Podľa Áderových slov Maďarsko ani po roku 1990 nešlo cestou politiky revizionizmu a neuplatňovalo si územné nároky po rumunskej revolúcii, po rozpade Juhoslávie či po rozdelení Československa.
Autor TASR
,aktualizované Budapešť 4. júna (TASR) – O osude Maďarska sa rozhodlo už dávno pred Trianonom v kruhoch platených agentov, skorumpovaných expertov a politických dobrodruhov, povedal dnes maďarský prezident János Áder. Vyhlásil to v Budapešti na pamätnej schôdzke Národného zhromaždenia pri príležitosti 100. výročia podpísania Trianonskej mierovej zmluvy.
Podľa spravodajského servera Index.hu o akte, ktorý medzinárodnoprávne definitívne uzavrel uhorskú minulosť a uzákonil povojnové teritoriálne usporiadanie medzi Maďarskom a jeho susedmi vrátane Československa, najvyšší predstaviteľ štátu povedal, že Trianon nenapomohol hospodárskemu rastu, neznížil etnické napätie a ani nedokázal zabrániť šíreniu nemeckého národného socializmu či ruského boľševizmu. Dodal, že mierová zmluva bola nespravodlivá nielen podľa Maďarov.
Podľa Áderových slov Maďarsko ani po roku 1990 nešlo cestou politiky revizionizmu a neuplatňovalo si územné nároky po rumunskej revolúcii, po rozpade Juhoslávie či po rozdelení Československa. Súčasne však podotkol, že nikto nemôže Maďarom uprieť právo na úsilie "duševne zachovať hranice národa nezmenené".
Predseda parlamentu László Kövér zdôraznil význam identity európskych národov. "Ani európska integrácia nevyriešila neprávosti Trianonu, avšak Európska únia dáva aspoň šancu na nápravu nášho osudu. K tomu však potrebuje Maďarsko spojencov v susedných krajinách a v Európe," dodal.
Poslanci parlamentu na tejto schôdzke prerokovali návrh politickej deklarácie o ochrane národnej identity, ktorú predložili strany vládneho bloku Fidesz-KDNP.
Dokument okrem iného vyzýva parlamenty krajín strednej a východnej Európy, aby v Organizácii Spojených národov a v príslušných európskych inštitúciách spoločne iniciovali uznanie práva na národnú identitu za základné ľudské právo. K tomuto návrhu sa opoziční poslanci nemohli vyjadriť.
Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá vymedzila hranice Maďarska a Československa po rozpade Rakúsko-Uhorska v závere prvej svetovej vojny, podpísali 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon pri Paríži predstavitelia Dohody (Británia, Spojené štáty, Francúzsko a Taliansko) a Maďarska.
Ako dôsledok Trianonskej zmluvy zostalo v Maďarsku sedem miliónov z 20,8 milióna obyvateľov Uhorska. Dovedna 72 percent územia Uhorska pripadlo spojeneckým krajinám a Maďarsko stratilo prístup k moru, ktoré malo prostredníctvom Chorvátska.
Hoci Maďarsko zmluvu podpísalo a ratifikovalo, s novým stavom sa nezmierilo. Poslanci maďarského parlamentu 31. mája 2010 rozhodli, že výročie podpisu zmluvy sa bude každoročne pripomínať pamätným dňom, ktorý bol stanovený na 4. júna ako Deň národnej spolupatričnosti.
Spravodajca TASR Ladislav Vallach
Podľa spravodajského servera Index.hu o akte, ktorý medzinárodnoprávne definitívne uzavrel uhorskú minulosť a uzákonil povojnové teritoriálne usporiadanie medzi Maďarskom a jeho susedmi vrátane Československa, najvyšší predstaviteľ štátu povedal, že Trianon nenapomohol hospodárskemu rastu, neznížil etnické napätie a ani nedokázal zabrániť šíreniu nemeckého národného socializmu či ruského boľševizmu. Dodal, že mierová zmluva bola nespravodlivá nielen podľa Maďarov.
Podľa Áderových slov Maďarsko ani po roku 1990 nešlo cestou politiky revizionizmu a neuplatňovalo si územné nároky po rumunskej revolúcii, po rozpade Juhoslávie či po rozdelení Československa. Súčasne však podotkol, že nikto nemôže Maďarom uprieť právo na úsilie "duševne zachovať hranice národa nezmenené".
Predseda parlamentu László Kövér zdôraznil význam identity európskych národov. "Ani európska integrácia nevyriešila neprávosti Trianonu, avšak Európska únia dáva aspoň šancu na nápravu nášho osudu. K tomu však potrebuje Maďarsko spojencov v susedných krajinách a v Európe," dodal.
Poslanci parlamentu na tejto schôdzke prerokovali návrh politickej deklarácie o ochrane národnej identity, ktorú predložili strany vládneho bloku Fidesz-KDNP.
Dokument okrem iného vyzýva parlamenty krajín strednej a východnej Európy, aby v Organizácii Spojených národov a v príslušných európskych inštitúciách spoločne iniciovali uznanie práva na národnú identitu za základné ľudské právo. K tomuto návrhu sa opoziční poslanci nemohli vyjadriť.
Trianonskú mierovú zmluvu, ktorá vymedzila hranice Maďarska a Československa po rozpade Rakúsko-Uhorska v závere prvej svetovej vojny, podpísali 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon pri Paríži predstavitelia Dohody (Británia, Spojené štáty, Francúzsko a Taliansko) a Maďarska.
Ako dôsledok Trianonskej zmluvy zostalo v Maďarsku sedem miliónov z 20,8 milióna obyvateľov Uhorska. Dovedna 72 percent územia Uhorska pripadlo spojeneckým krajinám a Maďarsko stratilo prístup k moru, ktoré malo prostredníctvom Chorvátska.
Hoci Maďarsko zmluvu podpísalo a ratifikovalo, s novým stavom sa nezmierilo. Poslanci maďarského parlamentu 31. mája 2010 rozhodli, že výročie podpisu zmluvy sa bude každoročne pripomínať pamätným dňom, ktorý bol stanovený na 4. júna ako Deň národnej spolupatričnosti.
Spravodajca TASR Ladislav Vallach