Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na Národný pamätník olympionikov pribudla tabuľka s menom atlétky Evy Šuranovej ako 25. v poradí. Pamätník, ktorý bol otvorený 16. októbra 2014, je venovaný všetkým olympionikom.
Autor TASR
Martin 26. októbra (TASR) – Pri Národnom pamätníku olympionikov na Národnom cintoríne v Martine zorganizovali Slovenský olympijský výbor (SOV) a SOV – Slovenské olympijské a športové múzeum vo štvrtok 26. októbra pietny akt. Krátko pred Sviatkom všetkých svätých a pred Pamiatkou zosnulých bola na pamätníku odhalená tabuľka pripomínajúca niekdajšiu vynikajúcu atlétku a olympijskú medailistku Evu Šuranovú, rodenú Kucmanovú.
Na slávnostnom akte sa zúčastnili prezident SOV Anton Siekel, viceprezident SOV a šéf Slovenského atletického zväzu Peter Korčok a mnoho ďalších významných predstaviteľov slovenského olympijského hnutia, atletiky (vrátane dvoch atletických olympionikov z Martina Štefana Balošáka a Lucie Hrivnák Klocovej), ako aj zástupcovia mesta Martin a blízka rodiny Evy Šuranovej, ktorá odovzdala do zbierok SOV - Slovenského olympijského a športového múzea jej tretry, informovala internetová stránka SOV.
Na Národný pamätník olympionikov pribudla tabuľka s menom Evy Šuranovej ako 25. v poradí. Pamätník, ktorý bol otvorený 16. októbra 2014, je venovaný všetkým olympionikom, ale zvečnené sú na ňom mená tých olympijských medailistov zo Slovenska, ktorí už nie sú medzi nami.
Šuranová je navždy zapísaná do olympijskej histórie ako prvá a zatiaľ jediná atlétka zo Slovenska, ktorá získala olympijskú medailu, a zároveň ako vôbec prvá Slovenka s olympijskou medailou z individuálnej disciplíny. V roku 2014 ju Klub športových redaktorov menoval za Športovú legendu. Do histórie slovenského športu sa zapísala predovšetkým ziskom bronzu v skoku do diaľky na olympijských hrách 1972 v Mníchove a striebornou medailou v rovnakej disciplíne z majstrovstiev Európy 1974 v Ríme. Najväčšie medzinárodné úspechy dosiahla v skoku do diaľky, ale tituly majsterky ČSSR získala až v štyroch disciplínach – osemkrát v diaľkarskom sektore, raz v päťboji, behu na 100 m prekážok i v behu na 100 m. V rôznych disciplínach utvorila spolu 25 československých rekordov.
Narodila sa ako Eva Kucmanová 24. apríla 1946 v maďarskom Ózde, ale odmala prežila celý svoj život na Slovensku. Vyrastala vo Veľkom Blahove pri Dunajskej Strede. So športom začínala v okresnom meste, na základnej škole sa venovala atletike, hádzanej aj basketbalu. "Kráľovnej športov" – atletike - sa upísala v roku 1962, keď ju tréner Ladislav Pápay zlákal do oddielu DAC Dunajská Streda. V roku 1964 prišla študovať do Bratislavy a v atletickom oddieli Slávie SVŠT sa pod vedením známeho trénera Pavla Gleska na štadióne Mladá garda prebojovala až do svetovej špičky. Už v roku 1969 na majstrovstvách Európy v Aténach skončila v skoku do diaľky siedma. Potom sa vydala, ale po materskej prestávke sa na štadióny vrátila ešte v lepšej forme.
Pred OH 1972 v Mníchove Eva Šuranová síce nebola v reprezentačnom kádri a nemala v príprave žiadne vyhody, ale po boku výbornej šprintérky Evy Gleskovej sa pripravila výborne. Olympijská súťaž v Mníchove bola pre ňu životnými pretekmi. Vo veľkom súboji s domácou hviezdou Rosendahlovou a s Bulharkou Jorgovovou skákala lepšie, ako kedykoľvek predtým. V druhom pokuse posunula hranicu čs. rekordu na 660 cm a vo štvrtom sa zlepšila až na 667 cm. Získala bronzovú medailu, ale dva jej skoky s prešľapmi, na ktorých sa podpísal silný vietor, boli kdesi na úrovni víťazného výkonu. Ďalšiu hviezdnu chvíľu prežila Šuranová o dva roky neskôr na európskom šampionáte v Ríme. Výkonom 660 cm získala striebro, len o päť centimetrov ju preskočila Maďarka Bruzsenyáková. Šuranová zomrela vlani na Silvestra.
