Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
< sekcia SEKCIA: Vražda novinára J. Kuciaka
HŘÍCH: Symbol Nežnej revolúcie viac mobilizuje mladých, čo ju nezažili
Preferenčne na politickej kríze získajú najmä strany, ktoré bolo často vidieť v médiách. Tie, ktoré sa v nich nevedeli presadiť, stratia. V TABLET.TV to povedal Václav Hřích z agentúry AKO.
Autor Teraz.sk
Bratislava 13. marca (Teraz.sk) – Súčasťou protestov Za slušné Slovensko sú aj symboly Nežnej revolúcie z roku 1989. Hlásia sa k nim aj opozičné strany a prezident Andrej Kiska, ktorý v januári, pri vyznamenavaní osobností pri príležitosti 25. výročia vzniku samostatnej Slovenskej republiky, výrazne uprednostnil tváre Nežnej revolúcie. „Symbol revolúcie bude fungovať podobne, ako v župných voľbách strach z Kotlebu. Klasické strany síce nestratia, ale pribudnú mladí voliči,“ povedal v pondelok (12.3) v TABLET.TV Václav Hřích z agentúry AKO.
Symbolika Nežnej revolúcie podľa neho vyvoláva odlišné reakcie u mladých ľudí, ktorí ju poznajú len zo školy ako historickú udalosť, a iné u staršej generácie, ktorá na vlastnej koži zažila nielen pád totalitného režimu, ale aj prudký ekonomický prepad v prvých rokoch po revolúcii a amaterizmus vlády občianskych aktivistov z VPN. „Pre mladých ľudí je to historická udalosť, niečo ako SNP. Ich rodičia ale po revolúcii zažili ekonomické zmeny, keď sami riešili ekonomické problémy a otázky ako sa zaradiť v novom svete. Ale mladí túto negatívnu skúsenosť nemajú,“ poznamenal Hřích. „Môže mobilizovať, aj demobilizovať. Delil by som to podľa veku,“ povedal na margo symboliky "pravdy a lásky" z roku 1989.
Ďalším z dôležitých symbolov je túžba po zmene. Akokoľvek sú problémy s korupciou alebo vymožiteľnosťou práva dlhodobé a bojovali s nimi doteraz všetky vlády, aktuálne nesie zodpovednosť koalícia Smeru-SD, SNS a Mosta – Híd. „Čas, kedy voliči tolerujú, že sa problém nedarí riešiť, sa vo svetle dnešných udalostí javí ako príliš dlhý. A majú pocit, že už je toho dosť. A aj keď problém môže trvať už tridsať rokov, je prirodzené, že zaň v tejto chvíli nesie zodpovednosť vláda, ktorá je práve pri moci,“ povedal Hřích.
K týmto dvom symbolom protestov sa pripájajú ďalšie, ktoré súvisia s mimoriadne krutou vraždou mladého novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej. Obaja mali krátko pred svadbou, plánovali si založiť vlastnú rodinu, možno mať časom deti. „Toto bolo rodinám zavraždených zobrané. Ľudia na to reagujú veľmi emotívne,“ poznamenal Hřích. Pocit rozhorčenia ešte zosilňuje fakt, že k vražde došlo vo vlastnom dome oboch mladých ľudí. „Môže to byť aj symbol toho, že ľudia sa nemôžu cítiť úplne bezpečne ani vo vlastnom dome,“ povedal Hřích.
Z týchto dôvodov je dvojnásobná vražda, ale aj následné udalosti, protesty na uliciach a spomienkové koncerty hudobných skupín, udalosťou, ktorá bude mať krátkodobý aj dlhodobý vplyv na preferencie politických strán.
Posledný prieskum, ktorý ešte nebol ovplyvnený tragickými udalosťami, realizovala práve agentúra AKO.
Smer-SD v ňom dosiahol 24,7 percenta hlasov, SaS 16,2 percenta, OĽaNO 10,2 percenta, SNS 9,9 percenta, Sme rodina by volilo 9,6 percenta opýtaných, ĽSNS 8,2 percenta respondentov, KDH 7,7 percenta a Most-Híd 6,3 percenta opýtaných. Mimo parlamentu by skončila SMK, ktorú by volilo 3,4 percenta opýtaných. V prieskume sa objavujú aj strany Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska demokracia, ktoré získali po 1,6 percenta.
