Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 23. december 2024Meniny má Nadežda
< sekcia Voľby v Spojených štátoch amerických

V Kongrese je menej ako 20% žien, no menšiny sa vo voľbách uplatnili

Policajt hliadkuje pred budovou Kapitolu počas voľby nového prezidenta Spojených štátov 8. novembra 2016 vo Washingtone. Foto: TASR/AP

Na základe výsledkov volieb však obsadí významné volené posty pätica žien. Všetky sú členkami Demokratickej strany a zvolené boli v štátoch, kde vyhrala aj Clintonová.

Washington 10. novembra (TASR) - Utorkové voľby prezidenta USA sa síce pre Hillary Clintonovú skončili porážkou, ale úspech vo všeobecných voľbách zaznamenalo viacero žien, a to aj príslušníčok národnostných menšín, ktoré v Kongrese doteraz nemali zastúpenie. Informovala o tom spravodajská spoločnosť BBC.

Celkovo boli ženy vo všeobecných voľbách v USA menej úspešné, ako sa pôvodne očakávalo - v americkom Kongrese majú stále menej ako 20-percentné zastúpenie.

Na základe výsledkov volieb však obsadí významné volené posty pätica žien. Všetky sú členkami Demokratickej strany a zvolené boli v štátoch, kde vyhrala aj Clintonová.

Do histórie sa tak zapíše 51-ročná právnička Kamala Harrisová z Kalifornie, ktorá je prvou senátorkou indického pôvodu a aj prvou Afromeričankou zvolenou do Senátu od roku 1999. Jej prípad je tiež prvým, keď v senátnom kresle za konkrétny štát vystrieda žena inú ženu. Harrisovej otec je Američan jamajského pôvodu, matka sa narodila v Indii a emigrovala do USA v 60. rokoch.

Z volieb do Senátu v štáte Nevada vzišla prvá senátorka latinskoamerického pôvodu v dejinách USA: je ňou Catherine Cortezová Mastová, ktorá zastávala funkciu generálnej prokurátorky štátu Nevada. Počas predvolebnej kampane ju okrem Clintonovej prišiel osobne podporiť aj prezident Barack Obama.

Do Snemovne reprezentantov sa na základe výsledkov volieb v štáte Minnesota dostala zasa prvá poslankyňa somálskeho a moslimského pôvodu - 34-ročná Ilhan Omarová.

Pochádza z rodiny, ktorá sa pred vojnou v Somálsku uchýlila do utečeneckého tábora v Keni a na naturalizáciu v USA čakala štyri roky. Svoju kariéru v politike začala Omarová ako aktivistka Demokratickej strany. V predvolebnom súboji čelila republikánskemu súperovi, ktorý bol tiež somálskeho pôvodu. Protikandidát sa však z osobných dôvodov vzdal, čím Omarovej zaistil víťazstvo.

Do Snemovne reprezentantov bola zvolená aj Pramila Jayapalová, ktorá tam nie je len prvou Indkou, ale súčasne aj prvou osobou juhoázijského pôvodu. Pramila pracovala v banke, ale po útokoch na USA z 9. septembra 2001 sa začala angažovať za práva imigrantov v USA. Kandidovala v štáte Washington.

Piatou ženou, ktorá vo voľbách dosiahla pozoruhodný úspech, je staronová guvernérka štátu Oregon Kate Brownová. Brownová je momentálne jediným človekom z komunity LGBT zastávajúcim post guvernéra a otvorene sa hlásiacim k svojej bisexuálnej orientácii.