Jeho striebro v Bukurešti bolo jednou zo skromnej trojice medailí, ktoré sa reprezentantom Československa na univerziáde v roku 1981 podarilo získať.
Autor TASR
Bratislava 24. apríla (TASR) – Spoludržiteľ už vyše 40 rokov platného slovenského rekordu v behu na 1500 metrov, bývalý strednotratiar Jozef Lenčéš zaznamenal pred 40 rokmi výrazný zápis do histórie slovenskej i československej atletiky. Na svetovej letnej univerziáde 1981 v Bukurešti získal striebro v behu na 5000 metrov. „Samozrejme, si občas pripomeniem tieto preteky v úžasnej atmosfére pred 60.000 divákmi,“ priznal pre TASR bývalý reprezentant v súvislosti s blížiacim sa výročím univerziádnej medaily.
„Premietam si najmä záver. Mal som aj na to, aby som zdolal víťazného Američana Douga Padillu, no nevystihol som presne ten moment, v ktorom som mal nastúpiť. Američan si už potom víťazstvo postrážil. Napriek tomu za mnou skončili pretekári, ktorí boli s dosiahnutými časmi pred univerziádou tabuľkovo oveľa vyššie ako ja,“ zaspomínal si vytrvalec, ktorý takmer celú kariéru odbehal v Interi Bratislava.
Jeho striebro v Bukurešti bolo jednou zo skromnej trojice medailí, ktoré sa reprezentantom Československa na univerziáde podarilo získať. Nielen preto mal cenný kov z tohto podujatia cveng. „Univerziáda bola veľmi prestížne podujatie. V tom čase sa ešte neorganizovali majstrovstvá sveta v atletike, preto sa tí najlepší atléti z celého sveta schádzali na olympiáde a na univerziáde,“ objasnil Lenčéš.
Argumentom potvrdzujúcim význam univerziádneho striebra bol i fakt, že v rovnakom roku sa dostal Lenčéš do prvej desiatky slovenských športovcov. Ocitol sa tak v spoločnosti prekážkara Júliusa Ivana, zjazdárky Jany Gartnerovej-Šoltýsovej, cyklistu Milana Jurča či basketbalistu Stanislava Kropiláka. „V tom čase bolo na Slovensku naozaj veľa skvelých športovcov, o to viac ma názor odbornej športovej verejnosti prekvapil a potešil,“ priznal dnes už 64-ročný Bratislavčan.
V rozhovore, ktorý TASR uverejní v nedeľu (25. 4.) o 11.00 h, pripomenie to, čo predchádzalo jeho životnému úspechu, koľko kilometrov v tréningoch dokázal zabehnúť za jeden rok, i to, prečo ho v kariére zabrzdilo pôsobenie v pražskej Dukle.
„Premietam si najmä záver. Mal som aj na to, aby som zdolal víťazného Američana Douga Padillu, no nevystihol som presne ten moment, v ktorom som mal nastúpiť. Američan si už potom víťazstvo postrážil. Napriek tomu za mnou skončili pretekári, ktorí boli s dosiahnutými časmi pred univerziádou tabuľkovo oveľa vyššie ako ja,“ zaspomínal si vytrvalec, ktorý takmer celú kariéru odbehal v Interi Bratislava.
Jeho striebro v Bukurešti bolo jednou zo skromnej trojice medailí, ktoré sa reprezentantom Československa na univerziáde podarilo získať. Nielen preto mal cenný kov z tohto podujatia cveng. „Univerziáda bola veľmi prestížne podujatie. V tom čase sa ešte neorganizovali majstrovstvá sveta v atletike, preto sa tí najlepší atléti z celého sveta schádzali na olympiáde a na univerziáde,“ objasnil Lenčéš.
Argumentom potvrdzujúcim význam univerziádneho striebra bol i fakt, že v rovnakom roku sa dostal Lenčéš do prvej desiatky slovenských športovcov. Ocitol sa tak v spoločnosti prekážkara Júliusa Ivana, zjazdárky Jany Gartnerovej-Šoltýsovej, cyklistu Milana Jurča či basketbalistu Stanislava Kropiláka. „V tom čase bolo na Slovensku naozaj veľa skvelých športovcov, o to viac ma názor odbornej športovej verejnosti prekvapil a potešil,“ priznal dnes už 64-ročný Bratislavčan.
V rozhovore, ktorý TASR uverejní v nedeľu (25. 4.) o 11.00 h, pripomenie to, čo predchádzalo jeho životnému úspechu, koľko kilometrov v tréningoch dokázal zabehnúť za jeden rok, i to, prečo ho v kariére zabrzdilo pôsobenie v pražskej Dukle.