Jamajský šprintér Usain Bolt si prezerá kus atletickej dráhy londýnskeho štadióna, ktorý dostal na pamiatku po svojich posledných pretekoch svojej kariéry na MS v atletike v Londýne 13. augusta 2017.Foto: TASR/ AP
Atletika opäť napísala v Londýne podmanivé príbehy a vošla do diváckych sŕdc. Už teraz je však zrejmé, že o dva roky na MS v katarskej Dauhe (28.9.-6.10.) to bude úplne iný šampionát.
Londýn 14. augusta (TASR) - Na Olympijskom štadióne v Londýne boli 16. majstrovstvá sveta v atletike v mnohom výnimočné. Počas desiatich dní divácka návštevnosť prekonala na štadióne číslo 700.000 a tento pozoruhodný rekord ovplyvnil každú jednu disciplínu.
Svetový šampionát zorganizovala atletická veľmoc. Pred piatimi rokmi Londýn upútal olympijskými hrami a teraz na ne nadviazal. Hral s osvedčenými kartami i tromfami a ak siahol po zmenách, tak citlivo a účelovo, aby atletike neublížil.
Celý program 48 disciplín sa sústredil najmä na večerné bloky a v každom jednom si mohli nájsť diváci atletické lahôdky. Za najväčšiu sa považoval Jamajčan Usain Bolt. Vo svojej rozlúčke sa síce nedočkal vytúžených zlatých medailí, na aké si predtým navykol, no tlieskalo sa mu možno ešte výraznejšie. V tomto impozantnom prejave bolo aj kus ľútosti, že Bolt zo stovky vyťažil len bronz a v štafetách sa zranil a nedobehol. On sám túto bilanciu znášal veľmi ťažko, no opäť pomohli diváci. Hlavne preto bola jeho rozlúčka dojímavá a bude sa natrvalo spájať s londýnskym šampionátom.
Menšie sklamanie zažil aj Mo Farah - britská vytrvalostná modla. Dvojkombinácia behov na 5000 a 10.000 m mu zaužívané dve zlaté nevyniesla, len zlato a striebro, no nikto nepochybuje, že sa mu bude dariť aj mimo dráhy v maratóne, kam presunie v ďalších sezónach všetku pozornosť.
Londýn podfarbilo aj viacero nečakaných majstrov sveta. Zlato Turka Ramila Gulijeva na dvestovke pôsobilo senzačne, na osemstovke rovnako šokoval Pierre-Ambroise Bosse a na štvrtkárskych prekážkach Nór Karsten Warholm. Atletika sa rozvíja, osobnosti odchádzajú, nové tváre sa pripomínajú. S globalizáciou sveta sa podmienky vyrovnávajú a presadzujú sa atléti aj z krajín, ktorým chýba v tej ktorej disciplíne tradícia.
Katarčan Mutaz Essa Barshim oslavuje víťazstvo v soku do výšky na MS v atletike v Londýne 13. augusta 2017.Foto: TASR/ AP
Na majstrovstvách sveta pribudla jedna disciplína, v ktorej sa zrodil aj jediný svetový rekord. Aj keď mnohí na ňu hľadia s dešpektom, chodkyne na 50 km napĺňajú program, ktorý si vo svojej stratégii vytýčil MOV a osvojila IAAF. Prináša absolútnu rovnoprávnosť v možnostiach oboch pohlaví. Ženská päťdesiatka je ešte v plienkach, štartovalo na nej len sedem chodkýň, iba štyri došli do cieľa, no spôsob, akým na okruhu suverénne pochodovala zlatá Portugalka Henriquesová, bol obdivuhodný. Na druhej strane očakávať nejaké vyššie štartovné čísla si vyžiada značnú trpezlivosť a úplne osamostatniť túto disciplínu a oddeliť od mužskej bude dosť ťažké.
Bežkyne USA zľava Allyson Felixová, Phyllis Francisová, Shakima Wimbleyová a Quanera Hayesová oslavujú víťazstvo v štafetovom behu 4x400 m na MS v atletike v Londýne 13. augusta 2017.Foto: TASR/ AP
Pri pohľade na víťazné sólo Francúza Diniza v chôdzi na 50 km sa vynárala aj suverénnosť slovenského Mateja Tótha, olympijského víťaza a majstra sveta. Asi nikto nepochyboval, že pri jeho účasti by bol súboj s Dinizom maximálne príťažlivý a možno by priniesol aj svetový rekord. Tóth sa po nezrovnalostiach v biologickom pase bude snažiť očistiť svoje meno. Ak sa mu to však podarí, už sa nič nevráti späť. Aj preto je namieste otázka, kto a akým spôsobom potom Tótha odškodní. Jasnú odpoveď už asi nikto nenájde.
Slovenská atletika na MS v Londýne so svojou historicky najmenšou päťčlennou výpravou v štatistike nedopadla dobre. V bilancii 65 krajín, ktoré sa aspoň raz objavili do 8. miesta, chýbala, a to bol podstatný fakt. Vnútorný pohľad bol o niečo optimistickejší. Úsilie 20-ročného šprintéra Jána Volka sa vysoko cenilo. V disciplínach, ktoré ovládajú hlavne čierni bežci, nie je ľahké sa presadiť a semifinále na dvestovke s 15. miestom bolo veľmi cenné. Na stovke s 28. miestom v rozbehoch veľa na semifinálový prienik nechýbalo, len 0,01 sekundy. Možno, keby Volko nemusel absolvovať aj kvalifikáciu, v ktorej utvoril slovenský rekord 10,15, tak by zmazal práve túto stotinku. Čo však v tomto roku slovenská veľká nádej do budúcnosti dokázala, vyvoláva veľké uznanie.
Bežci Trinidadu a Tobaga oslavujú víťazstvo v štafetovom behu 4x400 m na MS v atletike v Londýne 13. augusta 2017. Foto: TASR/AP
Slováci nevyťažili predpokladaný výsledok najmä z kladivára Marcela Lomnického, ktorý mal byť finálovou istotou, no v kvalifikácii skončil na 13. priečke so 74,26, presne 15 cm ho delilo od postupu. Lomnický doplatil na zhluk okolností prameniacich z dažďa a mokrého kruhu, aj taká dokáže byť atletika nevyspytateľná a neúprosná.
Chorvátka Sandra Perkovičová oslavuje víťazstvo a zlatú medailu v hode diskom na MS v atletike v Londýne 13. augusta 2017.Foto: TASR/ AP
Prezident IAAF Sebastian Coe vo svojej záverečnej reči označil šampionát za najpresvedčivejší doteraz. "Máme veľkú výhodu, že dokážeme dokonale spojiť dianie atlétov s fanúšikmi, v tomto je náš šport výnimočný." Atletika opäť napísala v Londýne podmanivé príbehy a vošla do diváckych sŕdc. Už teraz je však zrejmé, že o dva roky na MS v katarskej Dauhe (28.9.-6.10.) to bude úplne iný šampionát, či už v technológiách, alebo v samotných disciplínach so spektrom atletických osobnosti.