„Zhodou okolností sa posledné desiatky telefonátov tohto prieskumu realizovali v pondelok (26.2) doobeda, možno hodiny alebo minúty pred tým, ako sa verejnosť dozvedela o tejto príšernej udalosti. Spracovali sme to a v utorok publikovali. Sú to posledné čísla, ktoré budú všetci porovnávať s akýmikoľvek budúcimi číslami. Bude sa dať pozrieť, aký vplyv bude mať táto udalosť a nasledujúce udalosti na voličské preferencie,“ vysvetľuje Hřích.
Dodáva, že neexistuje vzorec, podľa ktorého by bolo možné vopred špecifikovať, aké presné posuny v podpore strán budú. „Voliči reagujú na celý sled udalostí. Jednak na spúšťač toho celého, teda vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, jednak na to, čo nasledovalo potom, čo vyvrcholilo spontánnymi protestami ľudí na námestiach, koncertmi,“ pripomenul desaťtisíce ľudí, ktorí protestovali na uliciach slovenských miest.
„Porovnateľné veľkosťou boli pochody za život v roku 2013 v Košiciach a v roku 2015 v Bratislave. Aj keď to boli dlhodobo pripravované akcie určitej skupiny ľudí. Tieto súčasné protesty vznikli v priebehu pár dní, minimálne verejnosť sa o nich dozvedela v priebehu pár dní,“ povedal Hřích.
Postoje týchto ľudí sú tým pádom známe, otázkou je skôr to, ako vnímajú udalosti ľudia, ktorí sa k protestom nepripojili. „Dôležitejšie bude, ako zareaguje mlčiaca väčšina. Ľudia, ktorí nejdú na námestia, ale volia. Rozhodujúce bude, koho volili pred udalosťami a ako na ne zareagujú,“ odhadol Hřích.
Jednotlivé strany sa podľa neho snažia udalosti politicky spracovať a, pokiaľ je to možné, využiť. „Tieto udalosti eskalovali témy, ktoré sme tu mali aj doteraz, napríklad témy korupcie, ale teraz na tieto témy začala verejnosť reagovať viac. Je prirodzené, že sa k nim vyjadrujú politici a snažia sa to odkomunikovať čo najlepšie vo svoj prospech,“ povedal.
Strany, ktoré dokázali preplniť mediálny priestor, pôjdu podľa neho s preferenciami hore. Niektoré parlamentné opozičné strany dokázali dostať za deň do médií aj niekoľko tlačových konferencií. Posilnia sa na úkor mimoparlamentných strán, ktoré sa takto presadiť nedokázali. „Stratia tí, ktorí sú najmenej v médiách a na sociálnych sieťach. A najmenej reagujú na situáciu. Vidíme, že sú tu subjekty, ktoré sa vyjadrujú radikálne menej alebo o ktorých sa hovorí radikálne menej. Hlavne mimoparlamentné. Snažia sa toho kocúra chytať za chvost až teraz,“ odhadol Hřích.
Pre voličov opozičných strán bude podľa Hŕícha dôležité, či protesty skončia neúspechom, ako pred rokom tie pred komplexom Bonaparte, alebo uvidia zmeny na politickej scéne. Naopak, pre koaličné strany by bolo podľa neho výhodnejšie udržať aktuálnu vládu. V čase, keď Hřích v TABLET.TV komentoval situáciu, ešte nebolo známe večerné vyhlásenie Mosta – Híd o tom, že chcú rokovať o predčasných voľbách.
Smer-SD by podľa neho mal v dôsledku udalostí preferenčne klesnúť, rásť by mohla podpora SNS. „Volič Smeru má veľmi blízko k SNS. Ak by to chceli voliči Smeru „zrátať“, časť z nich sa prikloní k SNS. Most má, keď sa meria druhá voľba, na tejto pozícii nie len SMK, ale aj Smer. Tým, že im po voľbách klesol počet voličov, ostali tam voliči, ktorým to vyhovuje. Bude zaujímavé, ako sa vygraduje konflikt medzi Mostom a Smerom,“ povedal Hřích. „Posledný konflikt vládnych strán, medzi Smerom a SNS, uškodil obom stranám,“ dodal.
