Bratislava 31. augusta (TASR) – Vo štvrtok uplynie presne 60 rokov, odkedy sa 31. augusta 1957 uskutočnil prvý ročník atletického mítingu VEĽKÁ CENA PRAVDY, od roku 1973 známeho pod názvom PRAVDA - TELEVÍZIA - SLOVNAFT (P-T-S).

Premiéra podujatia sa uskutočnila od 31. augusta do 1. septembra 1957 v Bratislave, na futbalovom štadióne Slovana Bratislava - Tehelnom poli.

Atletike sa v Bratislave darilo už dávnejšie. Prvé preteky sa v nej konali už v roku 1864. Generálkou na veľký novodobý atletický míting bolo v septembri 1955 dvojdňové atletické stretnutie Československo – Maďarsko. Konalo sa na Tehelnom poli, kde na tento účel zrekonštruovali škvarovú dráhu.

Magnetom pretekov bol legendárny Emil Zátopek, ale aj Imre Németh, József Csermák a László Tábori, Pavol Vrecník, Dušan Čikela, Ivan Veselský, na ktorých sa počas dvoch dní prišlo pozrieť až dvadsaťpäťtisíc divákov.

Aj na základe úspechu týchto pretekov sa o rok neskôr začali prípravy na nový atletický míting, ktorý sa mal uskutočniť v roku 1957. Napriek tomu, že ešte začiatkom toho roku figuroval pod názvom Memoriál hrdinov SNP, či neskôr ako Memoriál Jána Hajdócyho, nakoniec, po I. Slovenskom zjazde ČSZTV v apríli 1957 a po záujme denníka Pravda o spolufinancovanie a propagáciu podujatia, bolo v apríli 1957 prijaté uznesenie o zmene názvu na "VEĽKÁ CENA PRAVDY".

Organizátori mítingu dostali povolenie na štart tridsiatich zahraničných účastníkov. Na premiérovom ročníku (v sobotu 31. augusta 1957 a v nedeľu 1. septembra 1957) nakoniec súťažilo 137 domácich atlétov a 25 atlétov z Nemeckej demokratickej republiky (NDR), Poľska, Juhoslávie, Rakúska a Švédska. Historicky prvým víťazom podujatia sa v behu na 400 m prekážok stal Dominik Kocinger zo Slávie VŠ Bratislava, neskôr 17 rokov vládny splnomocnenec pre výstavbu vodných diel Gabčíkovo – Nagymaros. Hlavnými hviezdami premiérového ročníka mítingu boli majster Európy 1954 a bronzový medailista z OH 1956, prvý Európan, ktorý prekonal 18 m - guliar Jiří Skobla, bežec Stanislav Jungwirth a poľská diaľkarka Elźbieta Krzesińska-Duńska, zlatá z melbournskych OH 1956.

O dva roky neskôr, v roku 1959 a tri týždne pred konaním podujatia museli organizátori na príkaz najvyšších československých štátnych a straníckych orgánov v Prahe vyškrtnúť z názvu prívlastok "VEĽKÁ". K pôvodnému názvu sa preteky vrátili až v roku 1963.

Posledný ročník pretekov na škvarovej dráhe na bratislavskom Tehelnom poli sa konal 23. septembra 1967. Na štadióne v Mierovej kolónii sa preteky uskutočnili aj 21. septembra 1968, mesiac po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československej socialistickej republiky (ČSSR), ale len za domácej účasti a bez reprezentantov, ktorí už boli na ceste na Hry XXIII. olympiády 1968 v Mexiku. Aj z tohto dôvodu toto podujatie organizátori nezaradili do ich oficiálnej histórie.

Pod názvom CENA PRAVDY A TELEVÍZIE preteky obnovili o štyri roky, keď sa uskutočnili 29. mája 1971 na prvej tartanovej dráhe na Slovensku, ktorú v roku 1970 položila americká firma 3M na štadióne ŠK Inter Bratislava na Pasienkoch.

O dva roky neskôr, 9. júna 1973, sa míting predstavil pod novým názvom PRAVDA – TELEVÍZIA- SLOVNAFT (P-T-S). Prvý a aj posledný raz sa v roku 1979 konal v Bratislave okrem jarného mítingu (8. – 9. júna) aj jesenný (7. septembra) pod názvom "Memoriál hrdinov Slovenského národného povstania". Premiérovo sa míting P-T-S prestavil v seriáli IAAF Mobil Grand Prix 13. - 14. júna 1986, pričom sa ho zúčastnili atléti z 39 krajín sveta.

Po zmene politickej situácie po novembri 1989 sa organizátori rozhodli usporiadať ďalší ročník pod neutrálnym názvom GRAND PRIX BRATISLAVA, v rokoch 1992 - 1998 sa míting konal pod názvom SLOVNAFT. V rokoch 1999 - 2004 sa názov menil opätovne na CENA SLOVENSKA SLOVAK GOLD. Počas rokov 2005 až 2010 sa preteky, ktorých renomé a kredit začali rýchlo upadať, konali pod názvom CENA SLOVENSKA.

Nakoľko Bratislava ako hlavné mesto Slovenskej republiky už nemá regulárny atletický osemdráhový ovál s tartanovým povrchom, miestom opätovného znovuzrodenia atletických pretekov P-T-S (jej 51. ročníka) sa po šesťročnej odmlke stal 4. júna 2016 x-bionic®sphere, multišportový komplex v Šamoríne. Organizátori obnoveného mítingu sa zároveň rozhodli naďalej používať logo pretekov známe z ich najslávnejšieho obdobia, ktorého autorom je akademický maliar Miroslav Cipár.

Počas histórie atletických pretekov poctili svojou účasťou Bratislavu také hviezdy atletiky, akými boli Sergej Bubka, Javier Sotomayor, Alberto Juantorena, rekordérka "péteesky" v počte víťazstiev – šprintérka Eva Glesková-Lehocká, Edwin Moses, Denis Mitchell, Imrich Bugár, Tatiana Kazankinová, Jarmila Kratochvílová, Igor Kováč, Merlene Otteyová, či Mike Powell.