Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Úradníkov výkon hodnotil pozitívne aj tréner Matej Spišiak.
Autor TASR
Sapporo 5. augusta (TASR) – Ako prvý zo štvorice slovenských chodcov na OH v Japonsku si vyskúšal náročné podmienky v Sappore Miroslav Úradník. Debutant pod piatimi kruhmi sa predstavil vo štvrtok na 20 km trati, ktorú dokončil na 41. mieste s časom 1:29:25 h. Po pretekoch bol rád, že zo seba vydal všetko a svojím nasledovníkom zo slovenskej výpravy odkázal, že hlavne sa treba neustále chladiť.
´Dvadsiatkari´ odštartovali o 16.30 h miestneho času pri teplotách okolo 31 stupňov, ktoré pred koncom klesli k 27 stupňom. Problémy robila aj vysoká vlhkosť vzduchu.
„Bolo dobre, že sme išli poobede a nebolo to na priamom slnku, ale bolo cítiť tú vysokú vlhkosť. Ak mám poradiť našim na zajtra, tak chladiť od začiatku do poslednej chvíle a ísť opatrne. To priame slnko síce nebolo ostré, tým že bolo zatiahnuté a sú tu vysoké budovy, ale pocitová teplota bola vysoká a telo sa neskutočne prehrievalo. Ja som mal k dispozícii tri občerstvovacie stanice a využíval som ich naplno," varoval.
Úradník štartoval v Tokiu ako 58. podľa rebríčka a nakoniec sa mu podarilo vyšplhať na 41. miesto z 52 pretekárov, ktorí prišli až do konca. Vyšiel mu tak cieľ ísť v úvode zozadu a postupne sa predierať dopredu:
„Keďže som bol 58. v rebríčku, musel som ísť do toho s pokorou. Prvá polovica bola z môjho pohľadu veľmi dobrá, držal som sa vzadu, postupne som sa posúval a pomaly som zberal pretekárov. Tomu sa veľmi teším. V druhej polovici to už bolo náročnejšie, dochádzali sily, ale snažil som sa bojovať a dávať do toho všetko. Posledné tri štyri kilometre som išiel úplnú ´podlahu´ a stačilo to na toto miesto."
Napriek náročným podmienkam počas pretekov ani raz neuvažoval, že by odstúpil: „Môj prvý tréner Roman Benčík mal volal malý pitbull, zahryznúť a nepustiť. Preteky sa nevzdávajú a olympiáda už vôbec. Kým som dokázal kráčať, tak ma to ani nenapadlo."
Dvadsaťpäťročný pretekár nemal príliš vydarený rok, keď ho zabrzdilo zranenie achilovky a absolvoval len dve dvadsiatky. Forma nebola ideálna, ale pomohli mu sústredenia v Tatrách a talianskom Livigne.
„Tento rok bol náročný, nedarilo sa mi, bojoval som s psychikou. Až v príprave v Tatrách sa mi podarilo dostávať do potrebných obrátok a v kempe v Livignu som to ešte zlepšil. Veľmi mi pomáhal Maťo Tóth a myslím si, že sme sa podporovali v tréningoch vzájomne. Nesmierne si ho cením za jeho rady, za všetko čo mi doposiaľ dal a som veľmi rád, že som mohol popri takom človek trénovať," uviedol a nezabudol poďakovať všetkým blízkym.
„Som veľmi rád, že sa mi podarilo do Tokia dostať a ďakujem všetkým, ktorí pri mne stáli a podporovali ma. Rodine, priateľke Aničke a všetkým ostatným, ktorí mi držali palce. O tri roky sa pokúsim dostať do Paríža a zase sa posunúť a bojovať o čo najlepší výsledok."