Okrem toho sa podľa neho dá očakávať, že v najbližších prieskumoch bude deklarovať ochotu voliť viac mladých, skôr opozícii naklonených voličov a časť doterajších voličov vládnych strán sa bude dočasne deklarovať ako nevoliči.
„Volebné kyvadlo funguje tak, že čím je podnet silnejší a emočnejší, tým viac to zareže. Časom sa to kyvadlo zastaví, ale stopa ostane,“ uzavrel Hřích.
Symbolika Nežnej revolúcie podľa neho vyvoláva odlišné reakcie u mladých ľudí, ktorí ju poznajú len zo školy ako historickú udalosť, a iné u staršej generácie, ktorá na vlastnej koži zažila nielen pád totalitného režimu, ale aj prudký ekonomický prepad v prvých rokoch po revolúcii a amaterizmus vlády občianskych aktivistov z VPN. „Pre mladých ľudí je to historická udalosť, niečo ako SNP. Ich rodičia ale po revolúcii zažili ekonomické zmeny, keď sami riešili ekonomické problémy a otázky ako sa zaradiť v novom svete. Ale mladí túto negatívnu skúsenosť nemajú,“ poznamenal Hřích. „Môže mobilizovať, aj demobilizovať. Delil by som to podľa veku,“ povedal na margo symboliky "pravdy a lásky" z roku 1989.
Ďalším z dôležitých symbolov je túžba po zmene. Akokoľvek sú problémy s korupciou alebo vymožiteľnosťou práva dlhodobé a bojovali s nimi doteraz všetky vlády, aktuálne nesie zodpovednosť koalícia Smeru-SD, SNS a Mosta – Híd. „Čas, kedy voliči tolerujú, že sa problém nedarí riešiť, sa vo svetle dnešných udalostí javí ako príliš dlhý. A majú pocit, že už je toho dosť. A aj keď problém môže trvať už tridsať rokov, je prirodzené, že zaň v tejto chvíli nesie zodpovednosť vláda, ktorá je práve pri moci,“ povedal Hřích.
K týmto dvom symbolom protestov sa pripájajú ďalšie, ktoré súvisia s mimoriadne krutou vraždou mladého novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky Martiny Kušnírovej. Obaja mali krátko pred svadbou, plánovali si založiť vlastnú rodinu, možno mať časom deti. „Toto bolo rodinám zavraždených zobrané. Ľudia na to reagujú veľmi emotívne,“ poznamenal Hřích. Pocit rozhorčenia ešte zosilňuje fakt, že k vražde došlo vo vlastnom dome oboch mladých ľudí. „Môže to byť aj symbol toho, že ľudia sa nemôžu cítiť úplne bezpečne ani vo vlastnom dome,“ povedal Hřích.
Preferencie strán
Z týchto dôvodov je dvojnásobná vražda, ale aj následné udalosti, protesty na uliciach a spomienkové koncerty hudobných skupín, udalosťou, ktorá bude mať krátkodobý aj dlhodobý vplyv na preferencie politických strán.
Posledný prieskum, ktorý ešte nebol ovplyvnený tragickými udalosťami, realizovala práve agentúra AKO.
Smer-SD v ňom dosiahol 24,7 percenta hlasov, SaS 16,2 percenta, OĽaNO 10,2 percenta, SNS 9,9 percenta, Sme rodina by volilo 9,6 percenta opýtaných, ĽSNS 8,2 percenta respondentov, KDH 7,7 percenta a Most-Híd 6,3 percenta opýtaných. Mimo parlamentu by skončila SMK, ktorú by volilo 3,4 percenta opýtaných. V prieskume sa objavujú aj strany Progresívne Slovensko a SPOLU - občianska demokracia, ktoré získali po 1,6 percenta.
„Zhodou okolností sa posledné desiatky telefonátov tohto prieskumu realizovali v pondelok (26.2) doobeda, možno hodiny alebo minúty pred tým, ako sa verejnosť dozvedela o tejto príšernej udalosti. Spracovali sme to a v utorok publikovali. Sú to posledné čísla, ktoré budú všetci porovnávať s akýmikoľvek budúcimi číslami. Bude sa dať pozrieť, aký vplyv bude mať táto udalosť a nasledujúce udalosti na voličské preferencie,“ vysvetľuje Hřích.
