Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Bujna vystrelil do atletického sveta ako kométa, pričom za necelé dva roky sa stal druhým najrýchlejším mužom v SR. Aj o tom, ako to dokázal, sme sa rozprávali v štúdiu TABLET.TV.
Autor Tablet.TV/Andy Smatana
Bratislava 19. januára (Teraz.sk) – Šimon Bujna patrí k ojedinelým zjavom slovenskej atletiky. Hoci sa 23-ročný rodák z Bratislavy začal tomuto športu venovať len pred necelými dvomi rokmi, razom sa zaradil medzi najrýchlejších šprintérov pod Tatrami. Aká náhoda priviedla momentálne druhého najrýchlejšieho Slováka k atletike, ako sa mu tak bleskovo podarilo preorientovať z futbalu, ktorému sa niekoľko rokov predtým venoval, o akých časoch v súvislosti s najkratšími šprintmi sníva, ale aj o súperení s Jánom Volkom či ambíciách pred blížiacimi sa halovými ME v Glasgowe, nám porozprával v televíznom štúdiu TABLET.TV.
Šimona Bujnu priviedla k atletike náhoda. „Celé sa to odohralo pred necelými dvoma rokmi na Fakulte telesnej výchovy a športu, kde ešte aj dnes študujem. V tom čase tam doktorandi robili výskum, v rámci ktorého testovali študentov v rýchlosti pri behu na 50 metrov. Keďže som mal v porovnaní s ostatnými oveľa lepší čas, odporučili mi, aby som skúsil atletiku. Videli vo mne potenciál. Krátko na to som sa dostal k trénerke Horskej, ktorá to vnímala rovnako, bola zo mňa nadšená. Nepopieram, možno bola aj trochu prekvapená z toho, aký rýchly futbalista sa u nej ukázal. Na druhej strane, poznala príbeh Jána Volka, ktorý sa taktiež pred atletickou kariérou venoval futbalu, čiže tým pádom bola zrejme aj pripravená na to, že niečo také sa môže stať,“ rozhovoril sa Šimon Bujna, ktorý sa len za šesť týždňov pod jej vedením stal majstrom Slovenska v behu na 200 metrov.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU SO ŠIMONOM BUJNOM:
Zaujímavosťou je, že Šimon presedlal na atletiku z futbalu, ktorému sa predtým venoval takmer 15 rokov. Bolo to ťažké rozhodovanie? „Ak mám byť úprimný, tak vôbec nie. Dá sa povedať, že hneď od prvého momentu, ako som s atletikou začal, som zistil, že v tomto športe mám väčšiu šancu i potenciál a že ma to zároveň omnoho viac baví,“ pokračoval Bujna, ktorého rozhodnutie zaskočilo jeho dovtedajších spoluhráčov z treťoligovej Ivanky pri Dunaji. „Áno, boli prekvapení, pretože v poslednom čase sa mi na zelených trávnikoch celkom darilo. Aj som strelil zopár gólov. No postupom času, keď sa mi začalo solídne dariť i na šprintérskych ováloch, tak ma čoraz viac podporovali a zároveň aj sami uznali, že som sa rozhodol správne.“
Osobný rekord rodáka z bratislavských Vajnôr na stometrovej trati má hodnotu 10,42 sekundy. O akých číslach v tomto smere sníva? Je reálne, že raz v budúcnosti pokorí magickú desaťsekundovú hranicu? „Ťažká otázka, no musím sa priznať, že aj to je jeden z mojich snov. Vlastne nielen môj, veď o časoch na tejto úrovni snívajú všetci atléti na svete, ktorí sa najkratším šprintom venujú. A ak sa mi to raz podarí, potom budem môcť hovoriť o príbehu ako z rozprávky,“ zasníval sa Šimon Bujna.
V súčasnosti je pod Tatrami najrýchlejším mužom Ján Volko, ktorý sa paradoxne v mladosti taktiež venoval futbalu. Bujna s ním v doterajšej krátkej atletickej kariére absolvoval už nejedny preteky, pričom nie raz mu riadne dýchal na chrbát. „Vzťah medzi nami je úplne normálny, nepanuje medzi nami žiadna nenávisť alebo niečo iné, prečo by sme sa nekamarátili. Vždy keď sa stretneme, pozdravíme sa a prehodíme spolu pár slov. Samozrejme, existuje medzi nami určitá rivalita, teda aspoň ja to tak vnímam. Veď povedzme si na rovinu, kto by nechcel poraziť najrýchlejšieho Slováka súčasnosti,“ prezradil Bujna.
