Bratislava 9. novembra (TASR) – Program novozvoleného prezidenta Spojených štátov amerických Donalda Trumpa v oblasti obrany a bezpečnosti nie je zlý. Otázkou je, do akej miery ho bude realizovať a aké vzťahy nastaví medzi USA a Európou a medzi USA a Ruskou federáciou. V reakcii na výsledky prezidentských volieb v USA to uviedol riaditeľ Slovenského inštitútu pre bezpečnostnú politiku (SSPI) Jaroslav Naď.

"Veľmi rozlišujme, čo je v programe, ktorý mal napísaný a čo je v jeho rétorických vystúpeniach, v jeho prejavoch, ktoré boli naozaj veľmi výrazne populistické a v mnohých prípadoch až extrémistické, kde zneužíval aj tému obrany a bezpečnosti, geopolitiky a medzinárodných vzťahov, čo mu zazlievam veľmi výrazne," uviedol Naď. Zdôraznil však, že vo svojom programe mal Trump posilnenie ozbrojených síl, zvýšenie rozpočtu na obranu či posilnenie niektorých vojenských spôsobilostí vrátane námorníctva.

Súčasťou jeho predvolebného programu bolo aj to, aby európska časť NATO začala výraznejšie navyšovať finančné prostriedky na obranu. "USA dnes naozaj 75 percent výdavkov NATO na obranu kryjú zo svojho rozpočtu a to je neudržateľné. Ten pomer by mal byť 50:50. Päťdesiat USA a Kanada a 50 ostatní," vysvetlil Naď. Podľa jeho ďalších slov je úplne jedno, či sa prezidentom stal Trump, alebo by na jeho mieste bola Hillary Clintonová. "Obaja by zásadným spôsobom tlačili na Európu, aby bola v tomto zodpovednejšia a investovala oveľa viac," doplnil analytik.

Naď očakáva, že vo vzťahu USA – Rusko sa bude opakovať scenár ako pri predchádzajúcich amerických prezidentoch. Georg W. Bush aj Barack Obama mali na začiatku pozitívny postoj k Rusku a prezidentovi Vladimirovi Putinovi. "Nakoniec po pár rokoch zistili, že takáto politika nefunguje a začali byť tvrdší. Ja očakávam presne ten istý scenár aj v prípade Trumpa," dodal Naď.