Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Na maratóne sa zúčastňujú aj bežci so zrakovým znevýhodnením, pre ktorých je neoceniteľnou pomocou navigátor.
Autor TASR
Bratislava 27. marca (TASR) - ČSOB Bratislava Marathon je už takmer dve dekády vyvrcholením bežeckej sezóny, v prvý aprílový víkend sa uskutoční už jeho 19. ročník. Organizátori prostredníctvom tlačovej správy informovali o prekročení rekordnej hranice 12.000 prihlásených účastníkov vo všetkých disciplínach. Na podujatí doposiaľ štartovalo už 112.155 bežcov z rôznych kútov Slovenska a z viac ako 50 krajín celého sveta, ktorí dohromady zdolali 1,624.184 km.
Na maratóne sa zúčastňujú aj bežci so zrakovým znevýhodnením, pre ktorých je neoceniteľnou pomocou navigátor. Jeho úlohou je viesť a upozorňovať ich na všetko, čo by mohlo byť prekážkou. Dôležitou informáciou je počet bežcov na trati alebo povrch terénu. Okrem slov im v komunikácii pomáha napríklad aj šnúrka, ktorou sú spojení. "Bežec so zrakovým postihnutím, nevidiaci, to má, jednoducho, vždy náročnejšie. Či už na tréningoch alebo na pretekoch. Práve tam je to obzvlášť zložité, pretože so spolubežcom (navigátorom) bežíme vedľa seba. V situáciách, keď sme rýchlejší a pred nami sa objaví pomalšia skupina bežcov, ich musíme vždy slovne upozorniť," povedal nevidiaci bežec Pavol Kéri, ktorý je tvárou 18. ročníka ČSOB Bratislava Marathonu.
Podľa Jána Podolinského, predsedu Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, by bežcom pomohli organizácie združujúce zrakovo znevýhodnených športovcov. "Medzi výzvy, ktorým čelia nevidiaci, patria hlavne nedostatok vodičov, 'parťákov', ale aj trénerov, ktorí by s nevidiacim športovali. Z vlastnej skúsenosti viem, že zohnať vodiča je veľmi ťažké - musí byť oveľa lepší bežec ako ja a skúsený natoľko, aby ma na dlhšej trati vedel podržať fyzicky aj psychicky."
Podolinský zdôraznil, že vo všeobecnosti existuje na Slovensku len málo športovísk, ktoré sú prispôsobené ľuďom so znevýhodnením, a možno aj preto je málo hendikepovaných, ktorí sa športu venujú. "Najväčšou pomocou pre nás bude, ak sa zvýši povedomie o tom, že ľudia so zrakovým postihnutím sú presne takí istí ako ľudia bez postihnutia. Takisto musíme chodiť do školy, radi čítame, chodíme do divadla, behávame, plávame, varíme, pečieme, háčkujeme, sme domácimi majstrami, pracujeme. Spoločnosť by nemala len tolerovať, že niektorí ľudia majú zdravotné postihnutie, mala by akceptovať, že svet je rôznorodý a ľudia nie sú jeden ako druhý. Keď sa podarí dostať pod kožu tento postoj, ostatné príde samo."
Na maratóne sa zúčastňujú aj bežci so zrakovým znevýhodnením, pre ktorých je neoceniteľnou pomocou navigátor. Jeho úlohou je viesť a upozorňovať ich na všetko, čo by mohlo byť prekážkou. Dôležitou informáciou je počet bežcov na trati alebo povrch terénu. Okrem slov im v komunikácii pomáha napríklad aj šnúrka, ktorou sú spojení. "Bežec so zrakovým postihnutím, nevidiaci, to má, jednoducho, vždy náročnejšie. Či už na tréningoch alebo na pretekoch. Práve tam je to obzvlášť zložité, pretože so spolubežcom (navigátorom) bežíme vedľa seba. V situáciách, keď sme rýchlejší a pred nami sa objaví pomalšia skupina bežcov, ich musíme vždy slovne upozorniť," povedal nevidiaci bežec Pavol Kéri, ktorý je tvárou 18. ročníka ČSOB Bratislava Marathonu.
Podľa Jána Podolinského, predsedu Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, by bežcom pomohli organizácie združujúce zrakovo znevýhodnených športovcov. "Medzi výzvy, ktorým čelia nevidiaci, patria hlavne nedostatok vodičov, 'parťákov', ale aj trénerov, ktorí by s nevidiacim športovali. Z vlastnej skúsenosti viem, že zohnať vodiča je veľmi ťažké - musí byť oveľa lepší bežec ako ja a skúsený natoľko, aby ma na dlhšej trati vedel podržať fyzicky aj psychicky."
Podolinský zdôraznil, že vo všeobecnosti existuje na Slovensku len málo športovísk, ktoré sú prispôsobené ľuďom so znevýhodnením, a možno aj preto je málo hendikepovaných, ktorí sa športu venujú. "Najväčšou pomocou pre nás bude, ak sa zvýši povedomie o tom, že ľudia so zrakovým postihnutím sú presne takí istí ako ľudia bez postihnutia. Takisto musíme chodiť do školy, radi čítame, chodíme do divadla, behávame, plávame, varíme, pečieme, háčkujeme, sme domácimi majstrami, pracujeme. Spoločnosť by nemala len tolerovať, že niektorí ľudia majú zdravotné postihnutie, mala by akceptovať, že svet je rôznorodý a ľudia nie sú jeden ako druhý. Keď sa podarí dostať pod kožu tento postoj, ostatné príde samo."
