Banská Bystrica 9. novembra (TASR) - Majster sveta v chôdzi na 50 km Matej Tóth považuje sociálne siete a s nimi súvisiaci svet mobilov a internetu za kamaráta, ktorý v mnohom pomôže. Aj priateľ však môže niekedy zlyhať, a práve takúto zradu Matej Tóth dokáže odhaliť. Ak ho sociálna sieť orientuje do slepej uličky, tak sa z jej pavučiny ľahko vymotá.

"Sociálne siete patria k bežnému životu, tak to aj treba vnímať, brániť sa by nemalo význam, sú všade okolo nás," určil ich miesto. "Treba sa prispôsobiť a v rozumnej miere ich využívať. Ja ich vnímam ako komunikačný kanál medzi mnou, možno fanúšikmi, ktorých je teraz oveľa viac. Sú zvedaví, túžia po informáciách, o mne, o mojom športe. Aj preto som si založil kontá výlučne pre verejnosť. Je to však výborné aj vzhľadom na bývalých spolužiakov, v minulosti ste sa s niekým stretli raz za päť rokov trebárs na stretávke, a teraz ste v kontakte vďaka sociálnej sieti neustále. Snažím sa využívať pozitíva, a zároveň si uvedomujem negatíva. Mám malé deti, ktoré sa už pomaly začínajú o to zaujímať a treba čeliť nástrahám. Ako sa hovorí, všetko má svoje medze."

Zdieľanie sa stalo výrazom, ktorý obletel svet a dnes už k sociálnym sieťam podľa Mateja Tótha neodmysliteľne patrí. "Po Pekingu a titule majstra sveta sa kamarátov a fanúšikov nakopilo, vnímam ich ako ľudí s rovnakými záujmami ako ja, sú zvedaví, vstrebávajú všetko z môjho života. Možno ich mám cez tisíc, presne neviem, vytvoril som si aj 'fan page', na spôsob akejsi webovej stránky, kde umiestňujem vyslovene športové veci, tam sa mi hromadí asi dvetisíc lajkov a k tomu pridávam aj klasickú webovú stránku taktiež s množstvom návštev."

Verejne prístupné názory vyvolávajú aj opatrnosť a voľbu slov. "Samozrejme, že si to uvedomujem a aj to, že veľa ľudí sa môže dostať k citlivým súkromným veciam," určil dávku otvorenosti Matej Tóth. "Ja to síce až tak veľmi nevnímam, ale určite som ostražitý pri tom, aké fotky dávam na facebook, chcem chrániť hlavne súkromie rodiny. To moje má veľmi úzke mantinely, deti majú pred sebou celý život a ja sa nechcem dopustiť niečoho, čo by som v budúcnosti ľutoval."

Otroci sociálnych sietí a počítačov dnes už tvoria regiment. Správne naordinovať túžbu po informáciách sa Matej Tóth naučil aj preto, že doma na neho čaká ochrankyňa času, jeho manželka. "Vždy ma upozorní, že to už preháňam. Aj preto sa snažím využívať veci, ktoré naopak, ponúkajú rýchlejšie riešenia. Na sociálnych sieťach podľa mňa trávim minimum, telefón a počítač sú mi však veľmi blízke, už aj preto, koľko komunikujem s novinármi a ďalšími ľuďmi. To je naozaj niekoľko desiatok mailov denne a v tomto si pripadám ako nejaká zavalená osobnosť. Bez toho to však už nejde. Doma ma vždy deti, či manželka vedia v príhodnú chvíľu upozorniť, že zase mám v rukách mobil, alebo sedím pri počítači. Vtedy precitnem, snažím sa pribrzdiť a odložím komunikáciu na neskôr."

Facebook sa stal nástrojom aj pikantných informácií, ktoré účelovo šíri na verejnosť samotný vlastník, známa osobnosť. "To už považujem za postihnutie. Niektorí vyplakávajú, aké ťažké je byť celebrita, a pritom oni o sebe šíria niečo, čo vyvoláva rozruch. Ak ma niekto požiada o informácie, rád mu ich poskytnem, ale hrubú čiaru dávam pod súkromné záležitosti, do tých nikoho nič nie je. Komunikácia áno, z profesionálneho života, ale odtiaľ potiaľ."

Aj o reklame je facebook, pretože poskytuje vhodný okamžitý a bezplatný priestor. "Dnes už povie každý odborník na reklamu, že televízia, alebo rozhlas už zaostáva za cielenosťou v sociálnych médiách. Ak ich dokážete pokryť a správne dávkovať informácie, tak reklama účinkuje veľmi dobre. Aj my sa to snažíme využívať, dnes už je bežné pri každej reklame, že sa zaviažete propagovať nejaké výrobky, alebo produkty s viazanosťou na sociálne médiá."

Matej Tóth zastupuje mladšiu generáciu, no aj on vo vzdelávacom systéme trend sociálnych sietí nemohol zachytiť. "Vtedy ešte ani nefungovali, internet sa však rozmáhal, takže aj pri mojom štúdiu žurnalistiky vytvoril samostatný odbor. Staromódne printové médiá sa zatlačili, aj keď poviem, že mám rád chytiť noviny a cítiť papier. Internet je však dostupný v masách a treba ho využiť v rozumnej miere."

Mobily a rôzne aplikácie v nich sa stali hltačom času. "Ja si tento lievik uvedomujem, ako inak, žijem v čase, keď aj deti majú zvedavé otázky a vždy prídu s niečím, čo počuli. Brániť im v niečom by nemalo zmysel, je to aj forma výučby a treba nájsť optimálny rozsah. Dúfam, že deti ju využijú s mierou pre ne potrebnú. Nové trendy, keďže som technicky zdatný, sa snažím aplikovať aj v bežnom živote. Napríklad veľmi často využívam dopravnú aplikáciu s podrobnými informáciami a pokynmi. Veľmi sa mi zídu, keď zamierim do Bratislavy. Počítač s rôznymi softvérmi je už neodmysliteľnou záležitosťou. Ak sme o niečom pred piatimi rokmi ani nesnívali, teraz sú už bežnou záležitosťou. Po každom tréningu si informácie stiahnem do počítača, s fyzioterapeutom ich môžem analyzovať, rozoberám frekvenciu krokov, dĺžku, dokonca pri súčasnej novinke aj asynchrónnosť kroku, srdcovú frekvenciu online a vidieť ju môže aj tréner, ktorý je na druhom konci sveta."

Budúcnosť sociálnych sietí je neohraničená. "Sám som zvedavý, neviem si ani predstaviť čo bude. Je to na ľuďoch, pokrok je v nich a ten nezastavíš. treba si zachovať ľudskosť, osobné stretnutia, normálne kontakty, aby internet a sociálne siete nespôsobili kyberlásky a kyberstretnutia. Aj v športe hrozí takéto niečo, preto športovec musí všetko precítiť, tak ako v samotných pretekoch, kde vám už nič a nikto nepomôže. Vždy to bude o výkone, o súťažení, musí sa zachovať živočíšnosť, vtedy sú súboje pred divákmi najkrajšie, so všetkým emóciami, čo k tomu patria. Ja sa môžem od všetkých vymožeností odpojiť, urobiť akýsi unplug, idem do lesa, zachodím si, zabehám, to je jedna veľká výhoda nášho športu. A kto bude chcieť v tejto téme poradiť, prosím, aj cez sociálnu sieť."