Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Nedela 22. december 2024Meniny má Adela
< sekcia VŠETKY SPRÁVY: Voľby do VÚC 2017

M. UHRÍK: NSK pod súčasným vedením úplne skostnatel

Milan Uhrík, archívne foto. Foto: TASR - Branislav Račko

Súčasný riaditeľ Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja a poslanec Národnej rady SR je kandidátom ĽS-Naše Slovensko.

Nitra 29. októbra (TASR) – Zlepšenie hospodárenia Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSK), zefektívnenie riadiacej štruktúry Úradu NSK a zvýšenie investícií do rozvoja kraja sú prioritami volebného programu kandidáta na predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja Milana Uhríka. Súčasný riaditeľ Úradu Banskobystrického samosprávneho kraja a poslanec Národnej rady SR je kandidátom ĽS-Naše Slovensko.

Aké sú vaše priority v oblasti regionálneho školstva a rozvoja stredných škôl? Akým spôsobom sa dá zvýšiť záujem zamestnávateľov i žiakov o duálne vzdelávanie?

Firmám v kraji chýbajú šikovní remeselníci, kuchári, murári, elektrikári. Potrebujú odborne vzdelaných mladých ľudí, nie nepoužiteľných teoretikov. Tomu musíme prispôsobiť aj štruktúru stredných škôl v regióne. VÚC má možnosť každoročne prijímať všeobecne záväzné nariadenie o určení počtu prvých tried, ktoré sa môžu otvoriť v jednotlivých stredných školách. Týmto spôsobom sa dá veľmi efektívne vyriešiť nedostatok žiakov v odborných školách. Doteraz však na to nebola odvaha. Politici sa neriadili reálnymi potrebami trhu práce, ale potrebami spriatelených riaditeľov škôl. Každý poslanec kraja chce byť za dobrého vo svojom regióne a pri určovaní počtu tried nekriticky preferuje školy zo svojho regiónu bez ohľadu na to, či majú ich absolventi praktické uplatnenie. Stredné odborné školstvo je v dezolátnom stave. Z kedysi výberových gymnázií sa stali náborové školy a z elitných odborných škôl zostali len spomienky. Strednému školstvu už nepomôžu len kozmetické úpravy. Treba nájsť odvahu na veľké zmeny a začať rázne podporovať odborné školy. Duálne vzdelávanie sa dnes prezentuje ako nejaká revolučná novinka. Pritom v minulosti bolo úplne bežné, že žiaci zo stredných odborných škôl chodili praxovať do podnikov. Súčasný model duálneho vzdelávania je vhodný len pre veľké podniky. Pre menšie firmy je finančne a byrokraticky príliš náročný. Treba sa vrátiť k starým osvedčeným postupom a nevymýšľať zbytočne komplikované riešenia.

Čo je potrebné zmeniť v oblasti fungovania zdravotníctva a sociálnych služieb v Nitrianskom samosprávnom kraji?

Zdravotníctvo v Nitrianskom kraji je de facto sprivatizované finančnými skupinami Penta a Agel. Tí prevádzkujú formou dlhodobého nájmu už všetky krajské nemocnice. Kraju zostali len budovy a pozemky pod nimi, za ktoré dostáva symbolický nájom. Treba si uvedomiť, že tieto finančné skupiny neprišli do zdravotníctva pomáhať. Prišli tam zarábať. A tak sa ľudí nesnažia vyliečiť, ale len liečiť. Obzvlášť, ak si náklady na liečbu vo vlastnej nemocnici preplácajú skrz vlastnú zdravotnú poisťovňu, samozrejme, zo zdravotných odvodov občanov. Po prípadnom zvolení za predsedu kraja spravím dôkladnú právnu analýzu týchto zmlúv s cieľom dotlačiť nemocnice k čo najpoctivejšiemu prístupu k pacientovi. V žiadnom prípade nebudeme ustupovať finančným skupinám a ich kšeftom. Mojím prvým krokom v oblasti sociálnej politiky bude zverejnenie poradovníkov čakateľov na umiestnenie do domovov dôchodcov či domovov sociálnych služieb. Poradovníky v Nitrianskom kraji sú v súčasnosti neverejné, čo vytvára obrovský priestor pre korupciu. V Banskobystrickom kraji sme poradovníky čakateľov scentralizovali a zverejnili na internetovej stránke úradu. Každý si tak môže svoje poradie ľahko skontrolovať a nemusí sa báť, že ho niekto predbehne pre známosti či úplatky. Ľudia si toto spravodlivé zaraďovanie do zariadení sociálnych služieb veľmi pochvaľujú.

