Bratislava 24. októbra (TASR) - Do politiky, i tej regionálnej, chce vniesť žensky pohľad. Priznáva, že príkladom sú pre ňu slová bývalej britskej premiérky Margaret Thatcherovej: "Iba žena, ktorá dokáže rozumieť problémom riadenia rodiny, môže porozumieť problémom riadenia krajiny," cituje bývalú "železnú lady" jediná žena z pôvodných 18 kandidátov na post predsedu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK), nominantka Strany zelených Slovenska (SZS) Natália Hanulíková. V rozhovore pre TASR vysvetľuje svoju víziu a konkretizuje zámery, ktoré by v čele samosprávneho kraja chcela zrealizovať.

Aj keď netajíte snahu narušiť čisto mužský súboj o post predsedu BSK, nemôže to byť jediný impulz, prečo kandidujete?

Samozrejme, že nie. Idem toho najmä preto, že tento kraj milujem, toto je môj kraj. Som rodená Bratislavčanka a s týmto mestom, ktoré je významnou súčasťou kraja, je spätá i moja najbližšia rodina. Vychovávam tu svojich dvoch synov a záleží mi na prostredí, v ktorom žijem. Dlhodobo sa zaujímam o problémy, ktoré súvisia s kompetenciami, s ktorými sa ako matka pasujem každý deň - nedochvíľna a komplikovaná verejná doprava, dlhé rady u lekárov-špecialistov, nedostatok ihrísk a športovísk či málo miest v materských školách.

Keď ste kandidovali so SZS v marci 2016 v parlamentných voľbách, v rozhovore pre TASR ste uviedli, že "nastal čas, aby sa zelené témy stali súčasťou veľkej politiky". Kandidatúru na post predsedníčky BSK si teda máme vysvetliť tak, že by sa mal Bratislavský kraj viac venovať "zeleným témam"?


Samozrejme, že i kraj potrebuje svoje zelené riešenia. Žiaľ, tie najrozhodnejšie problémy rieši štát, no zelená politika má svoj význam i na úrovni rozhodnutí samospráv. Veď si predstavme, že v 21. storočí sa nakúpia naftové autobusy, namiesto toho aby sa podporovala elektromobilita. Verejná doprava by mala byť nielen efektívna, ale i ekologická. Na to mnoho kandidátov i politikov zabúda. Taktiež je problém s nedostatkom zelených plôch v mestách a obciach. Stále staviame a budujeme, a za chvíľu to tu bude naozaj jedna veľká betónová džungľa. Svoje zelené riešenia by potrebovali i stredné školy – viesť mladých ľudí k ekologickejšiemu a zdravšiemu životnému štýlu (ekologická výchova, separovanie odpadu, zdravšia strava v školských jedálňach).

Sama ste v jednom rozhovore povedali, že nemáte za sebou celý marketingovo-produkčný tím či volebný štáb, ale ľudí, ktorí majú rovnakú víziu lepšieho a zelenšieho kraja. Čo by malo urobiť lepší a zelenší kraj?

V prvom rade treba hľadať systémové riešenia, nie populistické krátkodobé plátanie "dier". Dôležitá je spolupráca medzi jednotlivými úrovňami samosprávy. Samosprávne kraje, mestá, obce a mestské časti by mali začať konať spoločne a predovšetkým pre ľudí. Nie pod vplyvom lobistických tlakov. Skutočne efektívne a dlhodobé riešenia, ktoré môžu byť prínosom však presahujú volebné obdobie, čo málokto prizná. Či už je to infraštruktúra, doprava, školstvo – všetkému sa treba venovať s jasnou víziou a dlhodobo.

Za najväčší problém v Bratislavskom kraji sa vo všeobecnosti, i podľa samotných obyvateľov kraja, považuje doprava. Ako by ste ju riešili?

V prvom rade, ako som už spomínala, za každých okolností by som prioritne rozvíjala ekologickú verejnú dopravu dostupnú pre všetkých bez ohľadu na ich príjem, veľkosť obce či pohybový hendikep. Dôležitý je systém rýchlej, pohodlnej a cenovo dostupnej verejnej dopravy, ktorá bude časovo i komfortom porovnateľná s cestou osobným automobilom. Takto môžeme ľudí motivovať, aby presadli z áut do autobusov či električiek. Ďalej je nutné systematicky pracovať na budovaní cyklotrás, ktorých súčasťou by boli odstaviská pre bicykle (Bike&Ride). Vybudovala by som minimálne tri prestupové terminály so záchytnými parkoviskami pre autá (Park&Ride). V etapách by som zaviedla jednotný cestovný lístok na všetky typy hromadnej prepravy, aby sme uľahčili život ľuďom, ktorí musia cestovať do Bratislavy za prácou vlakom, autobusom i električkou.

V oblasti zdravotníctva a sociálnych služieb. Kde je potenciál pre zlepšovanie služieb kraja? V prípade zdravotnej dostupnosti riešilo súčasné vedenie kraja vážnu situáciu s nedostatkom praktických a detských lekárov, ale aj zubárov v obciach na Záhorí. Máte predstavu, ako by sa mohli pritiahnuť lekári do bežných ambulancií na vidiek?

