Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
< sekcia Voľby v Spojených štátoch amerických
CHMELÁR O VOĽBÁCH V USA: Dnes ráno zomrel monopolárny svetový poriadok
Európa si bude musieť vytvoriť vlastnú politickú identitu nezávislú na americkej politickej hegemónii, povedal pre TABLET.TV v reakcii na zvolenie D. Trumpa za prezidenta USA analytik E. Chmelár.
Autor TASR
Bratislava 9. novembra (Teraz.sk) – Hoci Hillary Clintonová tvrdila, že Donald Trump je Putinovou bábkou, teória o jeho napojení na Rusko bola účelovou lžou, ktorú niekoľko dní pred voľbami vyvrátila FBI. Napriek tomu bude zvolenie Donalda Trumpa znamenať veľký posun vo vzťahoch Európy a Spojených štátov amerických. „Dnes ráno zomrel monopolárny svetový poriadok,“ povedal pre TABLET.TV v reakcii na zvolenie Donalda Trumpa za prezidenta USA analytik Eduard Chmelár.
„Vystrašené európske elity sa budú musieť viac zomknúť a de facto sa dištancovať od Trumpa. Čo by mohlo viesť k vytvoreniu politickej identity a zjednoteniu Európy tak, že by prestala podliehať tlakom na zvyšovanie militarizácie alebo prijímanie nevýhodných obchodných zmlúv ako je napríklad TTIP,“ poznamenal. „Európa si bude musieť vytvoriť vlastnú politickú identitu nezávislú na americkej politickej hegemónii,“ povedal Chmelár s tým, že tento osamostatňovací proces paradoxne môže byť pre Európu prínosný. Jeho posledným, logicky však nevyhnutným krokom, by mohlo byť vytvorenie spoločnej európskej armády.
Podľa Chmelára bola americká predvolebná kampaň naozaj kontroverzná, je však na subjektívnom posúdení, čo na nej komu najviac vadilo. „Médiá najviac škandalizovali Trumpa, rozhorčovali sa nad jeho naozaj nechutnými výrokmi voči ženám, rasistickými výrokmi a výrokmi o európskych spojencoch NATO. Ale keď budeme naozaj presní, zistíme, že Donald Trump nevynašiel rasizmus, ten je v istej forme, latentnej či otvorenej, charakteristický pre väčšinu republikánskych kandidátov,“ vysvetľuje Chmelár.
„Dovolil si povedať (Trump, pozn. Teraz.sk), že ak nebudú európski spojenci viac prispievať, neprídu nám na pomoc. Najviac sa nad tým rozčuľovala Madeleine Albrightová, ktorá presne tie isté slová predniesla pred zahraničným výborom Senátu pred dvadsiatimi rokmi. Keď bola prvá vlna rozšírenia NATO a Kongresmani sa obávali či nebudú musieť americkí vojaci umierať za Prahu, Budapešť či Varšavu. Nechali si urobiť právnu analýzu a výsledok bol, že nemusia,“ dodal Chmelár.
Výsledok volieb za prekvapenie nepovažuje. „Už pred týždňom v iných médiách som hovoril, že toto môže byť prekvapením len pre tých, ktorí si na prekvapenia nezvykli. Aktívny volič sa mení a to neplatí len pre Spojené štáty, ale aj pre Európu. Volič je oveľa viac antisystémový,“ upozornil Chmelár. To je aj dôvod, prečo zlyhali predvolebné prieskumy, časť Trumpovým voličov jednoducho neverila ani anketárom prieskumných agentúr. „Antisystémoví voliči sa neradi zverujú so svojimi politickými preferenciami. Tým skôr, ak sa vedie taký hrubý mediálny nátlak a propaganda, že to často znemožňuje voľnú diskusiu. A tým pádom sú akékoľvek prieskumy irelevantné,“ povedal.
Trumpa podľa neho volili republikánski, ale aj sklamaní demokratickí voliči. „Volič, ktorému tento skorumpovaný systém už začína prekážať. To neznamená, že alternatívou je Donald Trump, to je veľká ilúzia. Ale Trump dokázal túto nespokojnosť veľmi šikovne podchytiť. Dokonca dokázal oveľa viac ako Hillary Clintonová absorbovať aj rétoriku Bernieho Sandersa,“ pripomenul Chmelár Clintonovej demokratického rivala.