Pravidelným terčom kritiky je nielen v Nitrianskom kraji stav ciest, predovšetkým ciest II. a III. triedy. Je reálne urýchliť rekonštrukciu týchto ciest v nasledujúcom období?

Kvalitná cestná infraštruktúra je prvoradým predpokladom pre ekonomický rozvoj akéhokoľvek regiónu. Nikto nebude stavať podniky a továrne na miestach, kam nevedie normálna cesta. Masívne rekonštrukcie a výstavby nových ciest sú preto jedným z pilierov hospodárskeho programu ĽS-Naše Slovensko. Na výstavbu týchto ciest je potrebné mať dostatok finančných prostriedkov. Tých je v štáte dosť, ale v súčasnosti sa nimi plytvá alebo sa rozkrádajú. Dôkazom toho sú aj priemerné ceny, za ktoré sa rekonštruujú cesty II. a III. triedy v jednotlivých krajoch. V Banskobystrickom kraji sme zastavili rozkrádanie, spustili sme transparentné verejné súťaže a výsledkom je, že cesty opravujeme za absolútne najvýhodnejšie ceny. Kým v Banskobystrickom kraji stála rekonštrukcia ciest v priemere 76.000 eur na kilometer, v Nitrianskom kraji to bolo až 102.000 eur na kilometer. Na každom zrekonštruovanom kilometri cesty v Nitrianskom kraji si tak niekto prilepší v priemere o 26.000 eur do vlastného vrecka. Vďaka tomu, že nekradneme, sme dokázali v Banskobystrickom kraji úsekovo zrekonštruovať rekordných 300 kilometrov ciest, čo je o 73 kilometrov viac, ako sa zrekonštruovalo počas bývalého vedenia zo Smeru. Len v roku 2016 sme v Banskobystrickom kraji opravili viac ciest ako Nitriansky, Košický a Bratislavský kraj dokopy! Okrem toho, Banskobystrický kraj opäť získal možnosť čerpať eurofondy. Už teraz máme pripravené projekty na rekonštrukcie ciest z eurofondov za ďalších 20 miliónov eur. O týchto našich úspechoch sa však v médiách nepíše vôbec nič. Rekordné investície v Banskobystrickom kraji jasne dokazujú, že kde sa nekradne, tam je peňazí na opravy ciest dosť.

A presne to bude aj moja politika v Nitrianskom samosprávnom kraji. Rozbijeme kartel stavebných firiem, ktoré si zvykli na predražené verejné zákazky. Spustíme transparentné verejné obstarávania, do ktorých sa budú môcť zapojiť aj menšie firmy, ktoré nie sú previazané na oligarchov. Na opravy ciest budeme tiež využívať maximum eurofondov. Peniaze na opravy ciest budeme rozdeľovať spravodlivo do jednotlivých okresov podľa toho, koľko kilometrov krajských ciest sa v danom okrese nachádza. Žiadny región tak nebude neprávom znevýhodňovaný z politických dôvodov. V každom regióne sú ľudia, čo poctivo platia dane. A tí si zaslúžia mať dobré cesty.

Nitriansky samosprávny kraj hraničí s Maďarskom. Ako hodnotíte vzájomnú spoluprácu v oblasti cezhraničnej spolupráce a v čom vidíte rezervy? Ako vnímate realizáciu cezhraničných projektov a ich prínos pre obyvateľov? Využíva Nitriansky samosprávny kraj, podľa vás, eurofondy efektívne a dostatočne?

