Golčův Jeníkov/Bratislava 26. januára (TASR) – V utorok 26. januára oslávi Jarmila Kratochvílová, dvojnásobná majsterka sveta a strieborná medailistka z OH 1980 v Moskve, životné jubileum 70 rokov. Už neuveriteľných 37 rokov drží legendárna československá atlétka svetový rekord v behu na 800 metrov. Čas 1:53,28 min., ktorý zabehla 26. júla 1983 na mítingu v Mníchove je štvrté desaťročie pre bežkyne nedosiahnuteľnou métou. Je to najdlhšie platný svetový rekord v atletickej histórii.

Pre kráľovnú športu ju objavil na základnej škole učiteľ Zdeněk Sychrovský, ktorý založil v Golčovom Jeníkově atletický krúžok. "Jarmila, v tebe niečo je," povedal jej vtedy a žiačka Jarmila na tieto slova svojho učiteľa nikdy nezabudla.

Jarmila Kratochvílová sa narodila 26. januára 1951 v mestečku Golčův Jeníkov na Vysočine. Gymnázium navštevovala v meste Čáslav a  tam ju kamarátka po dlhom prehováraní napokon presvedčila, aby rozšírila ich atletickú partiu v oddiele Slavoji Čáslav. Práve tam sa po prvý raz stretla so svojim budúcim trénerom Miroslavom Kváčom.

Ako stredoškoláčka sa v behoch vyrovnala chlapcom, do diaľky skákala viac ako päť metrov a guľu vrhala za deväť metrovú hranicu. Z každého športu mala niečo – výborné fyzické predpoklady získala častou prácou na poli a pohybom v prírode. "V Čáslavi som zažila skvelú partiu, ktorú som nikdy predtým nezažila a už asi nezažijem," spomínala slávna atlétka.

Prvý titul na domácom ovále vybojovala Jarmila Kratochvílová v roku 1974 na 300 m v hale za 40,6 s a potom už nasledoval jeden titul za druhým až prišiel ten najoceňovanejší výkon z roku 1983, keď bola na krátkych a stredných tratiach v životnej forme.

Nijaký iný atletický rekord netrval tak dlho ako ten, ktorý 26. júla 1983 zabehla na olympijskom štadióne v Mníchove. Čas 1:53,28 min. vo svetových tabuľkách stále žiari. Mnohí fanúšikovia atletiky majú stále v živej pamäti nevídaný finiši v tom čase 32-ročnej atlétky, ktorý nasadila 200 metrov pred cieľom a súperky nechala hlboko v poli porazených. "Chcela som iba vyhrať, nikto mi medzičasy nehlásil, mohlo to byť aspoň o sekundu lepšie," komentovala svoj výkon svetová rekordérka.

Jarmila Kratochvílová je zároveň držiteľkou druhého najlepšieho času v histórii v behu na 400 metrov časom 47,99 s, ktorý zabehla 10. augusta 1983 na majstrovstvách sveta v Helsinkách. Svetový rekord 47,60 s vytvorila v tejto disciplíne v roku 1985 Marita Kochová z bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR).

Hoci Jarmila Kratochvílová pretekala v ére organizovaného dopingu, sama jeho používanie dôrazne popiera a úspechy pripisuje pevnej vôli a extrémnej tréningovej záťaži.

Po majstrovstvách sveta v Ríme v roku 1987 ukončila najlepšia československá bežkyňa histórie kariéru, počas ktorej vytvorila celkove 42 národných rekordov. Začala sa venovať trénerskej práci a rovnako úspešne. Jej rukami prešla napríklad majsterka sveta z roku 1999 v behu na 800 metrov Ludmila Formanová.

V októbri 2013 jej český prezident Miloš Zeman udelil Medailu Za zásluhy.