Na slávnostnom akte sa zúčastnili prezident SOV Anton Siekel, viceprezident SOV a šéf Slovenského atletického zväzu Peter Korčok a mnoho ďalších významných predstaviteľov slovenského olympijského hnutia, atletiky (vrátane dvoch atletických olympionikov z Martina Štefana Balošáka a Lucie Hrivnák Klocovej), ako aj zástupcovia mesta Martin a blízka rodiny Evy Šuranovej, ktorá odovzdala do zbierok SOV - Slovenského olympijského a športového múzea jej tretry, informovala internetová stránka SOV.
Na Národný pamätník olympionikov pribudla tabuľka s menom Evy Šuranovej ako 25. v poradí. Pamätník, ktorý bol otvorený 16. októbra 2014, je venovaný všetkým olympionikom, ale zvečnené sú na ňom mená tých olympijských medailistov zo Slovenska, ktorí už nie sú medzi nami.
Šuranová je navždy zapísaná do olympijskej histórie ako prvá a zatiaľ jediná atlétka zo Slovenska, ktorá získala olympijskú medailu, a zároveň ako vôbec prvá Slovenka s olympijskou medailou z individuálnej disciplíny. V roku 2014 ju Klub športových redaktorov menoval za Športovú legendu. Do histórie slovenského športu sa zapísala predovšetkým ziskom bronzu v skoku do diaľky na olympijských hrách 1972 v Mníchove a striebornou medailou v rovnakej disciplíne z majstrovstiev Európy 1974 v Ríme. Najväčšie medzinárodné úspechy dosiahla v skoku do diaľky, ale tituly majsterky ČSSR získala až v štyroch disciplínach – osemkrát v diaľkarskom sektore, raz v päťboji, behu na 100 m prekážok i v behu na 100 m. V rôznych disciplínach utvorila spolu 25 československých rekordov.
Narodila sa ako Eva Kucmanová 24. apríla 1946 v maďarskom Ózde, ale odmala prežila celý svoj život na Slovensku. Vyrastala vo Veľkom Blahove pri Dunajskej Strede. So športom začínala v okresnom meste, na základnej škole sa venovala atletike, hádzanej aj basketbalu. "Kráľovnej športov" – atletike - sa upísala v roku 1962, keď ju tréner Ladislav Pápay zlákal do oddielu DAC Dunajská Streda. V roku 1964 prišla študovať do Bratislavy a v atletickom oddieli Slávie SVŠT sa pod vedením známeho trénera Pavla Gleska na štadióne Mladá garda prebojovala až do svetovej špičky. Už v roku 1969 na majstrovstvách Európy v Aténach skončila v skoku do diaľky siedma. Potom sa vydala, ale po materskej prestávke sa na štadióny vrátila ešte v lepšej forme.
Pred OH 1972 v Mníchove Eva Šuranová síce nebola v reprezentačnom kádri a nemala v príprave žiadne vyhody, ale po boku výbornej šprintérky Evy Gleskovej sa pripravila výborne. Olympijská súťaž v Mníchove bola pre ňu životnými pretekmi. Vo veľkom súboji s domácou hviezdou Rosendahlovou a s Bulharkou Jorgovovou skákala lepšie, ako kedykoľvek predtým. V druhom pokuse posunula hranicu čs. rekordu na 660 cm a vo štvrtom sa zlepšila až na 667 cm. Získala bronzovú medailu, ale dva jej skoky s prešľapmi, na ktorých sa podpísal silný vietor, boli kdesi na úrovni víťazného výkonu. Ďalšiu hviezdnu chvíľu prežila Šuranová o dva roky neskôr na európskom šampionáte v Ríme. Výkonom 660 cm získala striebro, len o päť centimetrov ju preskočila Maďarka Bruzsenyáková. Šuranová zomrela vlani na Silvestra.
