Svetový deň Alzheimerovej choroby vyhlásila v roku 1994 Medzinárodná federácia pre Alzheimerovu chorobu (ADI), a je podporovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).
Autor TASR
Ženeva/Londýn/Bratislava 21. septembra (TASR) - Tohtoročnou témou Svetového dňa Alzheimerovej choroby, ktorý sa pripomína 21. septembra, je "Čas konať proti demencii, čas konať proti Alzheimerovej chorobe" (Time to act on dementia, Time to act on Alzheimer's). September sa od roku 2013 stal mesiacom Alzheimerovej choroby a Svetový deň Alzheimerovej choroby odvtedy patrí medzi rôznorodé aktivity, ktoré upriamujú pozornosť na toto závažné ochorenie, informuje TASR.
Svetový deň Alzheimerovej choroby vyhlásila v roku 1994 Medzinárodná federácia pre Alzheimerovu chorobu (ADI), a je podporovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).
Tohtoročná kampaň upozorňuje na časté diskriminačné postoje k demencii a Alzheimerovej chorobe. Aj mnohí zdravotnícki pracovníci nezriedka nesprávne považujú demenciu za prirodzenú súčasť starnutia. Alzheimerova choroba je pritom jedným z najbežnejších typov demencie a predstavuje 60 - 80 percent všetkých prípadov demencie na celom svete. Toto závažné ochorenie postihuje nielen pacientov, ale aj ich rodiny či priateľov.
Väčšina pacientov s Alzheimerovou chorobou má síce 65 a viac rokov, ale aj napriek tomu starnutie nie je jediným rizikovým faktorom tejto choroby. Pri piatich percentách pacientov sa toto ochorenie prejavilo už vo veku 40 až 50 rokov. Alzheimerova choroba sa nedá vyliečiť a má progresívny charakter. Včasná diagnostika a liečba však môžu pomôcť zmierniť jej symptómy.
Vo veku nad 65 rokov má demenciu Alzheimerovho typu odhadom každý desiaty človek a vo veku nad 85 rokov približne každý druhý. Na Slovensku sa odhaduje počet ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou približne na 50.000, ale v bežnej populácii môže byť prípadov viac, keďže diagnostikovaný je len jeden zo štyroch prípadov. Do roku 2050 sa očakáva, že demenciou bude trpieť celosvetovo viac ako 130 miliónov ľudí.
Aj keď Alzheimerovu chorobu zatiaľ nie je možné úplne vyliečiť, dostupná terapia dokáže postup tohto ochorenia spomaliť, čím sa dá zabrániť devastácii osobnosti chorého a priniesť pacientovi a jeho rodine vyššiu kvalitu života.
Na dosiahnutie maximálneho efektu liečby treba včas zachytiť prvé príznaky ochorenia. Pri prvotnom podchytení pacientov s podozrením na Alzheimerovu chorobu zohrávajú kľúčovú úlohu príbuzní a praktickí lekári, čo umožňuje ľahšie diagnostikovať prvé príznaky ochorenia a nasmerovať pacienta k špecialistom - psychiatrovi a neurológovi.
Alzheimerova choroba je postupné degeneratívne ochorenie mozgového tkaniva. Spôsobuje postupnú a nezvratnú stratu mentálnych funkcií a predstavuje hlavnú príčinu demencie vekovo starších ľudí. Odborníci predpokladajú, že na vzniku ochorenia sa podpisujú genetické faktory i vplyvy životného prostredia.
Neurodegeneratívna choroba nesie meno podľa nemeckého psychiatra a neuropatológa Aloisa Alzheimera (1864-1915), ktorý na začiatku 20. storočia skúmal mozog starších ľudí s demenciou. V roku 1906 popísal prvýkrát anatomické poruchy, ktoré pozoroval na mozgu 51-ročnej pacientky. Bola postihnutá nielen demenciou, ale trpela aj halucináciami a poruchami orientácie. V roku 1911 Alzheimer konštatoval rovnaké príznaky aj na ďalšej pacientke.
Medzi prejavy Alzheimerovej choroby patria poruchy pamäti a jazykových a rečových schopností, narušenie zrakovej i priestorovej orientácie, poruchy intelektuálnych funkcií, zmeny osobnosti a poruchy spánku či depresívne až úzkostné nálady.