Tu je to viac-menej jednoznačné. Je potrebné pritiahnuť do menších obcí obvodných lekárov. Žiaľ, to je možné iba vtedy, ak budú rovnako ohodnotení, ako tí v hlavnom meste. Zdravotné strediská v kompetencii Bratislavského kraja potrebujú nutne postupnú rekonštrukciu. Predpokladám, že aj modernejšie a lepšie technické vybavenie a komfort je spôsob ako zatraktívniť prácu obvodného lekára. Samosprávny kraj by v spolupráci s obcou mali zabezpečiť pre lekárov i zvýhodnené bývanie.

V oblasti sociálnych služieb je načase vybudovať minimálne jedno nové zariadenie pre seniorov, keďže demografická krivka nám dáva jasne najavo, že aj populácia v Bratislavskom kraji starne a za posledné 4 roky nebolo vybudované ani jedno stredisko sociálnych služieb v kompetencii BSK. Je tiež potrebné zaviesť jednoznačný a predovšetkým transparentný spôsob poradovníka do týchto zariadení, pretože peniaze nemôžu hrať v starostlivosti o našich seniorov žiadnu úlohu.

V oblasti školstva ste sa vyjadrili, že by ste si vedeli predstaviť, ak by mal kraj o jednu kompetenciu menej (stredné školy). Ale to sú úvahy, v praxi mu táto kompetencia i povinnosť ostane aj v ďalšom období. Aká je teda vaša filozofia starostlivosti, rozvoja školstva v zriaďovateľskej pôsobnosti kraja?

Čo sa týka školstva, zamerala by som sa na rekonštrukciu školských budov a sprístupnenie školských dvorov aj v popoludňajších hodinách pre širšiu komunitu. Aby aj mamičky s deťmi či mládež mohli využívať priestor, ktorý je bezpečný a bude pre nich príležitosťou trávenia voľného času na ihriskách a športoviskách. Podporím odborné školstvo, aby prilákalo viac študentov, so zameraním predovšetkým na duálne vzdelávanie a rozvoj digitálnych zručností. Naše školy by mali byť moderné a atraktívne pre študentov zo všetkých častí Bratislavského kraja. Podporiť však treba aj stredné školy na území mimo hlavného mesta.

BSK má oproti iným krajom limitované možnosti čerpať eurofondy. Čo s tým, máte predstavu, ako by dali eurofondové zdroje dali lepšie využiť?

Napriek tomu, že je Bratislavský samosprávny kraj oproti ostatným siedmim krajom na Slovensku v obrovskej nevýhode, má možnosť niektoré typy eurofondov čerpať. O to jasnejšie a efektívnejšie by mal byť nastavený strategický plán, na čo budú tieto financie použité. V programovom období 2014-2020 patrí medzi priority regionálnej politiky aj podpora viac rozvinutých regiónov. Bratislavský kraj má teda šancu na získanie viac peňazí. Jednou z hlavných oblastí by malo byť zabezpečenie ekologickej a bezpečnej dopravy v regiónoch či rekonštrukcia, modernizácia a výstavba infraštruktúry pre nemotorovú dopravu - cyklistické komunikácie.

Podľa posledného prieskumu Transparency International Slovensko je BSK v rebríčku otvorenosti riadenia a hospodárenia VÚC tretím najhorším samosprávnym krajom. Čo s tým, ako by sa mala transparentnosť zlepšiť?

Osem samosprávnych krajov hospodári s 1,5 miliardou ročne, čo je viac ako rozpočet ministerstva školstva či zdravotníctva. Keďže sú z nich financované dôležité kompetencie, ktoré sa nás bytostne dotýkajú každý deň, rozhodnutia by sa mali robiť verejne a obyvatelia by mali vedieť ako samosprávny kraj hospodári. Ideálne by bolo vytvoriť prehľadný transparentný účet (tak ako je to v prípade politických strán), kde by si každý mohol pozrieť, ako sú využívané peniaze a financované jednotlivé projekty. Možným riešením je vytvoriť i participatívny rozpočet, kde by sa mohli na rozhodovaní o určitej časti rozpočtu spolupodieľať obyvatelia a odborníci z rôznych sfér.

Aký by mal byť vzťah Bratislavy - hlavného mesta a Bratislavského samosprávneho kraja? Prospelo by aj BSK, ak by Bratislava bola na úrovni kraja?

V prvom rade by mali začať samosprávny kraj a mesto spolupracovať. Je nemysliteľné, aby si každý hrabal na svojom piesočku a tváril sa, že problémy, ktoré sa týkajú mesta, sa nedotýkajú kraja a naopak. Do hlavného mesta prichádzajú každodenne tisíce ľudí z celého kraja – nielen za prácou, ale aj za lekármi, službami, úradmi, školami a podobne. Všetci títo ľudia sú teda jednak záležitosťou kraja, ale i samotného mesta.

To, či by prospelo kraju, aby bola Bratislava na úrovni kraja je veľmi otázne. Napríklad v otázke čerpania eurofondov by určite Bratislavskému kraju a menším obciam prospelo, aby bola Bratislava samostatným krajom. No z pohľadu rozpočtu (ďalší poslanci, ďalšie administratívne budovy, pracovné pozície a pod.) by to mohlo byť plytvaním verejnými prostriedkami.