Úradníkov výkon hodnotil pozitívne aj tréner Matej Spišiak. „Nebol zlý. Už pred pretekmi som povedal, že preňho bude úloha hlavne dôstojne reprezentovať, myslím si, že zo seba vydal maximum a naviac nemal. Zdolal niekoľko súperov, pričom sem nastupoval s 58. tabuľkovým miestom. Nemal som veľké oči, pri tomto počasí to bolo veľmi ťažké. Hodnotím to pozitívne a verím, že táto olympiáda mu dodá energiu, skúsenosti a na ďalšej už bude niekde vyššie."
´Dvadsiatkari´ odštartovali o 16.30 h miestneho času pri teplotách okolo 31 stupňov, ktoré pred koncom klesli k 27 stupňom. Problémy robila aj vysoká vlhkosť vzduchu.
„Bolo dobre, že sme išli poobede a nebolo to na priamom slnku, ale bolo cítiť tú vysokú vlhkosť. Ak mám poradiť našim na zajtra, tak chladiť od začiatku do poslednej chvíle a ísť opatrne. To priame slnko síce nebolo ostré, tým že bolo zatiahnuté a sú tu vysoké budovy, ale pocitová teplota bola vysoká a telo sa neskutočne prehrievalo. Ja som mal k dispozícii tri občerstvovacie stanice a využíval som ich naplno," varoval.
Úradník štartoval v Tokiu ako 58. podľa rebríčka a nakoniec sa mu podarilo vyšplhať na 41. miesto z 52 pretekárov, ktorí prišli až do konca. Vyšiel mu tak cieľ ísť v úvode zozadu a postupne sa predierať dopredu:
„Keďže som bol 58. v rebríčku, musel som ísť do toho s pokorou. Prvá polovica bola z môjho pohľadu veľmi dobrá, držal som sa vzadu, postupne som sa posúval a pomaly som zberal pretekárov. Tomu sa veľmi teším. V druhej polovici to už bolo náročnejšie, dochádzali sily, ale snažil som sa bojovať a dávať do toho všetko. Posledné tri štyri kilometre som išiel úplnú ´podlahu´ a stačilo to na toto miesto."
Napriek náročným podmienkam počas pretekov ani raz neuvažoval, že by odstúpil: „Môj prvý tréner Roman Benčík mal volal malý pitbull, zahryznúť a nepustiť. Preteky sa nevzdávajú a olympiáda už vôbec. Kým som dokázal kráčať, tak ma to ani nenapadlo."
Dvadsaťpäťročný pretekár nemal príliš vydarený rok, keď ho zabrzdilo zranenie achilovky a absolvoval len dve dvadsiatky. Forma nebola ideálna, ale pomohli mu sústredenia v Tatrách a talianskom Livigne.
„Tento rok bol náročný, nedarilo sa mi, bojoval som s psychikou. Až v príprave v Tatrách sa mi podarilo dostávať do potrebných obrátok a v kempe v Livignu som to ešte zlepšil. Veľmi mi pomáhal Maťo Tóth a myslím si, že sme sa podporovali v tréningoch vzájomne. Nesmierne si ho cením za jeho rady, za všetko čo mi doposiaľ dal a som veľmi rád, že som mohol popri takom človek trénovať," uviedol a nezabudol poďakovať všetkým blízkym.
„Som veľmi rád, že sa mi podarilo do Tokia dostať a ďakujem všetkým, ktorí pri mne stáli a podporovali ma. Rodine, priateľke Aničke a všetkým ostatným, ktorí mi držali palce. O tri roky sa pokúsim dostať do Paríža a zase sa posunúť a bojovať o čo najlepší výsledok."
Úradníkov výkon hodnotil pozitívne aj tréner Matej Spišiak. „Nebol zlý. Už pred pretekmi som povedal, že preňho bude úloha hlavne dôstojne reprezentovať, myslím si, že zo seba vydal maximum a naviac nemal. Zdolal niekoľko súperov, pričom sem nastupoval s 58. tabuľkovým miestom. Nemal som veľké oči, pri tomto počasí to bolo veľmi ťažké. Hodnotím to pozitívne a verím, že táto olympiáda mu dodá energiu, skúsenosti a na ďalšej už bude niekde vyššie."
