Stalo sa vtedy
Obrazové správy z archívu
Americký prezident Joe Biden vyzval v pondelok mjanmarskú armádu, aby okamžite odovzdala moc.
Autor TASR
Nepjito 2. februára (TASR) – Mjanmarskí generáli majú pevnú kontrolu nad krajinou po vojenskom prevrate, pri ktorom zadržali de facto premiérku Aun Schan Su Ťij a prezidenta republiky Win Mjina. V utorok o tom informovala agentúra AFP.
Vojaci patrolujú ulicami hlavného mesta Nepjito a rozložili sa aj pred budovami, ktoré slúžia ako ubytovanie pre poslancov. Jedna poslankyňa z vládnucej strany Národná liga za demokraciu (NLD) opísala pre AFP situáciu ako "zadržiavacie stredisko pod holým nebom".
"Máme zakázané ísť von," povedala počas telefonátu s AFP poslankyňa, ktorá žiadala anonymitu pre strach z armády. "Máme veľké obavy," dodala.
Aun Schan Su Ťij a mjanmarský prezidenta Win Mjin sú naďalej v domácom väzení, avšak nebolo bezprostredne jasné, kde ich zadržiavajú. "Bolo nám povedané, nech sa nestrachujeme. Napriek tomu sa strachujeme. Bola by to úľava, keby sme videli fotky, ako sú už doma," ukončila poslankyňa.
Napriek zastrašovaniu vyzvalo vedenie zosadenej v utorok na prepustenie zadržaných štátnych predstaviteľov, komentuje AFP.
"Prepustite všetkých zadržaných vrátane prezidenta (Win Mjina) a de facto premiérky (Aun Schan Su Ťij)," píše sa v dokumente zverejnenom na sociálnej sieti. Strana sa tiež vyjadrila, že vojenský prevrat vníma ako "škvrnu na dejinách (tohto) štátu a na (mjanmarskej armáde) Tamado".
Mjanmarská televízia, ktorú vlastnia ozbrojené sily, v pondelok informovala, že armáda vyhlásila v pondelok v Mjanmarsku výnimočný stav, ktorý bude trvať jeden rok. Moc v krajine prevzal jej hlavný veliteľ generál Min Aun Hlain.
Dôvodom prevzatia moci armádou je podľa vyhlásenia ozbrojených síl čiastočne zlyhanie vlády v reakcii na tvrdenia armády o podvodoch vo voľbách z novembra minulého roku a neschopnosť odložiť voľby kvôli kríze vyvolanej pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2.
Prevrat odsúdili viaceré organizácie a krajiny vrátane OSN, EÚ, Británia, USA a Austrálie. Americký prezident Joe Biden vyzval v pondelok mjanmarskú armádu, aby okamžite odovzdala moc. Zároveň nariadil preskúmanie situácie a zváženie opätovného uvalenia sankcií, zrušených po prechode krajiny na demokraciu.
Vojaci patrolujú ulicami hlavného mesta Nepjito a rozložili sa aj pred budovami, ktoré slúžia ako ubytovanie pre poslancov. Jedna poslankyňa z vládnucej strany Národná liga za demokraciu (NLD) opísala pre AFP situáciu ako "zadržiavacie stredisko pod holým nebom".
"Máme zakázané ísť von," povedala počas telefonátu s AFP poslankyňa, ktorá žiadala anonymitu pre strach z armády. "Máme veľké obavy," dodala.
Aun Schan Su Ťij a mjanmarský prezidenta Win Mjin sú naďalej v domácom väzení, avšak nebolo bezprostredne jasné, kde ich zadržiavajú. "Bolo nám povedané, nech sa nestrachujeme. Napriek tomu sa strachujeme. Bola by to úľava, keby sme videli fotky, ako sú už doma," ukončila poslankyňa.
Napriek zastrašovaniu vyzvalo vedenie zosadenej v utorok na prepustenie zadržaných štátnych predstaviteľov, komentuje AFP.
"Prepustite všetkých zadržaných vrátane prezidenta (Win Mjina) a de facto premiérky (Aun Schan Su Ťij)," píše sa v dokumente zverejnenom na sociálnej sieti. Strana sa tiež vyjadrila, že vojenský prevrat vníma ako "škvrnu na dejinách (tohto) štátu a na (mjanmarskej armáde) Tamado".
Mjanmarská televízia, ktorú vlastnia ozbrojené sily, v pondelok informovala, že armáda vyhlásila v pondelok v Mjanmarsku výnimočný stav, ktorý bude trvať jeden rok. Moc v krajine prevzal jej hlavný veliteľ generál Min Aun Hlain.
Dôvodom prevzatia moci armádou je podľa vyhlásenia ozbrojených síl čiastočne zlyhanie vlády v reakcii na tvrdenia armády o podvodoch vo voľbách z novembra minulého roku a neschopnosť odložiť voľby kvôli kríze vyvolanej pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2.
Prevrat odsúdili viaceré organizácie a krajiny vrátane OSN, EÚ, Británia, USA a Austrálie. Americký prezident Joe Biden vyzval v pondelok mjanmarskú armádu, aby okamžite odovzdala moc. Zároveň nariadil preskúmanie situácie a zváženie opätovného uvalenia sankcií, zrušených po prechode krajiny na demokraciu.