Dodáva, že neexistuje vzorec, podľa ktorého by bolo možné vopred špecifikovať, aké presné posuny v podpore strán budú. „Voliči reagujú na celý sled udalostí. Jednak na spúšťač toho celého, teda vraždu Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, jednak na to, čo nasledovalo potom, čo vyvrcholilo spontánnymi protestami ľudí na námestiach, koncertmi,“ pripomenul desaťtisíce ľudí, ktorí protestovali na uliciach slovenských miest.
„Porovnateľné veľkosťou boli pochody za život v roku 2013 v Košiciach a v roku 2015 v Bratislave. Aj keď to boli dlhodobo pripravované akcie určitej skupiny ľudí. Tieto súčasné protesty vznikli v priebehu pár dní, minimálne verejnosť sa o nich dozvedela v priebehu pár dní,“ povedal Hřích.
Postoje týchto ľudí sú tým pádom známe, otázkou je skôr to, ako vnímajú udalosti ľudia, ktorí sa k protestom nepripojili. „Dôležitejšie bude, ako zareaguje mlčiaca väčšina. Ľudia, ktorí nejdú na námestia, ale volia. Rozhodujúce bude, koho volili pred udalosťami a ako na ne zareagujú,“ odhadol Hřích.
Jednotlivé strany sa podľa neho snažia udalosti politicky spracovať a, pokiaľ je to možné, využiť. „Tieto udalosti eskalovali témy, ktoré sme tu mali aj doteraz, napríklad témy korupcie, ale teraz na tieto témy začala verejnosť reagovať viac. Je prirodzené, že sa k nim vyjadrujú politici a snažia sa to odkomunikovať čo najlepšie vo svoj prospech,“ povedal.
Mediálny priestor
Strany, ktoré dokázali preplniť mediálny priestor, pôjdu podľa neho s preferenciami hore. Niektoré parlamentné opozičné strany dokázali dostať za deň do médií aj niekoľko tlačových konferencií. Posilnia sa na úkor mimoparlamentných strán, ktoré sa takto presadiť nedokázali. „Stratia tí, ktorí sú najmenej v médiách a na sociálnych sieťach. A najmenej reagujú na situáciu. Vidíme, že sú tu subjekty, ktoré sa vyjadrujú radikálne menej alebo o ktorých sa hovorí radikálne menej. Hlavne mimoparlamentné. Snažia sa toho kocúra chytať za chvost až teraz,“ odhadol Hřích.
Pre voličov opozičných strán bude podľa Hŕícha dôležité, či protesty skončia neúspechom, ako pred rokom tie pred komplexom Bonaparte, alebo uvidia zmeny na politickej scéne. Naopak, pre koaličné strany by bolo podľa neho výhodnejšie udržať aktuálnu vládu. V čase, keď Hřích v TABLET.TV komentoval situáciu, ešte nebolo známe večerné vyhlásenie Mosta – Híd o tom, že chcú rokovať o predčasných voľbách.
Smer-SD by podľa neho mal v dôsledku udalostí preferenčne klesnúť, rásť by mohla podpora SNS. „Volič Smeru má veľmi blízko k SNS. Ak by to chceli voliči Smeru „zrátať“, časť z nich sa prikloní k SNS. Most má, keď sa meria druhá voľba, na tejto pozícii nie len SMK, ale aj Smer. Tým, že im po voľbách klesol počet voličov, ostali tam voliči, ktorým to vyhovuje. Bude zaujímavé, ako sa vygraduje konflikt medzi Mostom a Smerom,“ povedal Hřích. „Posledný konflikt vládnych strán, medzi Smerom a SNS, uškodil obom stranám,“ dodal.
Okrem toho sa podľa neho dá očakávať, že v najbližších prieskumoch bude deklarovať ochotu voliť viac mladých, skôr opozícii naklonených voličov a časť doterajších voličov vládnych strán sa bude dočasne deklarovať ako nevoliči.
„Volebné kyvadlo funguje tak, že čím je podnet silnejší a emočnejší, tým viac to zareže. Časom sa to kyvadlo zastaví, ale stopa ostane,“ uzavrel Hřích.
