Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
V súčasnosti máme osem samosprávnych krajov. S týmto systémom sa však ľudia podľa Bugára celkom nezžili, naďalej sa podľa neho ukazuje, že kraje sú občanom vzdialené.
Autor TASR
Bratislava 18. októbra (TASR) - Predseda Mosta-Híd Béla Bugár sa pridáva k politikom, podľa ktorých by bolo na mieste otvoriť debatu o zmene územnosprávneho členenia Slovenska.
V súčasnosti máme osem samosprávnych krajov. S týmto systémom sa však ľudia podľa Bugára celkom nezžili, naďalej sa podľa neho ukazuje, že kraje sú občanom vzdialené. Aj za nízkou volebnou účasťou vo voľbách do vyšších územných celkov vidí to, že ľudia nerozumejú, čo kraje vlastne robia.
"Je na mieste otvoriť aspoň debatu o tom, ako má vyzerať územné členenie Slovenska," povedal pre TASR s tým, že Most-Híd to má v programe rozpracované. Hovorí o dvoch predstavách.
"Buď historické rozdelenie, teda 16 žúp alebo municipalizácia. Teda, že malé obce sa spájajú do väčších aglomerátov, vytvárajú tzv. municipality, kde starosta či primátor sú priamo už poslancami municipality a spolu rozhodujú o tom, ako sa má oblasť, kde žijú, rozvíjať," vysvetlil Bugár.
Otvoreniu debaty o zmene územnosprávneho členenia Slovenska sa nebráni ani ministerstvo vnútra, SNS či opozícia. Rezort vnútra súhlasí s názorom, že mnohí ľudia dnes nevedia, čo majú kraje na starosti. Zdôrazňuje, že pri zmene členenia samosprávnych krajov musí ísť o celospoločenskú zhodu aj zhodu naprieč politickým spektrom.
Potrebu reformy spomínala aj Veronika Remišová z OĽaNO a SNS spomína, že tému zmeny počtu krajov mala vo svojom programe. Národniarom by sa pozdával návrat k modelu založenému na pôvodných troch krajoch - Východoslovenskom, Stredoslovenskom a Západoslovenskom. V tomto volebnom období však podľa národniarov k zmenám nedôjde.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) svojho času spomínal model 3+1. V roku 2013 avizoval, že po druhom kole vtedajších krajských volieb bude iniciovať diskusiu o reforme systému vyšších územných celkov. Smer-SD vtedy hovoril práve o modeli, kde by boli východoslovenský, stredoslovenský a západoslovenský región plus Bratislava.
Takéto členenie však kritizovala vtedajšia opozícia, podľa ktorej by prinieslo centralizmus. Opoziční predstavitelia spomínali skôr model s vyšším počtom krajov, žúp či regiónov. Hovorilo sa až o počtoch 16, 18 či 22. Niektorí chceli kraje zrušiť.
Pri zriaďovaní súčasných samosprávnych krajov sa tiež hovorilo aj o inom modeli, ako je ten súčasný. Rozhodnutie o vytvorení ôsmich krajov padlo v roku 2001. V hre bol aj model s 12 krajmi. Ficov Smer-SD sa už vtedy prikláňal k systému 3+1 kraj.
Samosprávny kraj alebo vyšší územný celok je samostatný územný samosprávny a správny celok SR. Na čele kraja je predseda, ďalším orgánom je krajské zastupiteľstvo. Predsedov a poslancov kraja volia priamo obyvatelia daného kraja. Do pôsobnosti samosprávnych krajov patria napríklad cesty, stredné školstvo, zdravotníctvo, kultúra či cestovný ruch.
V súčasnosti máme osem samosprávnych krajov. S týmto systémom sa však ľudia podľa Bugára celkom nezžili, naďalej sa podľa neho ukazuje, že kraje sú občanom vzdialené. Aj za nízkou volebnou účasťou vo voľbách do vyšších územných celkov vidí to, že ľudia nerozumejú, čo kraje vlastne robia.
"Je na mieste otvoriť aspoň debatu o tom, ako má vyzerať územné členenie Slovenska," povedal pre TASR s tým, že Most-Híd to má v programe rozpracované. Hovorí o dvoch predstavách.
"Buď historické rozdelenie, teda 16 žúp alebo municipalizácia. Teda, že malé obce sa spájajú do väčších aglomerátov, vytvárajú tzv. municipality, kde starosta či primátor sú priamo už poslancami municipality a spolu rozhodujú o tom, ako sa má oblasť, kde žijú, rozvíjať," vysvetlil Bugár.
Otvoreniu debaty o zmene územnosprávneho členenia Slovenska sa nebráni ani ministerstvo vnútra, SNS či opozícia. Rezort vnútra súhlasí s názorom, že mnohí ľudia dnes nevedia, čo majú kraje na starosti. Zdôrazňuje, že pri zmene členenia samosprávnych krajov musí ísť o celospoločenskú zhodu aj zhodu naprieč politickým spektrom.
Potrebu reformy spomínala aj Veronika Remišová z OĽaNO a SNS spomína, že tému zmeny počtu krajov mala vo svojom programe. Národniarom by sa pozdával návrat k modelu založenému na pôvodných troch krajoch - Východoslovenskom, Stredoslovenskom a Západoslovenskom. V tomto volebnom období však podľa národniarov k zmenám nedôjde.
Premiér Robert Fico (Smer-SD) svojho času spomínal model 3+1. V roku 2013 avizoval, že po druhom kole vtedajších krajských volieb bude iniciovať diskusiu o reforme systému vyšších územných celkov. Smer-SD vtedy hovoril práve o modeli, kde by boli východoslovenský, stredoslovenský a západoslovenský región plus Bratislava.
Takéto členenie však kritizovala vtedajšia opozícia, podľa ktorej by prinieslo centralizmus. Opoziční predstavitelia spomínali skôr model s vyšším počtom krajov, žúp či regiónov. Hovorilo sa až o počtoch 16, 18 či 22. Niektorí chceli kraje zrušiť.
Pri zriaďovaní súčasných samosprávnych krajov sa tiež hovorilo aj o inom modeli, ako je ten súčasný. Rozhodnutie o vytvorení ôsmich krajov padlo v roku 2001. V hre bol aj model s 12 krajmi. Ficov Smer-SD sa už vtedy prikláňal k systému 3+1 kraj.
Samosprávny kraj alebo vyšší územný celok je samostatný územný samosprávny a správny celok SR. Na čele kraja je predseda, ďalším orgánom je krajské zastupiteľstvo. Predsedov a poslancov kraja volia priamo obyvatelia daného kraja. Do pôsobnosti samosprávnych krajov patria napríklad cesty, stredné školstvo, zdravotníctvo, kultúra či cestovný ruch.
