Berlín 7. augusta (TASR) - Na ME atlétov v Berlíne obsadil v utorňajšom finále v hode kladivom Marcel Lomnický 11. miesto výkonom 72,74. V súťaži mal len jeden platný pokus a do užšieho osemčlenného finále nepostúpil.

V dvanástke finalistov mal Lomnický hodený v tejto sezóne siedmy najlepší výkon (77,00), no nič si z toho nerobil. Postupom do finále si vytvoril nástupný mostík, ako sám povedal, na medailový útok. Za najväčších favoritov sa považovali traja osemdesiatmetroví v tomto roku, sezónna jednotka Poliak Nowicki, jeho krajan obhajca prvenstva Fajdek a Brit Miller.

V piatom vystúpení na ME 31-ročný Lomnický dobre nezačal a v 1. neplatnom pokuse poslal náčinie do siete. Naopak, na čele sa usadilo duo Poliakov s Fajdekom a Nowickým. A bol to práve Nowicki, ktorý v druhej sérii hodil rovných 80,00 a naznačil svoje vysoké ambície. Lomnického 2. pokus bol príliš krátky, zámerne prešľapol a opäť musel situáciu, tak ako v kvalifikácii, zachraňovať v 3. sérii. Tentoraz mu to nevyšlo a so 72,74 obsadil 11. miesto. Na postup do užšieho osemčlenného finále bolo potrebných minimálne 73,99.

Foto: TASR/AP

"S výkonom ani umiestením nemôžem byť spokojný, hľadám teda pozitívum aspoň v tom, že som bol vo finále," skonštatoval Lomnický a dodal: "Cítil som sa dobre, no dobre to, tak ako predtým v kvalifikácii, nedopadlo. V tretej sérii som šiel hop alebo trop a tým sa to skončilo. Asi som sa vedel deň predtým viac uvoľniť, teraz som viac chcel, bol som aj viac strnulý. Medaila nebola vysoko, aj piate miesto, no dlhý hod mi nevyšiel."

Prevratné zmeny sa vo finále nestali, Nowicki ovládol kruh so sériou 77,19 - 80,00 - 80,12 - 79,00 - x - 78,81 a dominanciu Poliakov zvýraznil strieborný Fajdek so 78,69. Aj tretí Maďar Halász potvrdil svoj talent len 21-ročného kladivára. Zlatý Nowicki konečne prelomil osud neustále bronzového, či na OH, dvakrát na MS a raz na ME.

Šprintér Volko do finále nepostúpil

V utorok sa usiloval v semifinále aj slovenský šprintér Ján Volko v behu na 100 m postúpiť do večerného finále (21.50). Finišoval na 5. mieste časom 10,31 a so stovkou sa rozlúčil.

Do finále postúpili dvaja najlepší plus dvaja najrýchlejší. Volko v 2. behu vyrazil z blokov v 6. dráhe, vedľa seba mal v piatej britský rýchlik Hughesa, európsku tabuľkovú jednotku, ktorý ho mohol strhnúť aj k výnimočnému výkonu. Na priamy postup kandidovali najviac Hughes a Turek Harvey, ďalší šprintér, ktorý už zabehol v kariére pod 10 sekúnd. Predpoklady sa naplnili, no u Volka nádej zhasla, keď finišoval piaty za 10,31. V miernom vetre +0,6 m/s mu nevyšla prvá polovica, v druhej už len márne doháňal stratu. V sumáre semifinále skončil na 13. až 15. mieste, na postup sa žiadalo zabehnúť čas 10,21.

"Neviem, čo sa stalo, prečo to nešlo tak ako predtým," sklamane skonštatoval Volko a dodal: "Nemal som čo stratiť, len získať, no nezískal som nič. Technicky to nebolo zlé, no chýbal mi nejaký 'drajv', vystupňovanie frekvencie. Niečo mi nevyšlo, neukázal som to, čo počas sezóny. Inak by mi to viac-menej stačilo, celkove všetci tu behajú pomalšie, no na to sa nedá vyhovárať. Bolo vysiľujúce úmorné teplo, všetci však mali rovnaké podmienky. Chyba bola vo mne, môj tím inak odviedol maximálnu robotu."

Ani Kučera na 400 m prek. neuspel

Kučera zvládol rozbeh s priamym postupom a v kútiku duše driemala nádej, že sa vtesná medzi osmičku finalistov. Papierovo však na tom najlepšie nebol, keď až šiesti jeho súperi tento rok bežali pod 50 sekúnd a Kučera mal na konte len 50,38. V prvej dráhe mal súperov pred sebou, a keďže v 1. semifinále na treťom i štvrtom mieste sa zrodili časy výrazne pod 50 s, musel by sa unikátne zlepšiť, alebo nejakým zázrakom finišovať na prvých dvoch miestach. Po dlhej prestávke zapríčinenej zranením Kučera, ktorý skončil pred dvoma rokmi na ME v Amsterdame siedmy, sa mohutným finišom posunul aspoň na 6. miesto so sezónnym maximom 50,30, celkove skončil v semifinále 18., najslabší postupový čas bol 49,19.