Dodal, že v USA sa nikdy nejednalo o klasickú ľavicu a pravicu. „Rovnako, ako tam neplatí ilúzia, že ľavica je mierumilovnejšia a pravica militantnejšia. Hillary Clinton, ktorá bola spojená s Wall Streetom, ktorej hlavnými sponzormi boli korporácie a banky, nemohla byť s tým, čo hlásala, pre amerického voliča uveriteľná,“ tvrdí Chmelár.
„Analytici tárali, že prednosťou Hillary Clintonovej je to, že je skúsená. Práve to bol jej najväčší hendikep. Že je už popísaným listom papiera. Dnes je veľmi moderné, postavil na tom aj u nás svoju kampaň Andrej Kiska či Boris Kollár, hovoriť o sebe, že nie ste politik. Lebo byť politik je nadávka. Donald Trump to veľmi využíval,“ pokračuje Chmelár. „Problém nebol v tom, že by bol Donald Trump vynikajúci kandidát, ale Hillary Clinton bola tou najneobľúbenejšou kandidátkou v moderných amerických dejinách. Od demokratov to bola veľká chyba,“ dodáva.
Podľa Chmelára Trump dokázal presvedčivo opísať nedostatky systému a tým získať voličov. Sám však pomáhal tento systém spoluvytvárať a veriť tomu, že ho bude meniť, je naivné. Napríklad proti pripravovanej dohode o voľnom obchode medzi USA a Európskou úniou (TTIP), ktorú Chmelár dlhodobo kritizuje, sa však Trump postavil pomerne jednoznačne. „Dúfam, že TTIP je mŕtva nie len kvôli Donaldovi Trumpovi, aj keď bol v tomto oveľa jednoznačnejší ako Clintonová. Clintonová tiež začala pod Sandersovým tlakom trochu ustupovať, ale pôvodne hovorila, že je to ekonomické NATO. Ale veľký odpor vidím už aj v Európe,“ povedal Chmelár.
Umiernenejšiu zahraničnú politiku USA však neočakáva. „Základným problémom Donalda Trumpa je jeho nevyspytateľnosť, vždy hovorí niečo iné. Raz povie, že by sa chcel dohodnúť s Vladimírom Putinom a potom povie, že Rusko je vojnychtivé a chcel by ho niekam zatlačiť. Že sa treba vyzbrojiť jadrovými zbraňami. Má v programe nie len zachovanie, ale aj prehĺbenie sankcií voči Rusku. Je veľmi ťažké dešifrovať jeho zahraničnú politiku,“ povedal.
„Vystrašené európske elity sa budú musieť viac zomknúť a de facto sa dištancovať od Trumpa. Čo by mohlo viesť k vytvoreniu politickej identity a zjednoteniu Európy tak, že by prestala podliehať tlakom na zvyšovanie militarizácie alebo prijímanie nevýhodných obchodných zmlúv ako je napríklad TTIP,“ poznamenal. „Európa si bude musieť vytvoriť vlastnú politickú identitu nezávislú na americkej politickej hegemónii,“ povedal Chmelár s tým, že tento osamostatňovací proces paradoxne môže byť pre Európu prínosný. Jeho posledným, logicky však nevyhnutným krokom, by mohlo byť vytvorenie spoločnej európskej armády.
Podľa Chmelára bola americká predvolebná kampaň naozaj kontroverzná, je však na subjektívnom posúdení, čo na nej komu najviac vadilo. „Médiá najviac škandalizovali Trumpa, rozhorčovali sa nad jeho naozaj nechutnými výrokmi voči ženám, rasistickými výrokmi a výrokmi o európskych spojencoch NATO. Ale keď budeme naozaj presní, zistíme, že Donald Trump nevynašiel rasizmus, ten je v istej forme, latentnej či otvorenej, charakteristický pre väčšinu republikánskych kandidátov,“ vysvetľuje Chmelár.
„Dovolil si povedať (Trump, pozn. Teraz.sk), že ak nebudú európski spojenci viac prispievať, neprídu nám na pomoc. Najviac sa nad tým rozčuľovala Madeleine Albrightová, ktorá presne tie isté slová predniesla pred zahraničným výborom Senátu pred dvadsiatimi rokmi. Keď bola prvá vlna rozšírenia NATO a Kongresmani sa obávali či nebudú musieť americkí vojaci umierať za Prahu, Budapešť či Varšavu. Nechali si urobiť právnu analýzu a výsledok bol, že nemusia,“ dodal Chmelár.
