Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
O predčasných voľbách sa má rokovať na mimoriadnej schôdzi. Rokovací priadok NR SR však hovorí, že zákon, o ktorom má diskutovať plénum, musí byť predložený aspoň 15 dní vopred.
Autor TASR
Bratislava 20. marca (TASR)- Predčasné voľby do Národnej rady SR sa majú konať 8. septembra 2018. Navrhujú to opozičné strany SaS, OĽaNO a Sme rodina, ktorých zástupcovia predložili do parlamentu ústavný zákon o skrátení aktuálneho volebného obdobia. Na jeho prijatie je potrebných minimálne 90 hlasov.
O predčasných voľbách sa má rokovať na mimoriadnej schôdzi. Rokovací priadok NR SR však hovorí, že zákon, o ktorom má diskutovať plénum, musí byť predložený aspoň 15 dní vopred. Podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze tak budú predložené najskôr o týždeň, pričom predseda NR SR Andrej Danko (SNS) bude mať následne ďalších sedem dní na to, aby rokovanie zvolal.
V dôvodovej správe návrhu sa uvádza, že od volieb do NR SR konaných 5. marca 2016 prišlo k zásadnej zmene rozloženia politických síl. "Vo voľbách sa do parlamentu dostalo osem politických strán, ktoré utvorili osem poslaneckých klubov. Už v prvých dňoch však došlo k významným presunom medzi poslaneckými klubmi, neskôr k zániku poslaneckého klubu jednej vládnej strany. V súčasnosti v najvyššom zákonodarnom zbore pôsobí 15 nezaradených poslancov, čo je až desať percent z ich celkového počtu," argumentuje opozícia.
Podľa nej sa vláda aktuálne opiera o početne nejasnú a krehkú nereprezentatívnu väčšinu, "a ani tá by nebola možná bez nevypočítateľných hlasov niektorých nezaradených poslancov". "Všetky uvedené skutočnosti dokazujú, že dnešné zloženie parlamentu nie je výsledkom vôle občanov Slovenskej republiky, a to dokonca ani tej z roku 2016," tvrdia predkladatelia.
Zároveň dodávajú, že vo februári a v marci 2018 ovládla Slovensko vlna protivládnych protestov, najväčších od roku 1989. "Ich spúšťačom bola vražda investigatívneho novinára. V súvislosti s ňou vyplávali na povrch aj podozrenia z väzieb predstaviteľov vládnej strany Smer-SD na ľudí, spájanými s organizovaným zločinom. Spoločným znakom týchto protestov je okrem vyjadrenia pohoršenia nad vraždou novinára aj vyjadrenie nespokojnosti so súčasnou vládou a čoraz silnejúce volanie po predčasných voľbách," píše sa v dôvodovej správe.
Vážnosť situácie podľa opozície potvrdzuje aj minulotýždňová demisia vlády a zostavovanie vlády novej. "Rozhodnutia ministrov kultúry a spravodlivosti nebyť ďalej súčasťou vlády, ako aj avizované vzdanie sa mandátu poslanca vládnej strany Mostu-Híd Františka Šebeja, demaskujú značné názorové rozdiely aj v samotnom tábore vládnych strán. Navyše treba uviesť, že nová vláda, rovnako ako tá predchádzajúca, sa bude opierať o viacerých prestúpených aj nezaradených poslancov, ktorí opustili politické strany, kandidujúce vo voľbách," uvádzajú SaS, OĽaNO a Sme rodina, ktorí vidia riešenie tejto situácie v skrátení VII. volebného obdobia a v stanovení termínu nových volieb.
O predčasných voľbách sa má rokovať na mimoriadnej schôdzi. Rokovací priadok NR SR však hovorí, že zákon, o ktorom má diskutovať plénum, musí byť predložený aspoň 15 dní vopred. Podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze tak budú predložené najskôr o týždeň, pričom predseda NR SR Andrej Danko (SNS) bude mať následne ďalších sedem dní na to, aby rokovanie zvolal.
V dôvodovej správe návrhu sa uvádza, že od volieb do NR SR konaných 5. marca 2016 prišlo k zásadnej zmene rozloženia politických síl. "Vo voľbách sa do parlamentu dostalo osem politických strán, ktoré utvorili osem poslaneckých klubov. Už v prvých dňoch však došlo k významným presunom medzi poslaneckými klubmi, neskôr k zániku poslaneckého klubu jednej vládnej strany. V súčasnosti v najvyššom zákonodarnom zbore pôsobí 15 nezaradených poslancov, čo je až desať percent z ich celkového počtu," argumentuje opozícia.
Podľa nej sa vláda aktuálne opiera o početne nejasnú a krehkú nereprezentatívnu väčšinu, "a ani tá by nebola možná bez nevypočítateľných hlasov niektorých nezaradených poslancov". "Všetky uvedené skutočnosti dokazujú, že dnešné zloženie parlamentu nie je výsledkom vôle občanov Slovenskej republiky, a to dokonca ani tej z roku 2016," tvrdia predkladatelia.
Zároveň dodávajú, že vo februári a v marci 2018 ovládla Slovensko vlna protivládnych protestov, najväčších od roku 1989. "Ich spúšťačom bola vražda investigatívneho novinára. V súvislosti s ňou vyplávali na povrch aj podozrenia z väzieb predstaviteľov vládnej strany Smer-SD na ľudí, spájanými s organizovaným zločinom. Spoločným znakom týchto protestov je okrem vyjadrenia pohoršenia nad vraždou novinára aj vyjadrenie nespokojnosti so súčasnou vládou a čoraz silnejúce volanie po predčasných voľbách," píše sa v dôvodovej správe.
Vážnosť situácie podľa opozície potvrdzuje aj minulotýždňová demisia vlády a zostavovanie vlády novej. "Rozhodnutia ministrov kultúry a spravodlivosti nebyť ďalej súčasťou vlády, ako aj avizované vzdanie sa mandátu poslanca vládnej strany Mostu-Híd Františka Šebeja, demaskujú značné názorové rozdiely aj v samotnom tábore vládnych strán. Navyše treba uviesť, že nová vláda, rovnako ako tá predchádzajúca, sa bude opierať o viacerých prestúpených aj nezaradených poslancov, ktorí opustili politické strany, kandidujúce vo voľbách," uvádzajú SaS, OĽaNO a Sme rodina, ktorí vidia riešenie tejto situácie v skrátení VII. volebného obdobia a v stanovení termínu nových volieb.