Na európskej úrovni sa danou problematikou zaoberá aj mimovládna organizácia Alzheimer Europe (AE), ktorej partnerom je Slovenská Alzheimerova spoločnosť.
Na Slovensku sa problematikou tejto choroby zaoberá napríklad nezisková organizácia Nadácia Memory a jej Centrum Memory, občianske združenie Slovenská Alzheimerova spoločnosť či Neuroimunologický ústav Slovenskej akadémie vied.
Svetový deň Alzheimerovej choroby vyhlásila v roku 1994 Medzinárodná federácia pre Alzheimerovu chorobu (ADI), a je podporovaný Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO).
Tohtoročná kampaň upozorňuje na časté diskriminačné postoje k demencii a Alzheimerovej chorobe. Aj mnohí zdravotnícki pracovníci nezriedka nesprávne považujú demenciu za prirodzenú súčasť starnutia. Alzheimerova choroba je pritom jedným z najbežnejších typov demencie a predstavuje 60 - 80 percent všetkých prípadov demencie na celom svete. Toto závažné ochorenie postihuje nielen pacientov, ale aj ich rodiny či priateľov.
Väčšina pacientov s Alzheimerovou chorobou má síce 65 a viac rokov, ale aj napriek tomu starnutie nie je jediným rizikovým faktorom tejto choroby. Pri piatich percentách pacientov sa toto ochorenie prejavilo už vo veku 40 až 50 rokov. Alzheimerova choroba sa nedá vyliečiť a má progresívny charakter. Včasná diagnostika a liečba však môžu pomôcť zmierniť jej symptómy.
Vo veku nad 65 rokov má demenciu Alzheimerovho typu odhadom každý desiaty človek a vo veku nad 85 rokov približne každý druhý. Na Slovensku sa odhaduje počet ľudí trpiacich Alzheimerovou chorobou približne na 50.000, ale v bežnej populácii môže byť prípadov viac, keďže diagnostikovaný je len jeden zo štyroch prípadov. Do roku 2050 sa očakáva, že demenciou bude trpieť celosvetovo viac ako 130 miliónov ľudí.
Aj keď Alzheimerovu chorobu zatiaľ nie je možné úplne vyliečiť, dostupná terapia dokáže postup tohto ochorenia spomaliť, čím sa dá zabrániť devastácii osobnosti chorého a priniesť pacientovi a jeho rodine vyššiu kvalitu života.
Na dosiahnutie maximálneho efektu liečby treba včas zachytiť prvé príznaky ochorenia. Pri prvotnom podchytení pacientov s podozrením na Alzheimerovu chorobu zohrávajú kľúčovú úlohu príbuzní a praktickí lekári, čo umožňuje ľahšie diagnostikovať prvé príznaky ochorenia a nasmerovať pacienta k špecialistom - psychiatrovi a neurológovi.
Alzheimerova choroba je postupné degeneratívne ochorenie mozgového tkaniva. Spôsobuje postupnú a nezvratnú stratu mentálnych funkcií a predstavuje hlavnú príčinu demencie vekovo starších ľudí. Odborníci predpokladajú, že na vzniku ochorenia sa podpisujú genetické faktory i vplyvy životného prostredia.
Neurodegeneratívna choroba nesie meno podľa nemeckého psychiatra a neuropatológa Aloisa Alzheimera (1864-1915), ktorý na začiatku 20. storočia skúmal mozog starších ľudí s demenciou. V roku 1906 popísal prvýkrát anatomické poruchy, ktoré pozoroval na mozgu 51-ročnej pacientky. Bola postihnutá nielen demenciou, ale trpela aj halucináciami a poruchami orientácie. V roku 1911 Alzheimer konštatoval rovnaké príznaky aj na ďalšej pacientke.
Medzi prejavy Alzheimerovej choroby patria poruchy pamäti a jazykových a rečových schopností, narušenie zrakovej i priestorovej orientácie, poruchy intelektuálnych funkcií, zmeny osobnosti a poruchy spánku či depresívne až úzkostné nálady.
Na európskej úrovni sa danou problematikou zaoberá aj mimovládna organizácia Alzheimer Europe (AE), ktorej partnerom je Slovenská Alzheimerova spoločnosť.
Na Slovensku sa problematikou tejto choroby zaoberá napríklad nezisková organizácia Nadácia Memory a jej Centrum Memory, občianske združenie Slovenská Alzheimerova spoločnosť či Neuroimunologický ústav Slovenskej akadémie vied.