Nebolo to prekvapenie
Výsledok volieb za prekvapenie nepovažuje. „Už pred týždňom v iných médiách som hovoril, že toto môže byť prekvapením len pre tých, ktorí si na prekvapenia nezvykli. Aktívny volič sa mení a to neplatí len pre Spojené štáty, ale aj pre Európu. Volič je oveľa viac antisystémový,“ upozornil Chmelár. To je aj dôvod, prečo zlyhali predvolebné prieskumy, časť Trumpovým voličov jednoducho neverila ani anketárom prieskumných agentúr. „Antisystémoví voliči sa neradi zverujú so svojimi politickými preferenciami. Tým skôr, ak sa vedie taký hrubý mediálny nátlak a propaganda, že to často znemožňuje voľnú diskusiu. A tým pádom sú akékoľvek prieskumy irelevantné,“ povedal.
Trumpa podľa neho volili republikánski, ale aj sklamaní demokratickí voliči. „Volič, ktorému tento skorumpovaný systém už začína prekážať. To neznamená, že alternatívou je Donald Trump, to je veľká ilúzia. Ale Trump dokázal túto nespokojnosť veľmi šikovne podchytiť. Dokonca dokázal oveľa viac ako Hillary Clintonová absorbovať aj rétoriku Bernieho Sandersa,“ pripomenul Chmelár Clintonovej demokratického rivala.
Dodal, že v USA sa nikdy nejednalo o klasickú ľavicu a pravicu. „Rovnako, ako tam neplatí ilúzia, že ľavica je mierumilovnejšia a pravica militantnejšia. Hillary Clinton, ktorá bola spojená s Wall Streetom, ktorej hlavnými sponzormi boli korporácie a banky, nemohla byť s tým, čo hlásala, pre amerického voliča uveriteľná,“ tvrdí Chmelár.
Nepolitickí politici
„Analytici tárali, že prednosťou Hillary Clintonovej je to, že je skúsená. Práve to bol jej najväčší hendikep. Že je už popísaným listom papiera. Dnes je veľmi moderné, postavil na tom aj u nás svoju kampaň Andrej Kiska či Boris Kollár, hovoriť o sebe, že nie ste politik. Lebo byť politik je nadávka. Donald Trump to veľmi využíval,“ pokračuje Chmelár. „Problém nebol v tom, že by bol Donald Trump vynikajúci kandidát, ale Hillary Clinton bola tou najneobľúbenejšou kandidátkou v moderných amerických dejinách. Od demokratov to bola veľká chyba,“ dodáva.
Trumpova politika
Podľa Chmelára Trump dokázal presvedčivo opísať nedostatky systému a tým získať voličov. Sám však pomáhal tento systém spoluvytvárať a veriť tomu, že ho bude meniť, je naivné. Napríklad proti pripravovanej dohode o voľnom obchode medzi USA a Európskou úniou (TTIP), ktorú Chmelár dlhodobo kritizuje, sa však Trump postavil pomerne jednoznačne. „Dúfam, že TTIP je mŕtva nie len kvôli Donaldovi Trumpovi, aj keď bol v tomto oveľa jednoznačnejší ako Clintonová. Clintonová tiež začala pod Sandersovým tlakom trochu ustupovať, ale pôvodne hovorila, že je to ekonomické NATO. Ale veľký odpor vidím už aj v Európe,“ povedal Chmelár.
Umiernenejšiu zahraničnú politiku USA však neočakáva. „Základným problémom Donalda Trumpa je jeho nevyspytateľnosť, vždy hovorí niečo iné. Raz povie, že by sa chcel dohodnúť s Vladimírom Putinom a potom povie, že Rusko je vojnychtivé a chcel by ho niekam zatlačiť. Že sa treba vyzbrojiť jadrovými zbraňami. Má v programe nie len zachovanie, ale aj prehĺbenie sankcií voči Rusku. Je veľmi ťažké dešifrovať jeho zahraničnú politiku,“ povedal.
