha byť aktívnym hráčom v poskytovaní zdravotných služieb, ale zastať sa občanov, keď sa sťažujú na kvalitu, dlhé čakacie doby alebo neoprávnené poplatky.

Cudzia vám nie je ani sociálna oblasť...

Tu chcem pripraviť program zameraný na rozvoj a výstavbu verejných zariadení sociálnych služieb, ktoré sú finančne dostupnejšie ako súkromné. EÚ podporuje menšie zariadenia komunitného typu, čo si myslím, že je reálnejšie aj z hľadiska budov, ktoré máme k dispozícii. Chcem to robiť v spolupráci s obcami, zistiť, kde je aká potreba a potom v mikroregiónoch plánovať konkrétne zariadenia pre sociálne odkázaných.

Samostatne sa budem venovať aj potrebám zdravotne postihnutých. Tiež chcem pripraviť program aktívneho starnutia, aký sme urobili na úrovni Bratislavy, s cieľom vytvoriť lepšie podmienky pre seniorov. Ale myslím aj na mladé rodiny, pre ktoré chcem pripraviť krajský program rozvoja nájomného bývania.

Kraj sa však nemôže rozvíjať len po svoje hranice...

Bratislavský kraj má prirodzené presahy do Trnavského alebo Nitrianskeho kraja. Tie treba riešiť formou dohody, napríklad pri zabezpečovaní dopravy. Aby to ľudia nevnímali tak, že tu je čiara, ktorá oddeľuje dva kraje. Ona ich má spájať.

V cezhraničnej spolupráci treba pokračovať v budovaní prepojení, nielen ponad Moravu či Dunaj. Mali by sme uľahčiť ľuďom cestovanie do susedných krajov, napríklad mobilnou aplikáciou s využitím ich dopravných informačných systémov alebo informácií o kultúrnych podujatiach a ďalších zaujímavých akciách. Dôležitá je tiež spolupráca s Viedňou, čo je samostatný kraj, ale naším partnerom je aj Juhomoravský kraj a dve maďarské župy. Chcem tiež posilniť spoluprácu v rámci Centrope, ktorá dávala priestor pre tieto kraje v strednej Európe. Doteraz sa len veľa diskutovalo, treba sa sústrediť na konkrétne projekty.

Sme však povinní rozvíjať aj tradície nášho kraja a rozširovať ponuku podujatí atraktívnych pre cestovný ruch. K tomu potrebujeme aj spoluprácu s Bratislavskou organizáciou cestovného ruchu, lebo tým najväčším magnetom, ktorý sem ľudí ťahá, je prirodzene Bratislava, ale potom je to aj jej zázemie. Dotačné finančné schémy chcem ponechať, ale zlepšiť.