Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Volko v rozbehu zabehol sezónne maximum 6,59 a v semifinále napriek zraneniu lýtka dosiahol iba o stotinu horší čas a obsadil celkovú 13. priečku.
Autor TASR
Bratislava 4. marca (TASR) - Slovenskí atléti zaznamenali na halových MS v Glasgowe štyri umiestnenia v prvej dvadsiatke. Štafeta 4x400 m obsadila 7. priečku v národnom rekorde 3:09,21 min, z rozbehov do semifinále postúpil Ján Volko na 60 m a Viktória Forsterová so Stanislavou Škvarkovou na 60 m prek.
Štvorstovkári zlepšili v rozbehu národné maximum spred dvoch rokov o 58 stotín sekundy a skončili na prvej priečke pod čiarou postupu, no finále pre nich napriek tomu bolo ďaleko. Najmä ak Keňania zlepšili africký rekord na 3:06,96 a obsadili poslednú postupovú 6. pozíciu. Členovia štafety však získali motiváciu pre ďalšiu prácu a dôležité skúsenosti z vrcholného podujatia, ktoré pre nich môžu byť dôležité v snahe dostať sa už na júnové ME pod otvoreným nebom v Ríme. Svoje o tom vie aj tréner štafety Adrián Pavelka, ktorý napriek splnenému cieľu jeho zverencov cítil po pretekoch frustráciu. "Som znechutený z počínania rozhodcov. U jury sme strávili takmer dve hodiny. Rozhodcovia na ploche úvodnú odovzdávku totálne pokazili, zle zoradili bežcov a jeden dokonca potiahol Patrika z tretej dráhy do piatej. Za toto sme podali protest. Som hrdý na chalanov, ako sa so všetkými nástrahami popasovali, mali to veľmi náročné. Bežali ako keby štafetu na 4x404 metrov, lebo zakaždým museli vyjsť do tretej-štvrtej dráhy a z nej potom zbehnúť k okraju. Ďakujem Slovenskému atletickému zväzu, že nám na halových MS umožnil štartovať. Z rekordu mám veľkú radosť," zhodnotil vystúpenie koordinátor a kouč slovenskej štafety Adrián Pavelka podľa atletika.sk.
Volko v rozbehu zabehol sezónne maximum 6,59 a v semifinále napriek zraneniu lýtka dosiahol iba o stotinu horší čas a obsadil celkovú 13. priečku. Pripísal si tak druhý najlepší výsledok na halových MS zo štyroch účastí. Forsterová po rozbehu dlho tŕpla, až na poslednú chvíľu sa dozvedela, že bude v semifinále. Eufóriu následne pretavila do druhého najlepšieho času kariéry 8,04 s a konečné 14. miesto. Škvarková sa v premiére na HMS dokonca pôvodne zmierila, že do semifinále ju neposunulo ani sezónne maximum 8,11, no po zranení súperky sa medzi najlepších 24 dostala. V semifinále síce predviedla o päť stotín horší čas, no v konečnom hodnotení dokázala pod seba dostať štyri súperky.
Slovenských atlétov čakajú v lete ďalšie dva vrcholy, ME v Ríme a OH v Paríži. Nabitý však budú mať aj rok 2025, v jeho úvode sú na programe netradične až dva halové šampionáty. V úvode marca európsky v holandskom Apeldoorne a hneď vzápätí aj odložený v čínskom Nan-tingu, ktorý sa mal pôvodne konať v roku 2020.
Štvorstovkári zlepšili v rozbehu národné maximum spred dvoch rokov o 58 stotín sekundy a skončili na prvej priečke pod čiarou postupu, no finále pre nich napriek tomu bolo ďaleko. Najmä ak Keňania zlepšili africký rekord na 3:06,96 a obsadili poslednú postupovú 6. pozíciu. Členovia štafety však získali motiváciu pre ďalšiu prácu a dôležité skúsenosti z vrcholného podujatia, ktoré pre nich môžu byť dôležité v snahe dostať sa už na júnové ME pod otvoreným nebom v Ríme. Svoje o tom vie aj tréner štafety Adrián Pavelka, ktorý napriek splnenému cieľu jeho zverencov cítil po pretekoch frustráciu. "Som znechutený z počínania rozhodcov. U jury sme strávili takmer dve hodiny. Rozhodcovia na ploche úvodnú odovzdávku totálne pokazili, zle zoradili bežcov a jeden dokonca potiahol Patrika z tretej dráhy do piatej. Za toto sme podali protest. Som hrdý na chalanov, ako sa so všetkými nástrahami popasovali, mali to veľmi náročné. Bežali ako keby štafetu na 4x404 metrov, lebo zakaždým museli vyjsť do tretej-štvrtej dráhy a z nej potom zbehnúť k okraju. Ďakujem Slovenskému atletickému zväzu, že nám na halových MS umožnil štartovať. Z rekordu mám veľkú radosť," zhodnotil vystúpenie koordinátor a kouč slovenskej štafety Adrián Pavelka podľa atletika.sk.
Volko v rozbehu zabehol sezónne maximum 6,59 a v semifinále napriek zraneniu lýtka dosiahol iba o stotinu horší čas a obsadil celkovú 13. priečku. Pripísal si tak druhý najlepší výsledok na halových MS zo štyroch účastí. Forsterová po rozbehu dlho tŕpla, až na poslednú chvíľu sa dozvedela, že bude v semifinále. Eufóriu následne pretavila do druhého najlepšieho času kariéry 8,04 s a konečné 14. miesto. Škvarková sa v premiére na HMS dokonca pôvodne zmierila, že do semifinále ju neposunulo ani sezónne maximum 8,11, no po zranení súperky sa medzi najlepších 24 dostala. V semifinále síce predviedla o päť stotín horší čas, no v konečnom hodnotení dokázala pod seba dostať štyri súperky.
Slovenských atlétov čakajú v lete ďalšie dva vrcholy, ME v Ríme a OH v Paríži. Nabitý však budú mať aj rok 2025, v jeho úvode sú na programe netradične až dva halové šampionáty. V úvode marca európsky v holandskom Apeldoorne a hneď vzápätí aj odložený v čínskom Nan-tingu, ktorý sa mal pôvodne konať v roku 2020.
