Glasgow 4. marca (TASR) - Pre slovenskú atletiku dopadli 35. halové majstrovstvá Európy v škótskom Glasgowe s výnimočným úspechom. Zlato Jána Volka na 60 m spôsobilo, že deväťčlenná výprava sa do histórie zapíše ako jedna z najúspešnejších. Doteraz vo výsledkovom sumáre bol najlepší rok 2007 so šampionátom v Birminghame, v Glasgowe sa zlatom a šiestou priečkou trojskokana Tomáša Veszelku doterajší strop vyrovnal.

V Emirates aréne spojilo Volka a Veszelku trápenie so zraneniami. Volkov zadný stehenný sval a Veszelkov bolestivý členok však ani jedného nevyradili, bojovali aj cez bolesť, zaťali zuby a slovenskú atletiku podržali v spoločnosti krajín, ktoré do hodnotenia národov nazbierali viac ako desať bodov. Osem za zlato Volka a tri za 6. miesto Veszelku zaradili Slovensko na 22. priečku spomedzi 34 bodujúcich.

Podľa šéftrénera a vedúceho výpravy Martina Pupiša výsledky vcelku zodpovedali očakávaniu. "Škoda, že sa finálovo nepresadil aspoň jeden výškar. Videli sme aj priemerné výkony, aj mierne nadštandardné a ťažko niekomu niečo vyčítať. Objavili sa však aj nevýrazné, Weigertová na 60 m skôr zbierala skúsenosti, Beer vo výške očakávania nenaplnil, od Štukovej na 800 m sme márne čakali, že bude bojovať o prvú dvanástku a Iveta Putalová, ktorá bola pred štyrmi rokmi štvrtá, finálové predstavy na štvrtke nenaplnila. Škoda, že sme v účastníckom počte neboli dvojciferní, dosiahli sme však aspoň lepší štandard."

V tíme Jána Volka sa po zlatom finále rozprúdila veľká debata, v ktorej sa nahromadila celá škála rôznych pocitov. Tréner Róbert Kresťanko ich vykreslil výstižným spôsobom: "Strašne veľa argumentov bolo proti, no aj pre, či má Janko štartovať. Zväz nás však podporil a povedali sme si, že to skúsime. Urobili sme správne, v rozbehu sme si hlavne vyskúšali, či sval vydrží."

Kresťanko bol na pochybnostiach pred každým jedným štartom. "Išli sme beh po behu, s malou dušičkou do finále. Na jednej strane bol favorit, no všetko sa mohlo pokaziť. Cieľovaním si trochu natiahol v semifinále chrbát, niečo sme rýchlo porobili, ani sme nemali presne takú rozcvičku, na akú si zvykol. Strašnú nervozitu, strašné vypätie sme zažili, boli sme plní obáv. Finále bolo veľmi emotívne, nakoniec so strašne dobrým pocitom."

Trénerka Naďa Bendová vložila do štartu Volka ešte väčšie emócie a úplne sa do nich vnorila. "Nebolo to moje rozhodnutie, aby Janko štartoval a riskoval. Ja som však človek, ktorý si dá poradiť a keď niečo neviem, tak sa spýtam. Bolo to najhoršie obdobie, aké som ako trénerka za moju krátku kariéru zažila. Bála som sa, nerada chodím do rizika, mám rada istotu, plánovanie. Sme však tím, niečo sme si odhlasovali, dohodli, no boli to aj bezsenné noci. Vôbec sme neriešili formu, tréningy, Janko takmer dva týždne pred šampionátom nič nerobil, len som sa ho neustále pýtala na bolesť. Aj videl, že neverím, no chlapsky mi povedal, že do toho ideme, a tým aj mňa podržal. Inak som celé finále preplakala, veľa si z neho nepamätám. Keby som pozerala všetky trénerské knižky, asi by som nenašla niečo podobné, čo sme zažili, malo by to vojsť do učebníc."

Veľkú zásluhu na zlate mala fyzioterapeutka Jana Závacká a bolo hlavne na nej, či napriek pesimistickej diagnóze a lekárskym radám si Volko zakľakne do blokov. "Určovali sa rôzne diagnózy, ktorým som sama neverila. Jankove svaly poznám a tušila som, že to nemôže byť také vážne ako tvrdili lekári. Hovorila som, že Janko bežať môže a keby sa zranenie aj obnovilo, nemôže sa zhoršiť. Bola to denná opatera, časovo náročná, často dlho do večera, aj psychicky to bolo náročné. Robil presne to, čo som mu povedala, súhlasil s každým mojím príkazom, aj preto to asi všetko dobre dopadlo. Po finále mi veľmi odľahlo a s Naďou sme sa rozplakali od šťastia."

Prezident zväzu Peter Korčok označil zlato Jána Volka za obrovský úspech celej slovenskej atletiky. "Som na neho veľmi hrdý, zlato vybojoval v disciplíne, kde je obrovská konkurencia. Krátko po dobehnutí mi gratuloval aj prezident svetovej atletiky Sebastian Coe a bolo to z jeho strany niečo podobné ako predtým na majstrovstvách sveta v Pekingu a na olympiáde v Riu. Rovnako mu blahoželal aj prezident európskej atletiky Nór Svein Arne Hansen. Pre nás a popularizáciu slovenskej atletiky sú tieto momenty nenahraditeľné."

Glasgow pokračoval v nasadení európskej atletiky, opäť s príťažlivými súbojmi a hodnotnými výkonmi. Bol to šampionát hlavne Britky Laury Muirovej, ktorá zopakovala jedinečné zlaté double na 1500 a 3000 m. Najmladším šampiónom sa stal v behu na 3000 m nórsky zázrak, ešte len 18-ročný Jakob Ingebrigtsen, na 1500 m navyše strieborný. Európska atletika sa omladzuje za pochodu a do tohto trendu spadajú aj obaja najúspešnejší Slováci, 22-ročný Volko a o rok starší Veszelka. Glasgow inšpiroval aj poľský Toruň, kde sa o dva roky uskutočnia 36. HME. Poliakov povzbudila bilancia, nazbierali najviac zlatých kovov, až päť, a nikto nepochybuje, že pripravia opäť úspešný šampionát.