Bratislava 25. júna (TASR) - Vyšetrovacie výbory v Národnej rade SR vznikať nebudú. Poslanci totiž odmietli novelu ústavy a rokovacieho poriadku od OĽaNO, ktorými chceli Obyčajní umožniť ich zriaďovanie.

Zmenou ústavy plánovali opoziční poslanci rozšíriť doterajšiu kontrolnú činnosť výborov NR SR a priznať im aj vyšetrovacie právomoci najmä z dôvodu, že je to jediná schodná cesta, ako riešiť kauzy, keď si orgány činné v trestnom konaní nerobia svoju prácu. "Dôkazom sú žiaľ udalosti posledných mesiacov, keď boli zavraždení investigatívny novinár Ján Kuciak a jeho snúbenica Martina Kušnírová. Proces vyšetrovania vraždy vyvoláva pochybnosti o tom, že orgány činné v trestnom konaní majú záujem objasniť celú kauzu okolo vraždy, ktorá je stredobodom verejného záujmu v súčasnosti," tvrdí štvorica predkladateľov.

Podľa ich slov laxný až nepoctivý prístup kompetentných verejných orgánov k riešeniu vážnych udalostí a obrovská nedôvera ľudí voči polícii a prokuratúre nastoľuje nevyhnutnú potrebu zmeny, ktorou je zavedenie legitímneho mechanizmu vyšetrovania káuz a vecí verejného záujmu prostredníctvom zakotvenia možnosti zriaďovať vyšetrovacie výbory v parlamente. "Existencia vyšetrovacích výborov, príp. komisií, nie je v európskych krajinách výnimočným javom. Vyšetrovacie výbory sú zriadené tak v Európskom parlamente, ako aj vo viacerých členských štátoch EÚ, medzi inými aj v Rakúsku, Nemecku, Poľsku, Litve alebo v Grécku," argumentovali. Zároveň vyšetrovacie komisie si zriaďovala už Slovenská národná rada a o ich znovuzavedenie sa pokúsili poslanci NR SR v roku 2003. Návrh ústavného zákona však nebol schválený ani v prvom čítaní.

Desaťčlenné vyšetrovacie výbory sa mali podľa novely zriaďovať obligatórne alebo fakultatívne. Obligatórne vždy vtedy, ak o to požiada najmenej tretina poslancov. Ich členovia mali byť volení na základe paritného zastúpenia politických strán a politických hnutí tak, aby päť členov bolo zvolených z koalície a päť členov z radov opozície.