Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Hoci zvolenská rodáčka nemá medailu z olympiády, majstrovstiev sveta ani Európy, v análoch slovenskej atletiky je zapísaná zlatými písmenami.
Autor TASR
Bratislava 26. júla (TASR) - Bývalá slovenská šprintérka Eva Glesková-Lehocká v stredu oslávila významné životné jubileum. Dožila sa okrúhlej osemdesiatky.
Hoci zvolenská rodáčka nemá medailu z olympiády, majstrovstiev sveta ani Európy, v análoch slovenskej atletiky je zapísaná zlatými písmenami. V júli 1972 počas medzištátneho stretnutia Maďarsko - Československo na budapeštianskom Népstadione vyrovnala vtedajší svetový rekord v behu na 100 m 11,0 sekundy. Ručne meraných 11 sekúnd (s podporou vetra 1,4 m/s) znamenalo, že ako piata žena na svete a tretia Európanka, predviedla to, čo pred ňou len Američanka Tyusová (1968), Taiwančanka Či Čeng (1970) a šprintérky bývalej NDR Stecherová-Meissnerová (1970) a Streidtová-Strophalová (1972). Glesková premiérovo vyrovnala svetový rekord už v roku 1968 v Brne na 60 m časom 7,2, ale vtedy protokol nepredložili na schválenie.
"Mám na tento budapeštiansky beh veľmi dobré spomienky,“ opísala pred desiatimi rokmi v denníku Šport najrýchlejšiu stovku svojho života. "Nezdalo sa mi, ale bolo to rýchle. Hlavne veľmi uvoľnené. Štart bol optimálny. Stredná fáza, nabratie síl a energie. A potom som to vystupňovala - až do svetového rekordu. Prehodila som páku na štvorku a mala som pocit, že nebežím, ale letím."
V Budapešti jej dvaja z troch časomeračov namerali výkon pod 11 sekúnd, jeden 11,1. Podľa oficiálnych štatistík IAAF mal jeden na stopkách 10,98, druhý 10,99 a tretí 11,10. Na druhý deň zabehla československý rekord na 200 m 23,4 s.
Glesková-Lehocká štartovala na troch olympijských hrách: na dvoch bežala v semifinále (v Tokiu 1964 na 100 m rozbeh 11,8, štvrťfinále 11,6, semifinále 11,9, 200 m rozbeh 24,2, semifinále 24,5, v Mexiku 1968 na 100 m rozbeh 11,6, štvrťfinále 11,2/elektronicky 11,29, semifinále 11,7, 200 m rozbeh 24,0) a na tretích aj vo finále. Na OH 1972 jej v rozbehu na 100 m namerali 11,50, v medzibehu 11,43 s a v semifinále rovnaký čas. V jeho závere si však natrhla pravý zadný stehenný sval. Postúpila síce do finále, no na zotavenie nebol čas. Mala naň iba hodinku a niečo a sen o medaile sa rozplynul. So sebazaprením finišovala ôsma za 12,48 a na rozbeh na 200 m už nenastúpila. "Som rada, že napriek zraneniu som bežala aj v mníchovskom olympijskom finále, no vtedy som to vnímala ako totálnu tragédiu. Nemala som ani chuť do života. Všetko sa mi zrútilo, celý svet," spomínala.
Trikrát bežala vo finále aj na ME, v Budapešti 1966 skončila na 100 m štvrtá za 11,9 a na 200 m šiesta (24,0), v Aténach 1969 na 100 m siedma (11,90). Na Európskych halových hrách získala ako finišmanka československých štafiet dve medaily - v Dortmunde 1966 na 3x1 kolo bronzovú (Macounová, Hiltscherová, Kucmanová, Lehocká) a v Prahe 1967 na 4x150 m striebornú (Putnová, Seifertová-Přikrylová, Kucmanová, Lehocká). Počas kariéry si vybehala 13 individuálnych československých titulov.
Donedávna držala slovenský rekord na 100 m, no na mítingu P-T-S ju po 55 rokoch prekonala Viktória Forsterová, ktorá dosiahla čas 11,26 s. Predchádzajúci slovenský rekord ešte od mexickej olympiády v roku 1968 mal hodnotu 11,29.