V oblasti cezhraničnej spolupráce sú v rámci programu Interreg SK-HU k dispozícii finančné zdroje najmä na výstavbu nových cezhraničných prechodov, obzvlášť mostov. Určite sa budeme usilovať tieto prostriedky využiť všade tam, kde to môže byť reálnym prínosom. Na druhej strane, treba upozorniť, že ide o technicky veľmi náročné medzinárodné projekty. Na každej strane hraníc totiž platia iné zákony a iné technické normy. Vybudovaný most nemôže byť do polovice postavený podľa maďarských noriem a od polovice podľa slovenských. Preto je potrebné dodržiavať vždy tie prísnejšie normy. To je však vecou praktických skúseností, ktoré, žiaľ, väčšina zo súčasných kandidátov na predsedu kraja reálne nemá. Ja som v súvislosti s cezhraničnými projektmi absolvoval množstvo medzinárodných stretnutí na Slovensku aj v Maďarsku, takže veľmi dobre viem, o čom hovorím.

Nitriansky samosprávny kraj sa nachádza v dobrej finančnej kondícii, viacerí poslanci však kritizujú vytváranie finančnej rezervy. Aký je váš názor na hospodárenie kraja? Je efektívne vytvárať finančnú rezervu alebo, naopak, je rozumnejšie peniaze použiť na investičné akcie?

Vytváranie rozumnej rezervy má svoj zmysel. Každý samosprávny kraj má rezervný fond pre prípad krízového vývoja. Samosprávne kraje však neboli zriadené na to, aby bezúčelovo zhŕňali peniaze daňových poplatníkov na svojich účtoch. Boli zriadené na to, aby ich rozumne investovali do rozvoja kraja, najlepšie do návratných investícií, napríklad do rozvoja cestnej siete alebo podpory odborného vzdelávania. NSK pod súčasným vedením už úplne skostnatel. Na jednej strane má dlh vo výške 23 miliónov eur, za ktorý platí ročne obrovské úroky. Na druhej strane, má prebytok na účtoch, ktorý nevie rozumne využiť. To svedčí o ideovej a myšlienkovej vyčerpanosti 16 rokov starého vedenia kraja. Kraj sa len potáca a prežíva z roka na rok. Ľudia v Nitrianskom kraji nevedia o práci VÚC prakticky nič. Nevedia, čo kraj robí. Netušia, ako veľmi by im mohol pomôcť, ak by začal naplno využívať svoj potenciál. V tomto ohľade je situácia v Banskobystrickom kraji úplne iná. Tam to oveľa viac žije, ľudia kraj vnímajú, evidujú, cítia ho žiť v praxi. V Nitre akoby v tomto ohľade zaspal čas. To budeme musieť celé zvrátiť.

Do Nitry smeruje Jaguar Land Rover a jeho subdodávatelia, očakáva sa prísun veľkého množstva zamestnancov z tretích krajín. Táto investícia ovplyvní nielen samotné mesto, ale celý región. V okolitých mestách (Vráble, Šaľa) už vznikli petície proti vytváraniu ubytovní, obavy sú aj z preťaženia regionálnych ciest. Aké pozitívne i negatívne zmeny očakávate v súvislosti s výstavbou a prevádzkou závodu a čo môžete z pozície samosprávneho kraja ovplyvniť?

Jaguar Land Rover je v súčasnosti indická firma, preto si sem zrejme dotiahne aj množstvo imigrantov z Indie. Len nedávno pritom otriasol Slovenskom brutálny útok, kedy agresívny imigrant z Indie (pravlasti súčasných Cigánov) podrezal v Bratislave nožom nevinného muža v taxíku. Podobné, aj keď zatiaľ nie tak brutálne útoky, sa už množia aj v Nitre. Sú za nimi najmä arogantní robotníci z Balkánu, ktorí pracujú na výstavbe automobilky. Keď sem vládni politici túto automobilku lákali, Slovákom sľubovali tisíceurové platy. Nakoniec však Nitru a okolie zaplavili stovky podradne platených a arogantných robotníkov z chudobných krajín! ĽS-Naše Slovensko preto iniciovala veľkú petičnú akciu za zákaz ubytovávania týchto robotníkov v objektoch patriacich mestu Nitra. Naďalej budeme bojovať proti príchodu imigrantov na Slovensko. Nezamestnaných máme dosť aj tu, treba zapriahnuť do práce v prvom rade ich. Z pozície kraja sa preto budem snažiť podporovať v prvom rade domácich, regionálnych výrobcov a nie zahraničných podnikateľov, ktorým sa zo strany všetkých vlád dostalo už aj tak oveľa väčšej podpory ako zbedačeným domácim výrobcom a živnostníkom.