Už o pár dní (1.-3. marca) sa v Glasgowe uskutočnia 35. halové majstrovstvá Európy. V štartovom poli nebude chýbať ani Šimon Bujna, ktorý limit na kontinentálny šampionát v behu na 60 metrov splnil už dávnejšie. S akými ambíciami pocestuje do najväčšieho škótskeho mesta? „S mojím súčasným trénerom Radoslavom Ivanom si zatiaľ nejaké veľké ciele nedávame, stále totiž nevieme, čo konkrétnejšie sa dá odo mňa očakávať. Určite by som však chcel minimálne potvrdiť môj osobný rekord na 60-metrovej trati z vlaňajších halových majstrovstiev Slovenska (6:68 s, pozn. red.). Ak by sa mi to podarilo, uvidíme, na čo to bude na kontinentálnom šampionáte stačiť,“ uzavrel Šimon Bujna.
Šimona Bujnu priviedla k atletike náhoda. „Celé sa to odohralo pred necelými dvoma rokmi na Fakulte telesnej výchovy a športu, kde ešte aj dnes študujem. V tom čase tam doktorandi robili výskum, v rámci ktorého testovali študentov v rýchlosti pri behu na 50 metrov. Keďže som mal v porovnaní s ostatnými oveľa lepší čas, odporučili mi, aby som skúsil atletiku. Videli vo mne potenciál. Krátko na to som sa dostal k trénerke Horskej, ktorá to vnímala rovnako, bola zo mňa nadšená. Nepopieram, možno bola aj trochu prekvapená z toho, aký rýchly futbalista sa u nej ukázal. Na druhej strane, poznala príbeh Jána Volka, ktorý sa taktiež pred atletickou kariérou venoval futbalu, čiže tým pádom bola zrejme aj pripravená na to, že niečo také sa môže stať,“ rozhovoril sa Šimon Bujna, ktorý sa len za šesť týždňov pod jej vedením stal majstrom Slovenska v behu na 200 metrov.
POZRITE SI CELÚ TELEVÍZNU DEBATU SO ŠIMONOM BUJNOM:
Zaujímavosťou je, že Šimon presedlal na atletiku z futbalu, ktorému sa predtým venoval takmer 15 rokov. Bolo to ťažké rozhodovanie? „Ak mám byť úprimný, tak vôbec nie. Dá sa povedať, že hneď od prvého momentu, ako som s atletikou začal, som zistil, že v tomto športe mám väčšiu šancu i potenciál a že ma to zároveň omnoho viac baví,“ pokračoval Bujna, ktorého rozhodnutie zaskočilo jeho dovtedajších spoluhráčov z treťoligovej Ivanky pri Dunaji. „Áno, boli prekvapení, pretože v poslednom čase sa mi na zelených trávnikoch celkom darilo. Aj som strelil zopár gólov. No postupom času, keď sa mi začalo solídne dariť i na šprintérskych ováloch, tak ma čoraz viac podporovali a zároveň aj sami uznali, že som sa rozhodol správne.“
Osobný rekord rodáka z bratislavských Vajnôr na stometrovej trati má hodnotu 10,42 sekundy. O akých číslach v tomto smere sníva? Je reálne, že raz v budúcnosti pokorí magickú desaťsekundovú hranicu? „Ťažká otázka, no musím sa priznať, že aj to je jeden z mojich snov. Vlastne nielen môj, veď o časoch na tejto úrovni snívajú všetci atléti na svete, ktorí sa najkratším šprintom venujú. A ak sa mi to raz podarí, potom budem môcť hovoriť o príbehu ako z rozprávky,“ zasníval sa Šimon Bujna.
Smelé ciele si zatiaľ nedáva
V súčasnosti je pod Tatrami najrýchlejším mužom Ján Volko, ktorý sa paradoxne v mladosti taktiež venoval futbalu. Bujna s ním v doterajšej krátkej atletickej kariére absolvoval už nejedny preteky, pričom nie raz mu riadne dýchal na chrbát. „Vzťah medzi nami je úplne normálny, nepanuje medzi nami žiadna nenávisť alebo niečo iné, prečo by sme sa nekamarátili. Vždy keď sa stretneme, pozdravíme sa a prehodíme spolu pár slov. Samozrejme, existuje medzi nami určitá rivalita, teda aspoň ja to tak vnímam. Veď povedzme si na rovinu, kto by nechcel poraziť najrýchlejšieho Slováka súčasnosti,“ prezradil Bujna.
Už o pár dní (1.-3. marca) sa v Glasgowe uskutočnia 35. halové majstrovstvá Európy. V štartovom poli nebude chýbať ani Šimon Bujna, ktorý limit na kontinentálny šampionát v behu na 60 metrov splnil už dávnejšie. S akými ambíciami pocestuje do najväčšieho škótskeho mesta? „S mojím súčasným trénerom Radoslavom Ivanom si zatiaľ nejaké veľké ciele nedávame, stále totiž nevieme, čo konkrétnejšie sa dá odo mňa očakávať. Určite by som však chcel minimálne potvrdiť môj osobný rekord na 60-metrovej trati z vlaňajších halových majstrovstiev Slovenska (6:68 s, pozn. red.). Ak by sa mi to podarilo, uvidíme, na čo to bude na kontinentálnom šampionáte stačiť,“ uzavrel Šimon Bujna.
