Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Jeho téma pre rok 2022 znie: Ľudia. Mier. Pokrok. Sila partnerstiev.
Autor TASR
New York/Bratislava 29. mája (TASR) – Napriek tomu, že sa príslušníci mierových síl Organizácie Spojených národov (OSN) usilujú brániť konfliktom vo svete už 74 rokov, Medzinárodný deň mierových síl OSN bol vyhlásený až v roku 2002.
Verejnosť si ho pripomína od roku 2003 a každoročne pripadá na 29. mája.
Jeho téma pre rok 2022 znie: "Ľudia. Mier. Pokrok. Sila partnerstiev".
Tento deň je príležitosťou oceniť službu a prínos viac ako milióna členov mierových síl, ktorí sa od roku 1948 vystriedali v službe pod modrou vlajkou OSN. Za najstaršiu mierovú misiu OSN možno považovať pozorovateľskú misiu UNTSO (United Nations Truce Supervision Organization). Jej vznik odobrila Bezpečnostná rada OSN 29. mája 1948 tým, že schválila vyslanie malého počtu vojenských pozorovateľov na Blízky východ. Ich cieľom bolo monitorovať Dohodu o prímerí medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi.
Mierové sily OSN chránia civilistov, aktívne predchádzajú konfliktom, znižujú násilie, posilňujú bezpečnosť a postavenie vnútroštátnych orgánov, aby mohli prevziať tieto povinnosti. Taktiež pomáhajú hostiteľským krajinám stať sa odolnejšími voči konfliktom a vytvárajú základy pre udržanie dlhodobého mieru. Tieto snahy si však mnohokrát vyžiadali najväčšiu daň – ľudský život. Doteraz zahynulo v službe viac ako 4200 členov mierových síl OSN, za minulý rok sa eviduje 117 obetí. Dátum 29. mája je preto zároveň aj spomienkou na tých, ktorí počas svojho nasadenia v danej krajine zomreli.
V súčasnosti sa v rámci mierových síl OSN nachádza v 12 operáciách okolo 90.000 vojenských, policajných a civilných pracovníkov. "Mierové sily OSN sú nasadzované výhradne na základe mandátu schváleného Valným zhromaždením OSN a Bezpečnostnou radou OSN. Tento mandát im zároveň stanovuje podmienky nasadenia a teda aj ich právomoci," uviedla pre TASR hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
Existujú tri základné princípy, ktoré dokladajú, že mierové operácie OSN sú nástrojom na udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Prvou zo zásad, ktoré sú vzájomne prepojené a navzájom sa posilňujú, je, že mierové operácie OSN sa nasadzujú so súhlasom hlavných strán konfliktu. Druhá v poradí je nestrannosť, ktorá je rozhodujúca pre zachovanie súhlasu a spolupráce hlavných strán a trojicu pravidiel uzatvára nepoužitie sily s výnimkou sebaobrany a obrany mandátu.
Prví vojaci slovenskej národnosti sa do mierovej misie OSN začlenili v roku 1953 v Kórei. Ako spresnila Kovaľ Kakaščíková, "prvými slovenskými príslušníkmi mierových síl OSN v novodobej histórii boli príslušníci československého práporu mierových síl UNPROFOR v bývalej Juhoslávii". Do spomenutej misie boli zapojení v rokoch 1993–96.
"Aktuálne pôsobí 240 vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v mierovej misii UNFICYP na Cypre a dvaja pozorovatelia v pozorovateľskej misii UNTSO na Golanských výšinách," uzavrela hovorkyňa slovenského rezortu obrany.
Zdroje:
peacekeeping.un.org
unis.unvienna.org
news.un.org
Verejnosť si ho pripomína od roku 2003 a každoročne pripadá na 29. mája.
Jeho téma pre rok 2022 znie: "Ľudia. Mier. Pokrok. Sila partnerstiev".
Tento deň je príležitosťou oceniť službu a prínos viac ako milióna členov mierových síl, ktorí sa od roku 1948 vystriedali v službe pod modrou vlajkou OSN. Za najstaršiu mierovú misiu OSN možno považovať pozorovateľskú misiu UNTSO (United Nations Truce Supervision Organization). Jej vznik odobrila Bezpečnostná rada OSN 29. mája 1948 tým, že schválila vyslanie malého počtu vojenských pozorovateľov na Blízky východ. Ich cieľom bolo monitorovať Dohodu o prímerí medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi.
Mierové sily OSN chránia civilistov, aktívne predchádzajú konfliktom, znižujú násilie, posilňujú bezpečnosť a postavenie vnútroštátnych orgánov, aby mohli prevziať tieto povinnosti. Taktiež pomáhajú hostiteľským krajinám stať sa odolnejšími voči konfliktom a vytvárajú základy pre udržanie dlhodobého mieru. Tieto snahy si však mnohokrát vyžiadali najväčšiu daň – ľudský život. Doteraz zahynulo v službe viac ako 4200 členov mierových síl OSN, za minulý rok sa eviduje 117 obetí. Dátum 29. mája je preto zároveň aj spomienkou na tých, ktorí počas svojho nasadenia v danej krajine zomreli.
V súčasnosti sa v rámci mierových síl OSN nachádza v 12 operáciách okolo 90.000 vojenských, policajných a civilných pracovníkov. "Mierové sily OSN sú nasadzované výhradne na základe mandátu schváleného Valným zhromaždením OSN a Bezpečnostnou radou OSN. Tento mandát im zároveň stanovuje podmienky nasadenia a teda aj ich právomoci," uviedla pre TASR hovorkyňa Ministerstva obrany SR Martina Kovaľ Kakaščíková.
Existujú tri základné princípy, ktoré dokladajú, že mierové operácie OSN sú nástrojom na udržanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. Prvou zo zásad, ktoré sú vzájomne prepojené a navzájom sa posilňujú, je, že mierové operácie OSN sa nasadzujú so súhlasom hlavných strán konfliktu. Druhá v poradí je nestrannosť, ktorá je rozhodujúca pre zachovanie súhlasu a spolupráce hlavných strán a trojicu pravidiel uzatvára nepoužitie sily s výnimkou sebaobrany a obrany mandátu.
Prví vojaci slovenskej národnosti sa do mierovej misie OSN začlenili v roku 1953 v Kórei. Ako spresnila Kovaľ Kakaščíková, "prvými slovenskými príslušníkmi mierových síl OSN v novodobej histórii boli príslušníci československého práporu mierových síl UNPROFOR v bývalej Juhoslávii". Do spomenutej misie boli zapojení v rokoch 1993–96.
"Aktuálne pôsobí 240 vojakov Ozbrojených síl Slovenskej republiky v mierovej misii UNFICYP na Cypre a dvaja pozorovatelia v pozorovateľskej misii UNTSO na Golanských výšinách," uzavrela hovorkyňa slovenského rezortu obrany.
Zdroje:
peacekeeping.un.org
unis.unvienna.org
news.un.org
