Haag 27. mája (TASR) - Oslobodzujúci rozsudok nad chorvátskym generálom Antem Gotovinom bol jedným z verdiktov Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY), ktorý vyvolal búrlivé a protichodné reakcie.
Gotovinu súdil ICTY za vojnové zločiny proti srbskému obyvateľstvu počas vojenskej operácie Búrka (Oluja) z roku 1995.
Po rokoch na úteku ho zadržali v decembri 2005 na španielskych Kanárskych ostrovoch, proces sa začal v marci 2008. V apríli 2011 ho tribunál odsúdil na 24 rokov väzenia. Spolu s generálom Mladenom Markačom, ktorý dostal 18 rokov, ich ICTY uznal vinnými z prenasledovania, deportácií, neľudského zaobchádzania, vraždy a lúpeže súkromného majetku, ako aj pustošenia miest a dedín. Tretieho obvineného - Ivana Čermaka - súd oslobodil už vtedy.
Odvolací senát ICTY 16. novembra 2012 následne oslobodil Gotovinu i Markača od všetkých obvinení. Predsedajúci sudca Theodor Meron nariadil ich okamžité prepustenie na slobodu. Odvolací súd rozhodol, že neexistujú dôkazy o existencii združenej zločineckej akcie s cieľom odstránenia srbského civilného obyvateľstva z bývalej samozvanej Republiky srbskej Krajiny (RSK) na východe Chorvátska silou alebo hrozbou sily. Podľa Merona preto nebolo možné hovoriť o deportáciách Srbov.
Gotovinu a Markača krátko po prílete do vlasti vítali v hlavnom meste Záhreb desaťtisíce nadšených stúpencov. Oslobodzujúci verdikt Srbsko šokoval a vyvolal veľkú vlnu nevôle voči haagskemu tribunálu.
Vojnoví veteráni oslavujú na námestí v Záhrebe 16. novembra 2012 počas živého vysielania z Medzinárodného trestného tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v Haagu, ktorý vyniesol rozsudky v príprade chorvátskych generálov Anteho Gotovinu a Mladena Markača.Foto: TASR/AP
Vojenská operácia Búrka (Oluja)
Operácia chorvátskej armády, zameraná proti samozvanej Republike srbskej Krajine (RSK) na východe Chorvátska, patrila medzi kľúčové operácie balkánskych vojen sprevádzajúcich rozpad Juhoslávie. Začala sa na úsvite 4. augusta 1995.
O deň neskôr, 5. augusta 1995, chorvátska armáda vstúpila do takmer úplne prázdneho a predtým prudko ostreľovaného mesta Knin, kde pred ofenzívou žilo asi 90 percent srbských obyvateľov. Za oficiálne ukončenú vyhlásili operáciu Búrka 7. augusta vo večerných hodinách. Chorvátske jednotky obsadili územie s rozlohou 10.400 kilometrov štvorcových.
V pokračovaní Búrky na území Bosny a Hercegoviny, v akcii známej pod názvom Maestral, zabili chorvátske a moslimské jednotky podľa srbských zdrojov ďalších 655 a vyhnali približne 125.000 srbských obyvateľov.
Podľa srbských asociácií rodín nezvestných a obetí z RSK prišlo v auguste 1995 o život 1600 ľudí, vyše 250.000 vyhnali a osud ďalších zhruba 1000 dodnes nie je známy. Podľa údajov dokumentačno-informatívneho centra Veritas zahynulo počas Búrky dovedna 1205 civilistov, z toho 522 žien a 12 detí.
Chorvátske zdroje hovoria o 90.000 vyhnaných, zdroje OSN uvádzajú zhruba 150.000 vyhnaných. Líšia sa aj informácie o počte obetí a nezvestných. Chorvátska strana uvádza, že počas Búrky zahynulo dovedna 214 civilistov.
V Chorvátsku sa Búrka všeobecne považuje za úspešné zavŕšenie chorvátskej vojny za nezávislosť (domovinski rat). Ante Gotovina konštatoval, že je na operáciu Búrka hrdý a to nielen pre jej víťazný charakter, ale aj "minimalizáciu počtu obetí". Vyjadril ľútosť nad každým vyhasnutým životom, avšak zdôraznil, že osobne nemôže prevziať zodpovednosť za to, čo sa udialo v čase, keď už bol v Bosne.
