Belehrad 3. marca (TASR) - Na 34. halových majstrovstvách Európy v atletike sa v Belehrade okrem niektorých hviezd predstaví hlavne nastupujúca generácia. Predchádzajúce šampionáty pod strechou takýto obraz vždy prinášali a iný nebude ani v modernej Kombank aréne. Niektorí budú potvrdzovať sezónne tabuľkové postavenie a rolu favoritov, iní zabojujú hlavne o svoj dobrý pocit.

Slovenská 15-členná výprava, druhá najpočetnejšia v histórii, sa pokúsi dôstojne zvládnuť každú jednu disciplínu. Šéftréner Martin Pupiš dúfa, že sa naplní hlavný cieľ, jedno umiestenie do šiesteho, jedno do ôsmeho miesta. "Najväčšiu spokojnosť by samozrejme vyvolala medaila. Je to aj o tom, že sme dali šancu mladším, neskúsenejším, čo sa ukázala ako dobrá cesta aj pri systéme kvalifikácie. Napríklad Lajčáková vytvorila na prekážkach slovenský rekord do 23 rokov, rovnako ako Tomáš Veszelka v trojskoku a keby takúto výzvu v podobe HME pred sebou nemali, možno by sa tak nezmotivovali."

Vo výprave sa zmiešala mladosť so skúsenosťou a aj s pomerne vysokými cieľmi. "Vyššie ambície vychádzajú trebárs z Ivety Putalovej, ktorá atakovala medailu už na predchádzajúcom šampionáte," pripomína Martin Pupiš. "Máme sestry Velďákové a obe pri optimálnom výkone dokážu zabojovať aj o medailu, nakoniec Dana v trojskoku už dvakrát medailu v hale získala. V mužskom skoku do výšky, vzhľadom na výkony tento rok, môžu Lukáš Beer a aj Matúš Bubeník skončiť do šestky, a ak sa im to podarí, na medailu taktiež nie je ďaleko."

Kombank aréna na Slovákov, ako povedal Martin Pupiš, pôsobí neznámym dojmom. "Všetko je tam nové, no keďže takéto haly bývajú väčšinou podobné, nemalo by nás dramaticky nič prekvapiť."

Tento rok sa za najväčší vrchol považujú MS v Londýne a Martin Pupiš im pripisuje primeranú dôležitosť. "Pre skupinu atlétov, ktorých disciplíny figurujú v programe šampionátov v zime i lete, je to vlastne aj začiatok celej sezóny smerom k majstrovstvám sveta. Najväčšie úspechy už dlhšie dosahujeme tam, kde existuje len letný vrchol, v chôdzi a kladive. Ukazuje sa však, že halová atletika predstavuje pre mnohých štartovaciu čiaru a verím, že sa tak stane aj teraz."

HME bude o okrem iného o nastupujúcej generácii. "Hala má naozaj špecifické postavenie, preto som zvedavý aj na výšku, diaľku a trojskok," vyratúva niektoré lákadlá Martin Pupiš. "Podľa tabuliek nevyzerajú na veľmi silné a mohli by sa ukázať aj iní, ktorí môžu zažiariť v lete, mám na mysli hlavne dvadsaťtrojkárov so svojím vrcholom."

Pred dvoma rokmi si slovenská výprava s rekordným počtom 27 mien užila v Prahe šampionát so všetkým, aj s jedným finále. Možno chýbal ligot vzácneho kovu, v historickej štatistike veľmi zriedkavý, no štvrtkárku Ivetu Putalovú od neho delilo na 4. mieste pramálo. Bola však na šampionáte jedinou, ktorá premenila tri štarty na osobné a národné rekordy a počas neho zažila unikátny progres. V štartovnej listine rozbehov označoval jej výkonnosť sezónny čas 54,04, horšie na tom boli len dve z 28 žien, vo finále zabehla 52,84 a iba tri boli pred ňou, od bronzu ju delilo 0,20 s.

Slovenská atletika v pražskej O2 aréne pulzovala svojím životom, nenápadným, s občasnými zábleskami. Vyslúžila si 26. miesto v bodovaní umiestení do osmičky, s piatimi bodmi spolu s Litvou medzi 33 krajinami, ktoré nevyšli úplne naprázdno.

Praha nesklamala, stačí si pripomenúť rekordy šampionátu českej štvrtkárskej modly Pavla Masláka, Ali Kaya (Tur.) na 3000 m, svetové výkony roka Michela Tornéusa (Švéd.) v diaľke, Renauda Lavillenieho (Fr.) v žrdi, vystuženého aj ďalším rekordom HME, štafetu Belgičanov na štvrtke s európskym rekordom, svetovým výkonom i rekordom HME, v sedemboji sa Rus Ilja Škureňov tiež vyšvihol na čelo svetových tabuliek. Medzi ženami tabuľkový globálny vrchol ozdobil Holanďanku Dafne Schippersovú na 60 m, Jekaterinu Konevovú (Rus.) v trojskoku, v päťboji Katarinu Johnson-Thompsonovú (Brit.), ktorá ako jediná zo žien zlepšila aj rekord šampionátov. Divácku pozornosť strhli tri pokusy žrdkára Renauda Lavillenieho na hodnote svetového rekordu 617 cm, aréna však rovnako intenzívne, ba možno aj viac burácala pri zlatých finišoch svojich miláčikov, Pavla Masláka, alebo Jakuba Holušu na 1500 m a z plných hrdiel povzbudzovala každého českého reprezentanta. Bol to šampionát, kde sa pri účasti 46 českých atlétov naplno prejavil zdravý lokálpatriotizmus i úcta k výkonom atletických osobností, či úplne začínajúcich neznámych tvárí. A presne takýto možno očakávať aj v Belehrade.