Jubilantka Eva Glesková-Lehocká, ktorá je držiteľka Bronzových kruhov SOV (2003) a od roku 2013 aj členka Siene slávy slovenskej atletiky, žije na dôchodku v Bratislave. Informoval portál atletika.sk.
Hoci zvolenská rodáčka nemá medailu z olympiády, majstrovstiev sveta ani Európy, v análoch slovenskej atletiky je zapísaná zlatými písmenami. V júli 1972 počas medzištátneho stretnutia Maďarsko - Československo na budapeštianskom Népstadione vyrovnala vtedajší svetový rekord v behu na 100 m 11,0 sekundy. Ručne meraných 11 sekúnd (s podporou vetra 1,4 m/s) znamenalo, že ako piata žena na svete a tretia Európanka, predviedla to, čo pred ňou len Američanka Tyusová (1968), Taiwančanka Či Čeng (1970) a šprintérky bývalej NDR Stecherová-Meissnerová (1970) a Streidtová-Strophalová (1972). Glesková premiérovo vyrovnala svetový rekord už v roku 1968 v Brne na 60 m časom 7,2, ale vtedy protokol nepredložili na schválenie.
"Mám na tento budapeštiansky beh veľmi dobré spomienky,“ opísala pred desiatimi rokmi v denníku Šport najrýchlejšiu stovku svojho života. "Nezdalo sa mi, ale bolo to rýchle. Hlavne veľmi uvoľnené. Štart bol optimálny. Stredná fáza, nabratie síl a energie. A potom som to vystupňovala - až do svetového rekordu. Prehodila som páku na štvorku a mala som pocit, že nebežím, ale letím."
V Budapešti jej dvaja z troch časomeračov namerali výkon pod 11 sekúnd, jeden 11,1. Podľa oficiálnych štatistík IAAF mal jeden na stopkách 10,98, druhý 10,99 a tretí 11,10. Na druhý deň zabehla československý rekord na 200 m 23,4 s.
Glesková-Lehocká štartovala na troch olympijských hrách: na dvoch bežala v semifinále (v Tokiu 1964 na 100 m rozbeh 11,8, štvrťfinále 11,6, semifinále 11,9, 200 m rozbeh 24,2, semifinále 24,5, v Mexiku 1968 na 100 m rozbeh 11,6, štvrťfinále 11,2/elektronicky 11,29, semifinále 11,7, 200 m rozbeh 24,0) a na tretích aj vo finále. Na OH 1972 jej v rozbehu na 100 m namerali 11,50, v medzibehu 11,43 s a v semifinále rovnaký čas. V jeho závere si však natrhla pravý zadný stehenný sval. Postúpila síce do finále, no na zotavenie nebol čas. Mala naň iba hodinku a niečo a sen o medaile sa rozplynul. So sebazaprením finišovala ôsma za 12,48 a na rozbeh na 200 m už nenastúpila. "Som rada, že napriek zraneniu som bežala aj v mníchovskom olympijskom finále, no vtedy som to vnímala ako totálnu tragédiu. Nemala som ani chuť do života. Všetko sa mi zrútilo, celý svet," spomínala.
Trikrát bežala vo finále aj na ME, v Budapešti 1966 skončila na 100 m štvrtá za 11,9 a na 200 m šiesta (24,0), v Aténach 1969 na 100 m siedma (11,90). Na Európskych halových hrách získala ako finišmanka československých štafiet dve medaily - v Dortmunde 1966 na 3x1 kolo bronzovú (Macounová, Hiltscherová, Kucmanová, Lehocká) a v Prahe 1967 na 4x150 m striebornú (Putnová, Seifertová-Přikrylová, Kucmanová, Lehocká). Počas kariéry si vybehala 13 individuálnych československých titulov.
Donedávna držala slovenský rekord na 100 m, no na mítingu P-T-S ju po 55 rokoch prekonala Viktória Forsterová, ktorá dosiahla čas 11,26 s. Predchádzajúci slovenský rekord ešte od mexickej olympiády v roku 1968 mal hodnotu 11,29.
Jubilantka Eva Glesková-Lehocká, ktorá je držiteľka Bronzových kruhov SOV (2003) a od roku 2013 aj členka Siene slávy slovenskej atletiky, žije na dôchodku v Bratislave. Informoval portál atletika.sk.
