< sekcia SEKCIA: Vražda novinára J. Kuciaka
Žitňanská a eurposlanci: Treba zvýšiť dôveryhodnosť inštitúcii
ministerka spravodlivosti SR prijala v piatok misiu Konferencie predsedov politických skupín Európskeho parlamentu.
Autor TASR
Bratislava 9. marca (TASR) – Na Slovensku existuje disproporcia medzi legislatívnym nastavením inštitúcií a tým, ako ich vníma verejnosť. Zhodli sa na tom ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd) a zástupcovia Európskeho parlamentu s tým, že viac ako na legislatívu by sa Slovensko malo zamerať na zvýšenie ich dôveryhodnosti.
Žitňanská prijala v piatok misiu Konferencie predsedov politických skupín Európskeho parlamentu. Úvod aj záver stretnutia patrili diskusii o dôveryhodnosti inštitúcií. Zúčastnení sa zhodli na tom, že pokiaľ ide o naše legislatívne nastavenie, to korešponduje so štandardným legislatívnym nastavením v rámci európskeho priestoru.
"Na druhej strane tu však existuje disproporcia medzi legislatívnym nastavením a vnímaním zo strany verejnosti. Preto viac ako na legislatívu je potrebné zamerať sa skôr na budovanie kapacít, kvalitu inštitúcií, a tým na zvyšovanie ich dôveryhodnosti vo vzťahu k verejnosti," informoval o schôdzke hovorca rezortu Peter Bubla.
Otázky europoslancov sa podľa Bublu dotýkali tém ako dôveryhodnosť súdnictva, nezávislosť súdnictva, postavenie a právomoci rezortu spravodlivosti so zreteľom na činnosť prokuratúry a polície. Venovali sa aj špecifickým otázkam transpozície smernice proti praniu špinavých peňazí a záruk, pokiaľ ide o nominácie Slovenskej republiky do orgánov Európskej prokuratúry.
Projekt Európskej prokuratúry je prioritou rezortu spravodlivosti a v najbližšom období by mohol byť do legislatívneho procesu predložený návrh zákona, ktorý bude zákonným rámcom pre vytvorenie záruk nominácií zo Slovenskej republiky, uviedol Bubla. Poslanci boli informovaní aj o aktivitách rezortu v oblasti zvýšenia transparentnosti. Diskusia sa týkala najmä tzv. protischránkového zákona a odkrývania konečných užívateľov výhod.
Eurosposlancov prijal aj policajný prezident Tibor Gašpar. Odpovedal im na otázky týkajúce sa vyšetrovania zavraždeného novinára a jeho priateľky. Diskusia bola podľa neho vecná, dokonca nad rámec plánovaného času.
"Informovali sme o doterajšej činnosti polície, o medzinárodnej súčinnosti, ktorú nám poskytujú viaceré krajiny, tiež sme riešili otázku komunikácie s talianskou stranou o minulosti niektorých talianskych občanov na území Slovenska, a do akej miery sa zaujímame o tieto poznatky, no a taktiež sa riešili otázky, do akej miery je politika zaangažovaná do činnosti Policajného zboru, respektíve aké je presné postavenie ministra vnútra vo vzťahu k prezidentovi Policajného zboru," informoval Gašpar na sociálnej sieti.
Žitňanská prijala v piatok misiu Konferencie predsedov politických skupín Európskeho parlamentu. Úvod aj záver stretnutia patrili diskusii o dôveryhodnosti inštitúcií. Zúčastnení sa zhodli na tom, že pokiaľ ide o naše legislatívne nastavenie, to korešponduje so štandardným legislatívnym nastavením v rámci európskeho priestoru.
"Na druhej strane tu však existuje disproporcia medzi legislatívnym nastavením a vnímaním zo strany verejnosti. Preto viac ako na legislatívu je potrebné zamerať sa skôr na budovanie kapacít, kvalitu inštitúcií, a tým na zvyšovanie ich dôveryhodnosti vo vzťahu k verejnosti," informoval o schôdzke hovorca rezortu Peter Bubla.
Otázky europoslancov sa podľa Bublu dotýkali tém ako dôveryhodnosť súdnictva, nezávislosť súdnictva, postavenie a právomoci rezortu spravodlivosti so zreteľom na činnosť prokuratúry a polície. Venovali sa aj špecifickým otázkam transpozície smernice proti praniu špinavých peňazí a záruk, pokiaľ ide o nominácie Slovenskej republiky do orgánov Európskej prokuratúry.
Projekt Európskej prokuratúry je prioritou rezortu spravodlivosti a v najbližšom období by mohol byť do legislatívneho procesu predložený návrh zákona, ktorý bude zákonným rámcom pre vytvorenie záruk nominácií zo Slovenskej republiky, uviedol Bubla. Poslanci boli informovaní aj o aktivitách rezortu v oblasti zvýšenia transparentnosti. Diskusia sa týkala najmä tzv. protischránkového zákona a odkrývania konečných užívateľov výhod.
Eurosposlancov prijal aj policajný prezident Tibor Gašpar. Odpovedal im na otázky týkajúce sa vyšetrovania zavraždeného novinára a jeho priateľky. Diskusia bola podľa neho vecná, dokonca nad rámec plánovaného času.
"Informovali sme o doterajšej činnosti polície, o medzinárodnej súčinnosti, ktorú nám poskytujú viaceré krajiny, tiež sme riešili otázku komunikácie s talianskou stranou o minulosti niektorých talianskych občanov na území Slovenska, a do akej miery sa zaujímame o tieto poznatky, no a taktiež sa riešili otázky, do akej miery je politika zaangažovaná do činnosti Policajného zboru, respektíve aké je presné postavenie ministra vnútra vo vzťahu k prezidentovi Policajného zboru," informoval Gašpar na sociálnej sieti.