Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Tréner Pupiš prezradil, že uplynulé týždne boli pre atlétov problematické viac z psychického pohľadu, ako športového.
Autor TASR
Bratislava 22. apríla (TASR) - Možnosť využívať od stredy športoviská potešila aj atlétov. Tréningový proces teraz budú môcť výrazne skvalitniť najmä súťažiaci v technických disciplínach, no tešia sa aj bežci, ktorí môžu konečne využívať v príprave tartanovú dráhu. Atléti zároveň dúfajú, že kalendár pre rok 2020 sa ešte úplne nevyprázdnil, čo sa týka podujatí. Stále je otvorená možnosť, že sa v auguste budú v Paríži konať majstrovstvá Európy.
Otvorenie športovísk je súčasťou 1. fázy uvoľňovania opatrení proti šíreniu pandémie koronavírusu. "Je to vynikajúca správa, aj keď nám k nej chýba ešte mnoho informácií. Atléti už budú môcť trénovať bez výraznejších obmedzení, hoci ešte nie vo veľkých skupinách," vyjadril spokojnosť v rozhovore pre TASR šéftréner Slovenského atletického zväzu (SAZ) Martin Pupiš. "Pre atlétov v technických disciplínach je to kľúčové rozhodnutie, no aj taký Jano Volko nemohol mať niekoľko týždňov obuté tretry," dodal.
Niektorí laici by si mohli povedať, že behať sa dá aj v prírode a možnosť vstúpiť na štadión pre atlétov nie je ani tak veľký rozdiel, no opak je pravda. "Atléti doteraz mohli robiť improvizované tréningy v teréne, no tomu špecializovanému sa to nevyrovná. Základnou výhodou využívania štadiónov je, že bežci už budú môcť behať v tretrách, čo sa dá iba na tartane. Prekážkari, vrhači a skokani sa budú môcť dať do plnej športovej výzbroje a naplno využívať výhody sektora na štadióne."
Tréner Pupiš prezradil, že uplynulé týždne boli pre atlétov problematické viac z psychického pohľadu, ako športového. "Všetci atléti upadli do módu, aký majú za normálnych okolností v decembri. Forma je výrazne nižšie, niektorí to mohli využiť na doliečenie zranení. Dať si prestávku na jeden mesiac nie je hrôzostrašný problém. Oveľa väčším je neistota. Atléti nevedeli, čo ich čaká. Stále pociťujeme nedostatok informácii, aj ohľadom možnosti využívania športovísk. Máme veľa otázok, na ktoré nám nik nevie odpovedať," vyhlásil.
Slovenská reprezentácia teraz s napätím očakáva informáciu, či tohtoročná sezóna bude definitívne bez akéhokoľvek vrcholu, alebo sa ešte podarí zorganizovať majstrovstvá Európy. Tie sú na programe od 26. do 30. augusta. "Na 51% očakávam, že budú. Skôr teda dúfam. Je to taká jediná méta, na ktorú sa atléti môžu ešte tento rok sústrediť. Na šampionáte v Paríži sa určite nebude bojovať o limity a miestenky do Tokia, niektorí si aj možno povedali, že načo sa vôbec budú konať. Lenže stále sú to majstrovstvá Európy, je to o vavrínoch, veď nedávno ešte žiadne renkingy neboli a takéto podujatia boli pre kariéru športovca kľúčové. Rada európskej atletiky rozhodne 7.-8. mája. Ja dúfam, že ME budú, atletike by to veľmi pomohlo," zakončil pre TASR tréner Pupiš.
Ak sa šampionát v Paríži uskutoční, vedenie európskej atletiky bude tiež musieť vyriešiť jeho konkrétnu podobu. V olympijskom roku sa na podujatí nemali konať chodecké disciplíny a maratóny. Či to bude platiť aj pre Paríž 2020, to je po odklade olympiády v Tokiu stále otázne.
Otvorenie športovísk je súčasťou 1. fázy uvoľňovania opatrení proti šíreniu pandémie koronavírusu. "Je to vynikajúca správa, aj keď nám k nej chýba ešte mnoho informácií. Atléti už budú môcť trénovať bez výraznejších obmedzení, hoci ešte nie vo veľkých skupinách," vyjadril spokojnosť v rozhovore pre TASR šéftréner Slovenského atletického zväzu (SAZ) Martin Pupiš. "Pre atlétov v technických disciplínach je to kľúčové rozhodnutie, no aj taký Jano Volko nemohol mať niekoľko týždňov obuté tretry," dodal.
Niektorí laici by si mohli povedať, že behať sa dá aj v prírode a možnosť vstúpiť na štadión pre atlétov nie je ani tak veľký rozdiel, no opak je pravda. "Atléti doteraz mohli robiť improvizované tréningy v teréne, no tomu špecializovanému sa to nevyrovná. Základnou výhodou využívania štadiónov je, že bežci už budú môcť behať v tretrách, čo sa dá iba na tartane. Prekážkari, vrhači a skokani sa budú môcť dať do plnej športovej výzbroje a naplno využívať výhody sektora na štadióne."
Tréner Pupiš prezradil, že uplynulé týždne boli pre atlétov problematické viac z psychického pohľadu, ako športového. "Všetci atléti upadli do módu, aký majú za normálnych okolností v decembri. Forma je výrazne nižšie, niektorí to mohli využiť na doliečenie zranení. Dať si prestávku na jeden mesiac nie je hrôzostrašný problém. Oveľa väčším je neistota. Atléti nevedeli, čo ich čaká. Stále pociťujeme nedostatok informácii, aj ohľadom možnosti využívania športovísk. Máme veľa otázok, na ktoré nám nik nevie odpovedať," vyhlásil.
Slovenská reprezentácia teraz s napätím očakáva informáciu, či tohtoročná sezóna bude definitívne bez akéhokoľvek vrcholu, alebo sa ešte podarí zorganizovať majstrovstvá Európy. Tie sú na programe od 26. do 30. augusta. "Na 51% očakávam, že budú. Skôr teda dúfam. Je to taká jediná méta, na ktorú sa atléti môžu ešte tento rok sústrediť. Na šampionáte v Paríži sa určite nebude bojovať o limity a miestenky do Tokia, niektorí si aj možno povedali, že načo sa vôbec budú konať. Lenže stále sú to majstrovstvá Európy, je to o vavrínoch, veď nedávno ešte žiadne renkingy neboli a takéto podujatia boli pre kariéru športovca kľúčové. Rada európskej atletiky rozhodne 7.-8. mája. Ja dúfam, že ME budú, atletike by to veľmi pomohlo," zakončil pre TASR tréner Pupiš.
Ak sa šampionát v Paríži uskutoční, vedenie európskej atletiky bude tiež musieť vyriešiť jeho konkrétnu podobu. V olympijskom roku sa na podujatí nemali konať chodecké disciplíny a maratóny. Či to bude platiť aj pre Paríž 2020, to je po odklade olympiády v Tokiu stále otázne.
